Makroanalytik Michal Lehuta: Máme veľmi napätý trh práce, firmy majú problém s nachádzaním nových pracovníkov
Spolu s Michalom Lehutom, makroanalytikom VÚB banky, sme sa pozreli na témy ako európska ekonomika a úrokové sadzby, pomalý rast, ceny energií či geopolitické napätie.
Samostatnou kapitolou je Slovensko, trendy v zamestnanosti a v mzdách či balíček opatrení na rok 2025.
Vypočujte si náš podcast:
Ako hodnotíte súčasný stav európskej a slovenskej ekonomiky?
Európska ekonomika, od ktorej tá slovenská do veľkej miery závisí, je pomerne spomalená. Tento rok sa očakáva, že hrubý domáci produkt vzrastie možno len o nejakých 0,8%. A súvisí to aj s tým, že Európska centrálna banka stále bojuje proti vysokej inflácii. Tá sa už síce znížila a ECB aj začala so znižovaním urokových sadzieb, ale efekty prísnejšej menovej politiky zvyknú byť oneskorené možno aj rok, niekedy rok a pol aj viac.
A toto zrejme ešte stále sledujeme u nás, keďže sú úrokové sadzby vyššie, firmy o trošku menej investujú, lebo sa im to až tak neoplatí, ľudia si o čosi menej požičiavajú. To je na jednej strane negatívne, pretože tu máme ten nižší hospodársky rast, ale na druhej strane to bolo zrejme nevyhnutné na to, aby sa inflácia znížila k cieľovaným 2 %, čo je cieľ Európskej centrálnej banky.
Ovplyvňujú ceny energií hospodársku situáciu v Európe?
Ceny energií sú ďalší negatívny faktor, ktorý do tohto vstupuje. Nielen preto, že tu máme vojnu na Ukrajine, ktorá viedla aj k sankciám a rôznym protisankciám. Tým pádom u nás ceny energií vystrelili nahor. Samozrejme, už teraz nie sme na maximách, ktoré sme zažili v roku 2022-2023, ale tým, že Európa mení dodávateľov, mení dodávky plynu na skvapalnený plyn, ktorý je drahší, ako ten prevážaný prostredníctvom rúr, napríklad z Ruska, tak sú ceny energií vyššie.
Zároveň vieme, že Nemecko opustilo politiku jadrových elektrární, čo znižuje celkové ponúkané množstvo elektrickej energie v Európe. Máme ambiciózne klimatické ciele, ktoré tiež predražujú produkciu, najmä z fosílnych palív, keďže tam musia výrobcovia platiť za emisné povolenky. Tieto náklady výrobcov v Európe sú o to vyššie, že máme vyššie ceny energií a potom sa tie výrobky alebo služby európskych producentov na svetových trhoch presadzujú oveľa menej. Vidíme to najmä v energeticky náročných odvetviach, ako je hutníctvo, oceliarstvo, chemicky priemysel a iné. A to tiež brzdí hospodársky rast v Európe.
Aké faktory podľa vás najviac prispievajú k pomalému rastu európskej a slovenskej ekonomiky?
Azda tým najdôležitejším je zvyšovanie úrokových sadieb, potom tu máme aj vyššie ceny energií, je tu globálna neistota ohľadom geopolitických smerovaní rôznych regiónov… Okrem vojny na Ukrajine tu máme aj konflikt na Blízkom východe. Dôležitý ekonomický dopad tohto konfliktu je, že väčšina lodí, ktoré predtým prechádzali cez Červené more, z Ázie a Suezský prieplav do Európy, teraz musia obchádzať celú Afriku, čo predražuje cestu. Zároveň sa mnohé firmy v takom neistom prostredí ako keby boja viac investovať. Nie je jasné, či sa im tie investície nakoniec oplatia alebo nie… S týmto bojujeme zrejme viac ako iné regióny, pretože Európa je viac obchodne otvorená, obchodne závislá ako napríklad Spojené štáty. V tejto konkurencii majú Spojené štáty výhodu v tom, že majú veľmi silný domáci trh a ten medzinárodný obchod netvorí až také veľké percento HDP ako u nás v Európe.
Aké sú hlavné trendy v oblasti zamestnanosti a miezd na Slovensku?
Hlavný opis situácie by bol taký, že máme veľmi napätý trh práce. Keď si to porovnáme s minulosťou, máme veľmi nízku mieru nezamestnanosti. Podľa zisťovania Štatistického úradu dokonca rekordne najnižšiu, odkedy to merajú, čiže od roku 1995, a to len okolo 5 %. To znamená, že firmy majú problém s nachádzaním nových pracovníkov napriek tomu, že vykazujú relatívne veľký počet voľných pracovných miest. Pomer voľných pracovných miest k počtu nezamestnaných je takmer na predpandemických úrovniach, takmer na rekordnej úrovni, čo znamená, že zamestnanci majú v takejto situácii lepšiu vyjednávaciu pozíciu pre rast miest, keďže zamestnávatelia ich nevedia tak ľahko nahradiť ako v minulosti.
Viac si vypočujte v našom podcaste, ktorý vznikol v spolupráci s VÚB bankou.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO