Sme krajina lovcov a zberačov (píše Michal Havran)

20. nov 2024 o 13:00  I 

Autor je teológ a spisovateľ

Milí priatelia a priateľky, obraciame sa na vás so žiadosťou o pomoc s financovaním okien na akomkoľvek oddelení hociktorej nemocnice. Zároveň môžete prispieť na prevoz malej Mišky na operáciu do zahraničia alebo na liečbu onkologického pacienta Milana.

Môžete poslať aj drobnú sumu na opravu kláštora, vydanie knihy Slovenskej akadémie vied, financovať sa dá aj detský tábor, stolnotenisový turnaj v Šamoríne, detský zájazd do Prahy alebo oprava starých stodôl v Podpoľaní.

Ak vás nič z toho neoslovilo, môžete zaplatiť auto pre vozičkárov, opravu strechy v domove dôchodcov alebo podporiť vianočný večierok detí na onkologickom oddelení.

K dispozícii sú aj zbierky na útulky, na nové lieky, dostupné všade okrem tohto tu, na prevozy zranených spoluobčanov po ťažkých úrazoch a haváriách v zahraničí, ktorí mali smolu a neleteli štátnym špeciálom na futbal rokovať s maďarským kolegom o Gabčíkove.

Môžete prispieť aj na obnovu kalvárie, pútnickej cesty, umeleckých ateliérov, poskladať sa na historické holubníky a chránené fresky, na detský spevokol a hokejovú výbavu pre chudobné deti. Prispejte na odhadzovanie snehu a maľovanie parkovacích čiar.

Vlci, medvede, žaby a iná háveď

Medvede sú všade, ešte stále je ich viac živých ako mŕtvych a to je chyba, lebo človek je pánom tvorstva a poľovník je pánom človeka. Sú v lesoch a na lúkach, na miestach vyhradených pre turistov a poľovníkov.

Medvede sa potulujú v kríkoch s lesným ovocím a na miestach, kde sú huby do našej kapustnice, ukrývajú sa medzi stromami a približujú sa k posedom a stále sú živé! Stovky živých medveďov, tisíce živých medveďov, invázia medveďov, zatiaľ čo my musíme jesť kuracie mäso. Radi by sme si pritom dali medvedie steaky ako v Štrbe, ako indiánski bojovníci.