Firma, ktorá mala stavať Kollárove nájomné byty, opäť mení majiteľa. Od kontroverzného oligarchu ju kúpil známy finančník (ekonomický výber)
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.
Spoločnosť Starland Holding má nového majiteľa: Keď akciová spoločnosť Starland Holding začiatkom roka 1996 vstupovala na slovenský trh, vytýčila si ambiciózne ciele: rozvíjať a postupne zhodnocovať svoje aktíva a budovať silnú developerskú spoločnosť s významným podielom v oblasti komerčných a obytných nehnuteľností v Bratislavskom kraji.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa jej v ich napĺňaní darí. Firma stojí za megaprojektom križovatky Triblavina neďaleko Bratislavy pri Čiernej Vode a Chorvátskom Grobe, ktorý samotný developer označuje za jeden z najväčších projektov v stredoeurópskom regióne.
Práve s týmto projektom sa však spája veľká kauza týkajúca sa pozemkov okolo križovatky, na čo v roku 2017 z pozície opozičného politika upozornil aj Igor Matovič. Ten firmu zároveň spájal s politikmi Smeru Jánom Počiatkom a Martinom Glváčom.
„Je tam firma Starland, ktorá má skúpených tristo hektárov presne okolo križovatky. Mám tušenie, že sú za tým Glváč a Počiatek, ale v skutočnosti sú tam formálne napísané cyperské schránky a schránkový zákon sa toho netýka,“ povedal Matovič pre Denník N.
Firma v tom čase odmietla, že by Glváč či Počiatek mali teraz alebo v minulosti v spoločnosti majetkový podiel, no vlastnícke pozadie firmy naďalej vyvolávalo otázniky. Ako v roku 2022 zistil kolega Peter Sabo, najprv sa v nej objavovali ľudia známi z finančnej skupiny J&T a skupiny Istrokapitál.
Neskôr, v roku 2016, sa v nej objavili Ronald Tahotný a Tomáš Bednár, v tom čase však firma dostala štedrý 150-miliónový úver od Poštovej banky, ktorá patrí do portfólia J&T. Aj preto bolo pri firme stále podozrenie, že sa nachádza vo vplyve známej finančnej skupiny. Neskôr sa ako majiteľ akcií firmy objavila cyperská schránková firma.
„J&T nemala a nemá vlastnícky podiel v spoločnosti Starland Holding a nikdy nemala personálny ani iný vplyv na jej vedenie. Akokoľvek komentovať obchodné vzťahy bánk v portfóliu J&T vyslovene zakazuje zákon o bankách,“ povedal vtedy pre Aktuality.sk hovorca skupiny J&T Miroslav Sýkora.
Od roku 2017 v registri partnerov verejného sektora svietilo len meno Tomáša Bednára. Až v roku 2019 ho nahradilo meno finančníka Braňa Prieložného. Ten pritom za firmou stál od jej začiatkov v roku 2003 a aj napriek viacerým zmenám v akcionárskej štruktúre v nej oficiálne bol ako akcionár minimálne až do roku 2012.
V roku 2022 sa oficiálnym majiteľom akciovky stal podnikateľ a bývalý šéf Transpetrolu Štefan Czucz, ktorý je dlhé roky považovaný za šedú eminenciu politickej strany Most-Híd. Podľa registra partnerov verejného sektora bol konečným užívateľom výhod od novembra 2020.
Nejasné uvádzanie majiteľov napokon viedlo k tomu, že súd v marci 2022 rozhodol o výmaze firmy z protischránkového registra. Ten vznikol práve za účelom odrezania schránkových firiem a iných netransparentných spoločností od veľkých štátnych zákaziek. Pre Starland Holding to v praxi znamenalo, že už nemohol obchodovať so štátom nad hranicu 100-tisíc eur na zmluvu.
Teda aspoň to tak vyzeralo. Zákon z dielne v tom čase koaličnej strany Sme rodina však štátu napokon umožnil nepriamo spolupracovať aj s vymazanými firmami. Jednou z týchto firiem sa stala aj spoločnosť Starland Holding, ktorá mala významne profitovať z výstavby nájomných bytov, ktoré sľubovalo a presadilo hnutie Borisa Kollára.
V súčasnosti už vieme, ako to s nájomnými bytmi dopadlo. Európska komisia nechce uznať zaradenie stavebných prác pri príprave nájomných bytov do zvýhodnenej päťpercentnej sadzby DPH, povedal pri predstavovaní konsolidačných opatrení premiér Robert Fico. Bez zvýhodnenej DPH podľa neho investori do takéhoto programu nepôjdu.
Starland Holding však napriek tomu nezaháľa a má veľké plány. Plánuje ich zrealizovať pod novým vedením. Z protischránkového registra vyplýva, že novým majiteľom firmy sa stal finančník Július Strapek, zakladateľ investičnej skupiny Across. Pre Aktuality.sk to potvrdila aj samotná firma Starland Holding.
„Július Strapek má skúsenosti s developmentom, ale najmä s nastavovaním optimálnej finančnej štruktúry a procesným riadením podobných realitných projektov na Slovensku aj v zahraničí. Pán Strapek má v úmysle pokračovať v rozbehnutých aktivitách Starland Holding a projekt ďalej rozvíjať, k čomu využije svoje skúsenosti z oblasti korporátneho financovania a developmentu,“ ozrejmila akciovka dôvod akvizície.
Dodala tiež, že cieľom by mala byť nielen reštrukturalizáciu projektu a jeho ďalší posun, ale aj príprava pre prípadnú možnosť vstupu ďalších investorov do projektu. Hodnotu transakcie spoločnosť nekomentovala.
