Milovali ho na Slovane i v Trnave: Sľúbili nám milión, ale sme sa zasmiali, tvrdí

Keď rozprával svoj príbeh, neraz sa mu od dojatia leskli oči. Mal dlhé monológy, bol úprimný a otvorený. Vyčaril jemný úsmev a gestikuloval. Dušoval sa, že treba hovoriť pravdu. Zdalo sa, akoby sa mu celý príbeh znova odohrával priamo pred očami. 

JAROSLAV TIMKO nebol excelentný strelec, ale robil jedinečný servis spoluhráčom. Vyhral množstvo osobných i hlavičkových súbojov. Nebál sa strčiť hlavu tam, kde iní nedali ani nohu. 

Mal svojský štýl, loptu zobral ako do trezoru a bolo takmer nemožné mu ju zobrať. Mal extrémne silné nohy a výbornú stabilitu. Obrancovia ho okopávali, ale márne.

Sedem rokov hral za Slovan, päť rokov v drese Trnavy, čo je unikát.

Timko bol aj rebel. Rád si vypil a k tomu si aj zapálil cigaretu. Nechodil na jedno pivo, ale aspoň na desať. Hoci na druhý deň mal často sklenené oči, tréning nikdy nevynechal. Svoj nevšedný príbeh rozpovedal vo svojej knihe, ktorá vyšla iba pred pár dňami: Divoké Deväťdesiatky.

V rozhovore pre Sportnet spomína na slávne časy Slovana aj to, že ho v Trnave nosili na rukách. Aké platy mali za socializmu, ale aj po prechode na profesionálnu zmluvu. Ako vládal aj pred zápasom flámovať a prečo už nepije. Priznal, ako bojuje so zákernou chorobou. 

Súčasný Slovan v utorok (26. novembra) privíta slávne AC Miláno. V roku 1992 ste proti rovnakej značke čelili aj vy. Ako na to spomínate? 

Ťažšieho súpera sme vtedy dostať nemohli. Vedeli sme, že nemáme šancu, ale šli sme sa s nimi popasovať. Boli tam najlepší hráči na svete ako Ruud Gulit, Marco van Basten, Rijkaard, Paolo Maldini, Franco Baresi. 

Rijkaard mal jednu nohu ako celé moje telo. Keď som prišiel do krčmy vo Valalikoch, kamaráti sa ma pýtali, či som videl Gullita a Van Bastena. ‚Aj som si s nimi ruku podal.‘ Len neveriacky krútili hlavou. Zrazu mi všetci podávali ruky, akoby verili, že tam čosi ostalo po hviezdnych futbalistoch.

Bolo to zábavné. Milánčania už vtedy trénovali najmä s loptou, kým my sme behali v kanadách po snehu. Keď som dostal loptu do nohy, vedel som ju podržať, ale naši obrancovia dávali väčšinou dlhé odkopy, ku ktorým som sa ani nedostal.

V prvom polčase som bol asi desaťkrát v ofsajde, možno aj viac. Stopér Baresi niečo zakričal a všetci obrancovia boli tri metre predo mnou. Boli perfektne zohraní. Nič som im nerozumel. Tréner Dušan Galis už bol vytočený a kričal: ‚Choď von.‘ Nevedel som na to nájsť recept, bolo to pre mňa úplne nové. 

Váš spoluhráč Vladimír Kinder si vymenil dres s Marco van Bastenom, ktorý patrí k najlepším útočníkom v dejinách futbalu. Kto sa podaril vám? 

Vtedy to bolo prísnejšie ako dnes. Povedali nám, že dresy si meniť nemôžeme, lebo máme iba dve, či tri sady na celú sezónu. Niektorým hráčom sa po zápase podarilo vymeniť dres, ale mne nie. 

Aké ste dostali prémie? 

Vtedajší šéf klubu Jaroslav Čaniga nám povedal, že za postup nám dá milión mariek (na hlavu), ale my sme sa mu zasmiali. Vedeli sme, že aká je realita. Miloš Glonek mal právne vzdelanie, vedel v tom chodiť. Sadli sme si s vedením a dohodli sme sa.

Koľko?