Ruský plyn stále tečie do EÚ cez Ukrajinu. Riaditeľ Eustreamu tvrdí, že je to najvýhodnejšie
Ruský producent plynu Gazprom dodá v utorok do Európskej únie (EÚ) cez Ukrajinu plyn v objeme 42,4 milióna kubických metrov (m3). Dodávky smerujú cez čerpaciu stanicu Sudža v ruskej Kurskej oblasti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.
Údaje spoločnosti Gas Infrastructure Europe (GIE) zároveň ukázali, že čerpanie plynu z európskych podzemných zásobníkov sa mierne spomalilo, ale stále výrazne prevyšuje ich plnenie.
Desiatky miliónov m3 plynu v zásobníkoch
Podľa údajov GIE v nedeľu 10. novembra bolo do zásobníkov v krajinách EÚ napumpovaných 32 miliónov kubických metrov (m3) plynu a odber predstavoval 252 miliónov m3.
Európske zásobníky zemného plynu sú v súčasnosti naplnené na 93,37 %. To je o 1,1 percentuálneho bodu viac ako priemer k tomuto dátumu za päť rokov, pričom je v nich uložených 103,6 miliardy m3 plynu.
Celkové dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) z terminálov do európskeho prepravného systému plynu boli v auguste najnižšie od októbra 2021, ale na jeseň sa vrátili k rastu a v októbri dosiahli 8,77 miliardy m3, čo bolo o 11 % viac ako v septembri.
Zariadenia na spätné splyňovanie skvapalneného plynu a jeho ďalšie prečerpávanie do európskych plynovodov sú v súčasnosti zaťažené na 40 % svojej kapacity.
Priemerná nákupná cena plynu v Európe bola v októbri 456 USD za 1000 m3 a v novembri dosiahla zatiaľ približne 460 USD (431,88 eura).
Ňukovíč tvrdí, že je to výhodné pre všetkých
Predĺženie existujúcich dohôd o tranzite ruského plynu cez územie Ukrajiny podpísaných v roku 2019 predstavuje najjednoduchšiu možnosť v súvislosti s dodávkami plynu do Európy. Oficiálne vyjadrenia ukrajinských politikov však o možnosti tejto voľby nesvedčia, uviedol generálny riaditeľ pološtátneho prepravcu plynu Eustream Rastislav Ňukovič v rámci podcastu Slovenského plynárenského a naftového zväzu Otvorene o plyne.
Pokračovanie v tranzite ruskej ropy cez ukrajinské územie je podľa neho výhodné pre všetky zainteresované subjekty, a teda štáty Európskej únie vrátane Slovenska, a taktiež pre Ukrajinu. Ukrajina by mala mať pritom z prepravy pomerne významný príjem vo výške niekoľkých miliárd ročne.
„Tú sústavu by potrebovali aj bez ruského plynu na to, aby vedeli zásobovať celé územie Ukrajiny, povedzme vlastným plynom alebo keby si vozili niečo zo západu. Takže na udržovanie tej sústavy peniaze budú potrebovať. Ak by im tento príjem vypadol, tak by peniaze museli nájsť niekde inde, čo nie je úplne zanedbateľné,” vysvetlil Ňukovič.
Hrozba ruských útokov na ruskú sieť
Významný argument za predĺženie zmluvy je podľa neho aj potenciálna hrozba útokov zo strany Ruska na ukrajinskú sieť v prípade, že by sa v nej nenachádzal ruský plyn. V globálnom kontexte by malo opätovné podpísanie zmluvy priniesť väčšiu stabilitu na komoditné trhy, ktoré sú v súčasnosti pri cenotvorbe ovplyvnené neistým vývojom danej situácie, čo sa odzrkadľuje na vyšších cenách plynu.
Medzi iné možnosti riešenia by patrilo nahradenie súčasného ukrajinského prepravcu Naftogaz iným subjektom. Možné riešenie by mohla predstavovať aj azerbajdžanská spoločnosť SOCAR, ktorá by zabezpečila dodávky cez ruské územie. V tomto prípade by sa v porovnaní so súčasným stavom neodovzdával na hraniciach s Ukrajinou ruský plyn ale azerbajdžanský, uzavrel Ňukovič.