Vláda sľubovala, že nedovolí 25-percentné zdraženie plynu. Prečo energopomoc mešká? Keď sa minulý rok vláda Roberta Fica štvrtýkrát vrátila k moci, premiér sľuboval, že nedovolí 25-percentné zdraženie plynu. Plyn však od budúceho roka zdražie minimálne o štvrtinu.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zatiaľ odhaduje nárast v cenách pre tých, čo plyn využívajú len na varenie, na jedno euro mesačne, a pre tých, čo využívajú plyn na varenie, kúrenie aj ohrev vody, to bude takmer o 40 eur mesačne.
K tomu sa ešte pripočítajú distibučné poplatky. Aby výsledná cena nebola taká vysoká v porovnaní s týmto rokom, vláda ju chce čiastočne preplácať. Dotačnú schému musí vláda vyriešiť v najbližších týždňoch, v decembri bude totiž parlament hlasovať o rozpočte.
„Celý biznis proces, model nastavenia systému kompenzácií na ministerstve hospodárstva je pripravený. My čakáme na finálne rozhodnutie v rámci koaličnej rady, ako bude adresná pomoc vyzerať,“ povedala koncom októbra ministerka hospodárstva Denisa Saková. Bližšie sa téme venovala kolegyňa Kristína Braxatorová.
Bitcoin prekonáva rekordy. Ako pomôže zvolenie Donalda Trumpa kryptomenám? Po oznámení výsledkov amerických prezidentských volieb bitcoin naštartoval svoju ďalšiu rely. Najväšia kryptomena na svete v nedeľu (10. 11.) prekonala hranicu 80-tisíc dolárov.
V tohtotýždňovom Paneli expertov sme sa bližšie pozreli na to, aké sú dôvody súčasného výrazného posilňovania ceny bitcoinu a či môže druhé pôsobenie Donalda Trumpa v Bielom dome napomôcť rozšíreniu kryptomien v bežnom živote.
Kolega Martin Odkladal sa odborníkov pýtal, čo bolo dôvodom prudkého nárastu ceny bitcoinu, ako s tým súviseli americké prezidentské voľby, ale aj to, či politika Donalda Trumpa v oblasti kryptomien napomôže ich výraznejšiemu rozšíreniu.
Slováci dostanú rodičovský dôchodok inak: Sociálna poisťovňa prestane vyplácať rodičovský dôchodok tým poberateľom dôchodku, ktorým už bol priznaný. Vyplýva to z konsolidačného balíka, ktorý schválili poslanci a po podpise prezidentom vyšiel v Zbierke zákonov.
„S účinnosťou od 1. januára 2025 sa tak mení právna úprava rodičovského dôchodku, ktorá bola zakotvená v zákone o sociálnom poistení. Znamená to, že Sociálna poisťovňa už nebude rozhodovať o rodičovskom dôchodku za rok 2025 a ani za ďalšie roky. Nahradí ho asignácia podielu zaplatenej dane, ktorú Sociálna poisťovňa na základe údajov z Finančného riaditeľstva SR prvýkrát vyplatí v roku 2026 na základe údajov z daňových priznaní za rok 2025,“ informoval hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. Viac si môžete prečítať v článku kolegu Mateja Dedinského.
Číslo týždňa
Priemerná nominálna mesačná mzda v septembri 2024 najrýchlejšie rástla v predaji a oprave motorových vozidiel, a to o 8 percent.
Obrázok týždňa
Vizualizácia zobrazuje, že pomoc Ukrajine stojí priemerného Európana toľko, koľko zaplatí za jednu až dve šálky kávy mesačne. Menšie a severské krajiny dávajú na tento účel výrazne viac, veľké krajiny menej.
Graf týždňa
V grafe sú uvedené krajiny s najnižšou mierou pôrodnosti v roku 2024.
Zahraničie
AstraZeneca oznámila nárast zisku aj tržieb: Britský výrobca liekov AstraZeneca v utorok druhýkrát v tomto roku zvýšil svoju prognózu rastu ročných tržieb a zisku po tom, ako jeho výsledky za tretí štvrťrok prekonali odhad. Prispel k tomu silný dopyt po jeho liekoch na rakovinu a zriedkavé choroby. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a RTTNews.
Zisk výrobcu liekov sa za tri mesiace do konca septembra 2024 zvýšil na 1,43 miliardy amerických dolárov (1,34 miliardy eur) z 1,37 miliardy dolárov v rovnakom období minulého roka. Prevádzkový zisk v treťom kvartáli stúpol medziročne o 18 percent na 2,1 miliardy dolárov.
Shell nemusí drasticky znižovať emisie uhlíka, aktivisti na súde neuspeli: Britská ropná spoločnosť Shell nemusí výrazne znižovať emisie oxidu uhličitého, rozhodol v utorok odvolací súd v Haagu. Odmietol tak sťažnosť ekologických aktivistov. Súd v Holandsku pred troma rokmi firme nariadil, aby do roku 2030 znížila emisie skleníkových plynov o 45 percent v porovnaní s rokom 2019. Išlo vtedy o prelomový verdikt, píše český portál idnes.cz.
Odvolací súd v Haagu sťažnosť aktivistov zamietol v celom rozsahu. V zdôvodnení okrem iného uviedol, že firma vykonáva kroky, aby požadované ciele na zníženie svojich emisií naplnila. Podľa súdu zároveň nie je jasné, či požiadavky na zníženie emisií spôsobených používaním produktov Shell pomôžu v boji proti klimatickým zmenám. Spoločnosť po utorkovom verdikte uviedla, že je s ním spokojná.
Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike
Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO