Potrebuje Slovensko novú jadrovú elektráreň alebo je to len drahý a megalomanský sen Roberta Fica? (panel expertov)

1. Potrebuje Slovensko ďalší jadrový energetický zdroj, keď sa onedlho dokončí aj štvrtý blok jadrovej elektrárne v Mochovciach?

2. Ministerstvo hospodárstva odhadlo celkové náklady na výstavbu novej jadrovej elektrárne na 10 miliárd eur. Myslíte si, že je to reálny odhad alebo určite dôjde k navýšeniu ceny?

3. Je reálne postaviť novú jadrovú elektráreň v súčasných podmienkach? Viaceré krajiny totiž plánujú rozbehnúť podobné projekty a na svete existujú len tri firmy (okrem ruskej), ktoré by to dokázali uskutočniť. Majú dostatočné kapacity, aby pokryli dopyt?

4. Ako by nová jadrová elektráreň mohla ovplyvniť energie na Slovensku? Mohli by v dlhodobom horizonte reálne zlacnieť?

Ján Pišta, analytik spoločnosti JPX

1. Áno, ak chce zostať priemyselnou krajinou a mať stabilnú sieť. Ak sa udejú všetky plánované investície ako Volvo pri Košiciach, baterkárne alebo U. S. Steel, Slovensko nebude sebestačné ani so štvrtým mochovským blokom. A to nehovorím o tom, že zhruba o 20 rokov budú odstavené existujúce bloky v Jaslovských Bohuniciach s celkovým výkonom 1000 megawattov (MW).

2. Tipujem, že vychádzali z výsledkov českého tendra, kde bol podobný blok ponúkaný za osem miliárd. Myslím si však, že tá cena bola trochu podstrelená a ponuky v slovenskom tendri, ak sa udeje, budú trochu vyššie. Záujemcov o stavbu jadrových blokov je veľa a vysoký dopyt pri obmedzenej ponuke zákonite dvíha cenu.

3. Dopyt je vysoký, a preto bude rozhodovať cena. Je tu však ešte jedno obmedzenie: jadrová energia bola v minulosti až príliš dlho v nemilosti, a tak došlo k odlivu odborníkov z tejto oblasti. Myslím si, že oveľa náročnejšie bude zohnať dostatočný počet kvalifikovaných odborníkov jednak pre samotnú výstavbu a potom aj pre prevádzku.

V tomto má Slovensko veľkú výhodu, keďže prevádzkuje päť jadrových blokov a šiesty je pred dokončením. Navyše sa tu ponúka možnosť spustiť nové bloky synchronizovane s odstavením tých starých, a tak by prevádzku a dispečing mohli prebrať (s určitým posilnením) existujúce tímy v Jaslovských Bohuniciach.

4. To si nemyslím. Cena energie sa tvorí a predpokladám, že aj o 20 rokov sa bude tvoriť na liberalizovanom európskom trhu a 1000 MW je z tohto pohľadu zanedbateľný výkon, aby ovplyvnil cenový vývoj na európskej úrovni. Oveľa dôležitejší význam bude mať táto elektráreň v zachovaní stability siete tým, že nahradí dosluhujúce bloky v Jaslovských Bohuniciach.

Miroslav Rimár, vedúci Katedry procesnej techniky Technickej univerzity v Košiciach

1. Slovensko za minulý rok vyviezlo cca 10 percent elektrickej energie, ktorú vyrobilo. Pričom na jeseň budúceho roka sa predpokladá uvedenie do prevádzky štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Od toho času budeme niekoľko rokov výrazným exportérom elektrickej energie, ktorá bude navyše čistou a nebude zväčšovať uhlíkovú stopu. Už dnes je Slovensko druhým najväčším výrobcom elektrickej energie z jadra v Európe (za Francúzskom).

Na druhej strane nová elektráreň umožní odstaviť staršie bloky a kryť rastúci dopyt po elektrine. Vzhľadom na to, že celý proces prípravy a realizácie je časovo náročný, vnímam snahu vlády ako opodstatnenú. Na druhej strane, časovanie procesu v čase konsolidácie verejných financií považujem za prinajmenšom otázne.

2. Vláda uvažuje s výstavbou jedného bloku 1 200 MW v cene 10 miliárd eur. Na základe porovnania nákladov na výstavbu jadrových elektrární v Európe je táto suma odhadnutá veľkoryso. Na porovnanie, predpokladané náklady na výstavbu jadrovej elektrárne v Dukovanoch (ČR) sú cca o 25 percent nižšie.

3. Myslím, že rezervovanie kapacít zhotoviteľa bude súčasťou tendrových podmienok. Budovanie jadrovej elektrárne na Slovensku by nemalo naraziť na zásadný problém kapacít. Navyše predpokladám, že víťaz tendra v Dukovanoch, juhokórejská spoločnosť KHNP, urobí všetko pre to, aby plynule pokračoval vo výstavbe nového bloku aj u nás. Takže podľa môjho názoru kapacity nebudú zásadný problém, ktorý by bránil výstavbe novej elektrárne na Slovensku.

4. Je potrebné vnímať, ako funguje trh s elektrinou. Ceny určuje pomer ponuky a dopytu a ani po spustení tretieho bloku v Mochovciach nedošlo k poklesu cien. Takže nepredpokladám, že v čase spustenia novej elektrárne do prevádzky dôjde k významnému poklesu cien.

Z akých zdrojov sa na Slovensku vyrobila elektrina v roku 2023

Marek Nemky, analytik spoločnosti XTB

1. V súčasnosti, samozrejme, Slovensko nepotrebuje ďalšie jadrové bloky, keďže momentálne je na Slovensku dosť inštalovaného výkonu, aby pokryl domácu spotrebu elektrickej energie. To v podstate potvrdzujú aj dáta, keďže Slovensko je čistým vývozcom elektriny a v prvom polroku 2023 a 2024 sme vyviezli 1,1 a 1,8 terawatthodiny (TWh). Slovensko však dlhodobo bolo čistým dovozcom, od roku 2007 až do roku 2022.

V roku 2023 sme pritom spustili nový, tretí blok v Mochovciach a spotreba elektrickej energie z dôvodu vysokých cien sa prepadla, čoho výsledkom bol následný čistý vývoz elektrickej energie do zahraničia. S novým rokom v druhom polroku by sa malo začať aktívne spúšťanie štvrtého bloku, čím by mal byť inštalovaný výkon jadrových elektrární okolo 3000 MW. To znamená, že pri kapacitnom faktore 85 percent by sme dokázali z jadra vyrobiť ročne 22 TWh, teda približne 83 percent zo spotreby v roku 2023 a 71 percent z najvyššej ročnej spotreby na Slovensku, ktorá bola v roku 2017.

Samozrejme, to, že v súčasnosti nepotrebujeme ďalšie bloky jadrových elektrární, nutne neznamená, že ich nebudeme potrebovať do budúcna. Výstavba jadrovej elektrárne trvá roky a do roku 2040, keď by mala potenciálna nová jadrová elektráreň začať naplno vyrábať elektrickú energiu, tak dovtedy sa zmení ešte mnoho. Napríklad v danom roku budú mať naše najstaršie bloky už 55 rokov, pričom doba životnosti jadrových blokov je v okolí 20 až 40 rokov, avšak, samozrejme, životnosť sa často predlžuje.

Dopyt však bude v roku 2040 taktiež rozhodne vyšší. Nové technológie, ktoré prichádzajú, si vyžadujú výrazné množstvo elektrickej energie, a tak si nemyslím, že by mal dopyt po energiách v nejakej blízkej dobe klesať. Naopak, ešte aj s prechodom celého transportu na elektromobilitu a transformácie priemyslu rovnako na elektrické alternatívy si budú vyžadovať dodatočnú potrebnú kapacitu. Samozrejme, na druhej strane jadro nie je jediný zdroj elektriny, avšak je takmer bezemisný a stabilný, čo je veľkou výhodou oproti obnoviteľným zdrojom elektrickej energie, ako je slnko alebo vietor.

2. Samozrejme, to záleží na kapacite novej elektrárne, avšak bolo takým nejakým štandardom, že nákaldy na výstavbu 1100 MW elektrárne sa pohybovali niekde v okolí 12 až 17 miliárd dolárov. To však bolo ešte pomerne dávno, v roku 2007.

Priemerné údaje zo Slovenska, ktoré sú dostupné na World Nuclear Association, naznačujú, že kapitálové náklady na výstavbu na Slovensku boli v okolí 6920 eur/kW elektrickej energie, čo by naznačovalo cenu 1100 MW elektrárne na úrovni 7,6 miliardy. To sú však taktiež pravdepodobne staršie údaje a zahrňujú iba kapitálové výdaje a nie výdaje na financovanie, takže reálne náklady by boli o čosi vyššie.

Je však nutné podotknúť, že výstavba jadrových elektrární a blokov je náročný proces, ide o obrovský dlhodobý projekt, a tak takéto odhady sú často úplne mimo. Keď sa pozrieme na oxfordské dáta o rôznych historických projektoch (Oxford Olympic Study 2024), tak výstavba jadrových elektrární je tretím projektom s najvýraznejšou odchýlkou reálnych nákladov od odhadovaného rozpočtu.

Zo 196 projektov výstavby sa priemerný projekt oproti rozpočtu predražil o 120 percent, teda bol drahší viac ako dvojnásobne, pričom 55 percent z týchto projektov zaznamenali predraženie o viac ako 50 percent a iba tri percentá z projektov sa dokázali pohybovať v rámci rozpočtu.

Z toho dôvodu by som bol voči takýmto odhadom skôr skeptický, keďže ako som spomínal, takéto projekty sú dlhodobého charakteru a nikto nedokáže predvídať, kde sa bude hýbať napríklad cena materiálov o päť rokov alebo aké budú náklady na kvalifikovanú prácu, prípadne rôzne ďalšie regulatórne náklady a ďalších tisíc rôznych nákladov a komplikácií, ktoré budú s výstavbou súvisieť.

3. Tu si myslím že by nemal byť výrazný problém. Ja úplne síce nepoznám firmy, ktoré stoja za výrobou takýchto jadrových blokov a elektrární, avšak nemyslím si, že by bol nejaký výrazný problém stavebnú kapacitu navýšiť. Predsa len v roku 1980 bolo vo výstavbe približne 200 jadrových elektrární, zatiaľ čo v súčasnosti je to v okolí 60. Ale ako hovorím, nie som žiaden odborník na výstavbu jadrových elektrární. Z ekonomického pohľadu všetko musí mať iba správnu cenu a tá ponuka tam príde.

Otázkou však je už tá druhá strana a to, koľko by sme mali za jadrovú elektráreň byť ochotní zaplatiť, a to už nie je také jednoduché. Tu musíme rozhodnúť, akú si predstavujeme cenu elektrickej energie do budúcna, a musíme si nechať vypracovať, aké budú približné náklady daného dodávateľa.

Keď sa pozrieme na to, aká by mala byť cena elektrickej energie, aby sa výrobca dostal na nulu, tak podľa World Nuclear Association by sa pri kapitálových nákladoch na úrovni 6920 dolárov za kWh musela cena elektrickej energie pri očakávanom výnose sedem percent pohybovať na úrovni 102 dolárov za MWh a pri žiaducom výnose 10 percent na úrovni 146 dolárov za MWh.

V súčasnosti je cena elektrickej energie na úrovni 110 eur/MWh a pre domácnosti je dohodnutá iba na úrovni 61 eur/MWh. Tu je jediná možnosť tá, že by odhadovaný výnos a cena peňazí boli iba na úrovni tri percentá, čo by znamenalo, že jadrová elektráreň by bola na nule pri cene 57,6 eur/MWh. Ako sme však zistili, tak často sú náklady výstavby vyššie a výrazne variabilnejšie a výrazne volatilná je aj cena elektrickej energie, čo naznačuje, že investori, ktorí budú vstupovať do takýchto rizikových projektov, budú skôr požadovať ten vyšší výnos ako ten nižší.

4. Keď príde na trh nová ponuka, tak, samozrejme, cena elektrickej energie by mala klesať. Minimálne, keď vytesníme plynové elektrárne, ktoré v súčasnosti často určujú koncovú cenu, pretože sú elektrárňami, ktoré dodávajú do siete posledné kilowatty elektrickej energie a sú to tak práve tí, pri ktorých sa cena určí. Ako sme však videli, tak nominálne cena bude musieť byť približne v okolí 100 až 150 dolárov za MWh, aby sa celkový projekt vyplatil a priniesol investorom nejaký výnos.

Tieto odhady boli taktiež pomerne konzervatívne z dôvodu, že tam boli zahrnuté pomerne konzervatívne odhady na kapitálové náklady na vybudovanie. Nemyslím si tak, že by sme v dlhodobom horizonte sme za energie platiť menej, práve naopak. V súčasnosti navyše platia domácnosti iba 61 eur/MWh, pričom burzové ceny sú v okolí 90 až 110 eur/MWh. Z tohto dôvodu si tak taktiež nemyslím, že by domácnosti v nejakej dohľadnej dobe platili za elektrinu menej. Je tak otázkou, dokedy bude trvať dohoda medzi Slovenskými elektrárňami a vládou a kedy sa domácnosti budú musieť pripraviť na burzové ceny.

Jana Ambrošová, konzultantka v oblasti energetiky

1. Investície do jadrovej energie sú podľa mňa dôležitou súčasťou cesty k uhlíkovej neutralite. Európske elektrizačné sústavy sú prepojené a po odstavení jadrových elektrární v Nemecku je v Európe vítaný každý stabilný a predvídateľný zdroj výroby elektriny. Otázka je, či Slovensko je práve tá krajina, ktorá si v súčasnosti môže dovoliť doň investovať.

Rozhodujúce bude zloženie investorov, aby sa investícia nepreniesla zásadným spôsobom do koncových cien slovenských odberateľov, ako napríklad príspevky do jadrového fondu, ktoré dodnes ešte platíme. Výstavba je časovo náročná, energetické trhy sa rýchlo menia, a preto je ťažké odhadovať návratnosť takejto investície. Zároveň treba myslieť aj na to, že naša elektrizačná sústava je pomerne malá a už dnes musí zvládnuť prípadné výpadky takýchto obrovských blokov.

Je rozdiel, keď vypadne elektráreň o 50 MW a keď vypadne jadrový blok o 500 MW, ktorý treba rýchlo nahradiť regulačnými rezervami. Tieto rezervy musia byť na území Slovenska neustále pripravené a za ich disponibilitu znova platia koncoví odberatelia na Slovensku. Takáto investícia si preto vyžaduje dôkladnú odbornú diskusiu nielen po technickej stránke, ale aj z pohľadu ekonomických a sociálnych následkov. Slovensko by malo starostlivo zvážiť svoje možnosti, aby ďalšia jadrová elektráreň mala skutočný prínos pre našu krajinu a jej obyvateľov.

2. Neviem to odborne posúdiť. Zo skúseností vieme, že najdrahší pri výstavbe je čas a každé oneskorenie plánovaných termínov výstavby investíciu zásadne predražuje.

3. Neviem posúdiť.

4. Názor, že výstavba jadrovej elektrárne na Slovensku automaticky znamená nižšie ceny elektriny pre slovenských odberateľov, vychádza skôr z nepochopenia fungovania energetiky. Ceny energií sa netvoria na Slovensku, ale sú výsledkom dopytu a ponuky na prepojených európskych trhoch. Významnú úlohu pritom zohráva cena regulačných a záložných zdrojov, ale aj priepustnosť cezhraničných prepojení – čím sú tieto prepojenia lepšie, tým sú ceny v krajine nižšie.

Preto samotná existencia jadrovej elektrárne na území Slovenska nie je zárukou lacnejších cien pre domácnosti alebo podniky. Ak by investorom novej elektrárne bola Slovenská republika a podarilo by sa projekt dokončiť v predpokladanom čase a nákladoch, pričom výrobná cena elektriny by bola o 20 rokov nižšia ako trhové ceny, mohlo by to priniesť pozitívny efekt na štátny rozpočet prostredníctvom dividend. Tento prínos je však nepriamy a nezaručuje nižšie ceny elektriny pre odberateľov na Slovensku.

Radovan Potočár, šéfredaktor Energie-portál.sk

1. Slovensko je už od minulého roka čistým vývozcom elektriny, jednak vďaka zvýšeniu výroby, hlavne po spustení mochovského štvrtého bloku, ako aj v dôsledku zníženia spotreby na úroveň spred 30 rokov. Každý z jadrových blokov prevádzkovaných v súčasnosti sa však jedného dňa bude vyraďovať, pričom najbližšie k tomu je elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, a to možno už v horizonte po roku 2045, hoci do hry môže vstúpiť predĺženie jej životnosti. V každom prípade však reálnym scenárom je, že nový jadrový zdroj de facto nahradí výkon, ktorý by inak z výrobného mixu vypadol.

Druhou rovinou je očakávané zvyšovanie spotreby. Tá síce v posledných dvoch rokoch klesla, ale v ďalších dekádach by mala stúpnuť kvôli elektrifikácii priemyslu, dopravy či vykurovania. Otázne je, ako výrazne spotreba stúpne, no s jej rastom počíta prakticky každá prognóza.

Sme súčasťou prepojenej európskej energetickej sústavy a prepojeného trhu, pričom tak ako dnes fungujeme s exportnou bilanciou, dodávky elektriny na Slovensku boli rovnako stabilné a kvalitné v rokoch, keď sme viac elektriny dovážali, než vyvážali.

Z hľadiska stability a bezpečnosti energetického systému je však určite dobré, že debata o novom jadrovom zdroji sa vedie. Finálnemu rozhodnutiu o jeho výstavbe a zaangažovaní štátu by malo predchádzať ešte viacero dôkladných analýz. Vládou prijatý materiál s nimi počíta.

Výstavba novej atómky bude príbehom na nasledujúce desaťročia, rozhodnutie určite netreba unáhliť, ale principiálne úvaha o novom jadrovom zdroji dáva zmysel.

2. Desať miliárd by som dnes ešte určite netesal do kameňa. Na papieri sa to pri pohľade na súčasnú situáciu a iné jadrové projekty v princípe javí ako realistická suma, ale v priebehu rokov sa môžu okolnosti meniť. Navyše doterajšie skúsenosti z Mochoviec aj zo zahraničia nedávajú silný dôvod veriť tomu, že prvotný odhad bude platiť aj o päť, desať alebo pätnásť rokov.

3. Nové jadrové projekty rozbieha viacero európskych krajín vrátane našich susedov a limitujúcim faktorom sa určite môže stať aj odborná pracovná sila. Noví experti v oblasti jadra vychádzajú zo slovenského školstva rádovo v nižších počtoch ako v minulosti a o odborníkov je aj za hranicami obrovská bitka. Situáciu by mohlo uľahčiť, ak by projekt nového jadrového zdroja plynulo nadviazal na dokončenie štvrtého bloku Mochoviec, ale túto príležitosť sme už zjavne prepásli.

4. Toto je nateraz ťažko zodpovedateľná otázka, pretože i keď vieme, že vlastníkom novej elektrárne má byť štát, netušíme, akým spôsobom by štátna spoločnosť predávala svoju produkciu.

Ak sa v budúcnosti štát napríklad rozhodne pre podobný model, aký dnes umožňuje dohoda so Slovenskými elektrárňami pri poskytovaní zlacnenej elektriny domácnostiam, vo výsledku to môže znamenať nižšiu cenu energie. Lenže druhou stranou bude nižšia výnosnosť elektrárne a spomalenie či ochromenie návratnosti mnohomiliardovej investície.