Analytik pre ta3: Vláda sa dostala do bizarnej situácie. Zvyšuje dane na energie, ale zároveň poskytuje energopomoc
Plošná energopomoc mohla byť pre viacerých ľudí prekvapením. Vláda totiž pôvodne hovorila o tej pomoci, po ktorej volá opozícia – adresnej.
Minister financií Ladislav Kamenický ešte v septembri povedal, že pomoc bude len pre najchudobnejších, a že na ňu vyčlení približne 100 miliónov eur.
„Vláda zrejme nepripravila, alebo nebola ochotná nasadiť systém adresnej pomoci. Ministerstvo hospodárstva aj dnes, aj v minulosti deklarovalo, že taký systém pripravuje a má ho už takmer finalizovaný, ale nebol zavedený,“ približuje Potočár.
Analytik zároveň komentuje, že vláda sa dostala do skutočne zvláštnej situácie. V rámci konsolidácie totiž prednedávnom zvýšila sadzbu DPH, ktorá sa týka aj tepla a plynu.
„Dane napokon stúpnu, ak hovoríme o DPH, aj v prípade plynu a tepla. Tým pádom sa naozaj vláda dostala do bizarnej situácie, kedy na jednej strane zvyšuje dane na energie, ale zároveň poskytuje energopomoc. Pri elektrine to neplatí, tam DPH klesá,“ vysvetlil Potočár.
Dodáva, že plošná pomoc je predovšetkým drahá a nerieši reálny problém. Tým je skutočnosť, že trhové ceny energií neklesajú na hodnoty, ktoré boli normálne kedysi a tým pádom bude vláda zrejme musieť dotovať energie aj počas nasledujúcich rokov, ak nepríde s iným riešením.
Čo vlastne energopomoc je?
Čo ale v praxi vláda spravila dnes? „Vláda dnes určila ceny energií. Takúto vetu by sme nemohli povedať ešte dva roky nazad, ale v roku 2022 v decembri sa zmenila legislatíva tak, že vláda získala možnosť tzv. krízovej regulácie,“ opisuje analytik.
„To znamená, že hoci je tu stále Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý vydáva cenové rozhodnutia, jeho slová sa už nerealizujú. Jeho cenové rozhodnutia sa voči domácnostiam neuplatňujú, ale uplatňujú sa cenové nariadenia vlády,“ vysvetlil.
Čítajte viac
Ficov kabinet definitívne schválil energopomoc. Dostane ju aj občan Kažimír s 20-tisícovým platom, kritizuje opozícia
„ÚRSO povedal dodávateľom, aká je maximálna cena, ktorú si môžu účtovať od domácnosti. Potom ale prišla vláda a povedala, že tá cena bude nižšia. Medzi tým, čo hovorí ÚRSO a čo hovorí vláda, vznikol cenový rozdiel. Čiže vláda bude postupne musieť platiť dodávateľom a kompenzovať ich za to, že si neuplatňujú tú cenu, ktorú im regulátor uznal ako oprávnenú,“ objasnil ďalej.
Môže to vyjsť drahšie
Potočár ďalej vysvetlil, že kým vláda za energopomoc na papieri zaplatí oveľa menej, ako tomu bolo po minulé roky, reálne náklady sa stále premietnu „v iných škatuľkách“.
„A tu hovoríme o plyne, hovoríme o teple, teda o štátnych teplárniach, ktoré si nebudú môcť uplatňovať kompenzácie a v ich prípade to pôjde na účet ich hospodárenia. Takže nebudú si môcť uplatňovať ceny, ktoré im štát umožnil cez cenové rozhodnutie a ÚRSO, ale len vládou zastropované ceny. A teda budú de facto predávať mnohým domácnostiam teplo so stratou,“ priblížil analytik.
Doplnil, že vláda o čosi zmiernila cenu aj tým, že predĺžila lehotu na poskytnutie platieb energofirmám. Tá je teraz 60-dňová, čo znamená, že peniaze na novembrové a decembrové platby bude treba hľadať až v rozpočte na rok 2026.
Vládni predstavitelia zároveň tvrdia a počítajú s tým, že energopomoc bude stáť zhruba 235 miliónov eur. Podľa Potočára by však mohlo ísť o podhodnotenie situácie.
Čítajte viac
Pellegrini podpísal štátny rozpočet na rok 2025. Verí, že vláda bude sledovať jeho dopady na ľudí
„To, aká bude reálna výška energopomoci, závisí od viacerých faktorov. Jedna neznáma premenná je veľkosť spotreby. Vládne odhady počítajú s určitou úrovňou spotreby. Uvidíme však, aká tuhá bude zima, koľko plynu a tepla sa spotrebuje,“ hovorí analytik.
„To, čo v tejto chvíli vieme, je, čo hovorí ÚRSO, poznáme jeho cenové rozhodnutia. Teraz už vieme aj čo hovoria vládne nariadenia. Zastropovaná cenová úroveň zostáva na úrovni aktuálneho roka. Tým pádom vieme, aký cenový rozdiel má štát kompenzovať. Ale až v priebehu budúceho roka sa ukáže, na aký veľký objem energii bude potrebné energopomoc poskytovať,“ doplnil.
Analytik varuje aj pred tým, že domácnosti nevidia reálne zmeny na trhu v dôsledku toho, že za energie platia stále rovnako. „Štát vytvára ilúziu, že na energetických trhoch sa nič nestalo. V domácnosti nedostávajú žiaden cenový signál. Na svojich účtoch vidia na prvý pohľad dobrú správu, že sa nič nemení. Ale reálne sa toho zmenilo veľa,“ ozrejmil Potočár.
Ako by vyzerala adresná pomoc?
Vláda ale adresnú pomoc stále pripravuje. Na piatkovej tlačovej besede o nej hovorila napríklad ministerka hospodárstva Denisa Saková. Rezort vraj má pripravených viacero variantov podpory iba pre tých najzraniteľnejších. O koho by v takom prípade šlo?
Analytik spomína koncepciu energetickej chudoby, o ktorej ÚRSO hovoril už dávnejšie.
Čítajte viac
Samit COP29 schválil 300 miliárd pre najchudobnejšie krajiny. Adresátom pomoci sa to zdá málo
„Takýmto smerom uvažuje aj materiál Slovenskej akadémie vied (SAV). Hovorí, že sú dva možné prístupy, ako vyčleniť domácnosti. Jedna možnosť je, že za ohrozenú domácnosť, ktorá má nárok na potenciálnu podporu, bude považovaná taká domácnosť, ktorá vydáva na energie určité percento svojich výdavkov. Na tomto princípe stojí príspevok na bývanie v Česku,“ vysvetľuje Potočár.
„Druhý možný model, napokon s podobným efektom, ale inou metodikou, hovorí, že za energeticky chudobnú, ohrozenú domácnosť bude považovaná taká, ktorá nemá po odrátaní výdavkov na energie alebo výdavkov na bývanie určitý obnos. Po tom, čo zaplatí za energie, jej nezostane napríklad určitý násobok životného minima,“ objasnil druhú možnosť.
Otázkou zostáva, prečo ani jedna z metód nebola využitá v praxi. „Nie je to jednoduché, nedalo sa to uskutočniť na konci roku 2022, ale za dva roky debát sa domnievam, že by to možné malo byť. Samozrejme, môže tam byť administratívne bremeno pre domácnosti, ktoré to nebudú schopné vždy preukázať,“ priznáva analytik. Dodáva však, že štát má možnosti, ako riešiť aj takéto situácie.
„Ale k tomu štát vie napomôcť, domnievam sa, nejakou kontaktnou terénovou prácou. To sú, samozrejme, ďalšie výdavky štátu. Sú to ďalšie administratívne procesy na strane štátu. Ale s vidinou toho, že vlani, v tomto roku, mohol štát ušetriť stovky miliónov eur a stále ešte niečo by mohol ušetriť aj v tom budúcom roku, čo by podľa mňa stálo za to,“ myslí si Potočár.
Pozrite si celú epizódu Štúdia ta3 s Radovanom Potočárom:
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO