Kryptomeny by mali umožniť obísť daň z bankových platieb. Ako sa to dá a komu sa to oplatí?

Dá sa vďaka kryptomenám vyhnúť plateniu dane z bankových prevodov?

Áno, malo by to byť možné, zhodujú sa oslovené odborníčky. Celkovo je však odpoveď komplikovanejšia, pretože ak sa podnikateľ stane držiteľom kryptomien, budú z toho vyplývať iné daňové povinnosti.

Odborníčka Vladimíra Mačuhová zo spoločnosti Taxium poukazuje, že legislatíva o novej dani z bankových platieb sa odvoláva akurát na zákon o platobných službách. Podľa neho sú platobné služby v réžii licencovaných poskytovateľov, inými slovami hlavne bánk. Predmetné platby pritom prebiehajú v štátnej mene – v našom prípade v eurách.

„Ekonomická definícia meny zahŕňa výhradne zákonné platidlá, teda finančné prostriedky, ktoré vydáva štátny orgán a sú používané na území daného štátu ako oficiálne prostriedky výmeny,“ dodáva.

Eva Kusá, ktorá pôsobí ako daňová poradkyňa a partnerka BMB Partners Taxand, dopĺňa, že zákon o platobných službách vôbec s pojmom kryptomena ani žiadnou inou virtuálnou formou platby nepracuje. „Z toho možno usúdiť, ale zatiaľ bez ďalšieho metodického výkladu nie potvrdiť, že zákonodarca nemal v úmysle postihnúť touto daňou výmeny kryptomien, respektíve úhradu tovarov a služieb prostredníctvom kryptomien,“ hodnotí.

Štát by teda najskôr musel prijať kryptomeny ako oficiálne platidlo, čo v eurozóne samotné Slovensko urobiť nedokáže a musí postupovať rovnako ako ostatné členské štáty.

Okrem toho Mačuhová pripomína nariadenie EÚ o trhoch s kryptoaktívami (MiCA – Markets in Crypto-Assets), ktoré definuje kryptoaktíva ako digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré môžu byť prenášané a uchovávané elektronicky. „Preto transakcie s kryptomenami nespadajú pod daň z finančných transakcií, keďže tieto platby sa nevykonávajú v národnej mene a neprebiehajú cez poskytovateľov platobných služieb, ale na blockchainovej sieti,“ vysvetľuje.

Doplnila tiež, že kryptoaktíva pokrývajú širšiu kategóriu a kryptomeny sú len jednou z nich. „Pojem kryptomena nie je priamo definovaný v legislatíve a chápe sa ako podskupina kryptoaktív s vlastnosťami podobnými peniazom a akceptovaná určitými skupinami osôb ako platidlo,“ uviedla Mačuhová.

Odborníčka Kusá akurát upozorňuje, že novej dani z finančných transakcií bude určite podliehať nákup kryptomien, ak pri tom prebehne debetný prevod peňazí na slovenskom podnikateľskom účte.

Aké daňové povinnosti má podnikateľ, ktorý využíva kryptomeny?

Mačuhová pripomína, že z účtovného a daňového pohľadu sa na kryptokaktíva nahliada ako na majetok a nie ako na peniaze na účte alebo v pokladni. Z toho vyplýva, že tak sa kryptaktíva aj účtuju a pristupuje sa aj k ich zdaneniu. „Každá transakcia vrátane tých s kryptomenami podlieha povinnosti správneho vykazovania a zdaňovania. Porušenie týchto povinností môže mať závažné následky. Postihy môžu zahŕňať nielen finančné sankcie, ako sú pokuty, ale aj trestnoprávne dôsledky,“ vystríha.

Poradkyňa Kusá označila za zrejme najväčšiu nevýhodu povinnosť oceňovania kryptomien na reálnu hodnotu, a to pri samotnom uskutočnení transakcie – vzniku účtovného prípadu.

„Ak spoločnosť nadobudne odplatne kryptomenu, tá sa účtuje vo forme krátkodobého finančného majetku. Dokonca je na tieto účely vytvorený samostatný účet 258 – virtuálna mena. S oceňovaním je, samozrejme, spojený vznik kurzových rozdielov, ktorý sa môže prejaviť vo výsledku hospodárenia spoločnosti ako výnos alebo náklad,“ opisuje Kusá.

Mačuhová vníma ako problematickú otázku, ako pri prijímaní platieb v kryptomenách nastaviť prepočet kryptomeny na eurá. „Tu si treba dávať pozor na to, že pre účtovné účely sa hodnota kryptomeny pri nadobudnutí preceňuje na reálnu cenu, čiže cenu na verejnom trhu, burze. Daňová hodnota je však daná obstarávacou (nákupnou) cenou,“ pripomína.

Kusá ešte dáva do povedomia usmernenie finančnej správy, ktoré sa venuje dani z pridanej hodnoty (DPH) aj dani z príjmov. Pri DPH je základom dane ekvivalent protihodnoty vyjadrený v eurách. Rovnako by to bolo aj pri dani z príjmov. „Za príjem sa bude považovať reálna hodnota kryptomeny podľa vývoja kurzu na verejnom trhu kryptomien,“ konštatuje.

Expertka Mačuhová poznamenáva, že počas držby sa kryptoaktíva na rozdiel od cudzej meny nepreceňujú.

Za negatívum považuje, že strata z predaja kryptoaktív sa na daňových účeloch neuznáva. „Toto pravidlo je známe, ale menej známe je, že sa aplikuje na celkovú pozíciu dosiahnutú za celé zdaňovacie obdobie (rok) a nie na jednotlivé obchody,“ zdôraznila.

Špeciálnym prípadom sú takzvané stablecoiny. Čo to znamená z daňového pohľadu?

Mačuhová ozrejmuje, že z pohľadu legislatívy sú stablecoiny tokeny elektronických peňazí, ktoré majú stabilnú hodnotu naviazaním na jednu oficiálnu menu, najčastejšie na americký dolár.

„Pre účtovné účely sa s nimi bude od 1. januára 2025 narábať ako so štandardnými menami, peňažnými prostriedkami. Problematické je, že navrhovaná zmena zákona o účtovníctve nebola reflektovaná v zákone o dani z príjmov, treba teda pre stabelcoiny viesť duplicitne evidenciu pre účtovníctvo a pre daň z príjmov,“ oboznamuje.

Ani pri stablecoinoch to však nie je najjednoduchšie. „Nemusia mať v každom momente hodnotu presne 1000 eur alebo 1000 dolárov. Môžu jemne kolísať. Takže to treba sledovať. Tiež sú stablecoiny v drvivej väčšine denominované v dolároch. Preto pri nich môžu vznikať zdaniteľné kurzové rozdiely ako pri dolároch na bankovom účte,“ dáva do povedomia Mačuhová.

Kusá v každom prípade potvrdzuje, že stablecoiny nestavajú podnikateľov do takej veľkej neistoty vzhľadom na „ich relevantnú stabilitu hodnoty vzhľadom na ich naviazanie na skutočnú menu“. „Čo sa týka dane z finančných transakcií, tu očakávame ešte metodický výklad, ale zatiaľ sa zámer zákonodarcu neformálne vykladá, že táto daň kryptomeny vrátane stablecoinov nepostihne,“ uvádza. Pre úplnosť ešte dodajme, že použitie stablecoinov neprináša vyhnutie sa DPH a dani z príjmov.

Ako vyzerá praktické používanie kryptomien v obchodnom styku a následné zdaňovanie?

Kryptomeny sú známe vysokou volatilitou, čiže veľkými skokmi ich hodnoty na burzách. Len za posledný rok sme boli svedkami, keď sa hodnota bitcoinu zvýšila o 143 percent. V praxi by to znamenalo, že pri nezmenenej cenovke v eurách by stačilo poslať po 12 mesiacoch 0,4-krát menej bitcoinu, aby podnikateľ uhradil rovnakú eurovú čiastku.

Podnikateľ tak musí zakaždým evidovať, aké množstvo kryptomeny nadobudol a pri akom burzovom kurze a koľko je to v eurách. To isté, keď ňou potom platí. Keď by išlo o úhradu faktúry, musel by presne vedieť, za koľko konkrétne napríklad bitcoiny nadobudol a za koľko sa aktuálne obchodujú. Z toho vyčísli zisk alebo stratu – a to aj keď nedochádza k ich odpredaju na burze, čiže vybratiu ziskov. To je najdôležitejšia vec, ktorá od kryptomien odrádza.

Za účtovné obdobie sa potom vypočíta celková pozícia, a ak je zisková, podnikateľ zaplatí daň. Prípadná strata znamená nulový základ dane.

Pri cudzích menách je pre konkrétny deň známy jeden referenčný kurz, ktorý zverejňuje ECB. Ako sa však určí kurz kryptomeny, keď búrz je veľa a neexistuje centrálna autorita?

Kusá konštatuje, že dnes štát použitie kurzu pri výmene tovarov alebo služieb za kryptomenu usmerňuje len čiastočne a vo veľmi všeobecnej rovine v metodike k DPH pre oblasť kryptomien.

„Viac-menej sa výber kurzu ponecháva na rozhodnutí daňovníka a úprave v interných predpisoch, ktorý kurz a voľný trh pre obchodovanie zvolí,“ opisuje. Odkazuje však, že podnikateľ musí vždy myslieť na to, aby vedel pri kontrole preukázať aj dôvod, prečo si zvolil práve daný kurz.

„V praxi najčastejšie vidíme, že daňovníci sa snažia kurz vybrať spôsobom, aby hodnota kryptomeny následne zodpovedala jej predpokladanej predajnej cene (čo najbližšie k času vykonania transakcie),“ komentuje.

V zákone o účtovníctve ešte nájdeme, že hodnotu kryptomeny podnikateľ berie zo zvolenej burzy a v priebehu účtovného obdobia musí používať rovnaký spôsob.

Pozrite si praktické príklady využívania kryptomeny pri obchodných transakciách s dosahom na daňové povinnosti:

Prečo sa platia dane z príjmu, keď firma kryptomenu nepredá na burze?

Lebo kryptomeny sa účtujú ako majetok a na daňové účely je štátu úplne jedno, že niekto bude celý čas nakupovať napríklad chlieb za jeden bitcoin. Súčasný zákon o dani z príjmov hovorí: „Predajom virtuálnej meny je výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.“

Ak teda na začiatku roka podnikateľ kúpil chlieb s cenovkou jeden bitcoin a na konci roka druhý s rovnakou cenovkou, hoci bitcoin stojí už 100-tisíc eur, tak pre štát to znamená, že podnikateľ zarobil, lebo akože predal bitcoin za 100-tisíc eur. Paralelný svet podnikateľov využívajúcich kryptomeny je preto z pohľadu legislatívy nepraktický.

Ako komplikované a nákladné je viesť evidenciu pre obchody v kryptomenách?

Podľa Mačuhovej to závisí od konkrétnej situácie podnikateľa. „Ak podnik využíva kryptomeny len obmedzene, napríklad na príležitostné platby jednou kryptomenou, evidencia môže byť relatívne jednoduchá,“ tvrdí. Môžeme teda očakávať, že čím viac obchodov a viac kryptomien podnikateľ využíva, tým zložitejšiu evidenciu bude mať.

Kusá opisuje, že podnikatelia si zvyčajne vytvárajú akési podúčty k predpísanej účtovnej sústave. „Je v záujme daňovníka viesť si detailnú evidenciu nadobudnutých kryptomien, pretože ich následný úbytok musí vedieť v účtovníctve zaúčtovať,“ zdôvodňuje.

Podnikatelia môžu pri evidencii používať metódy, ktoré sú známe z evidencie skladov – ako VAP (vážený aritmetický priemer prírastkov), FIFO (prvý dnu, prvý von), LIFO (posledný dnu, prvý von), HIFO (najdrahší dnu, prvý von) a iné. „Pre aplikáciu takýchto modelov musí byť zrejmé a jednoducho vyhľadateľné aktuálne ocenenie jednotlivých kryptomien,“ vysvetľuje Kusá. Podnikatelia si preto podľa nej vytvárajú interné predpisy, ako pri kryptomenách postupujú.

Konkrétna forma evidencie záleží podľa Mačuhovej na podnikateľoch. K požiadavkám akurát patrí zrozumiteľnosť a preukázateľnosť. Podnikatelia tak môžu využívať lacnejšiu podobu cez tabuľkový softvér, ale aj špecializovaný softvér, čo je už však drahšia alternatíva.

Zákon hovorí, že ak daň z platieb nestrhne automaticky banka, má tak urobiť samotný podnikateľ. Týka sa to aj platieb v kryptomenách?

Kusá si všíma, že autori zákona si mohli nechať priestor aj na postihnutie platieb v kryptomenách. Pri vymenúvaní druhov platobných operácií totiž použili v dôvodovej správe k zákonu slovo „najmä“.

„Zákon síce obsahuje doložku, že daňovník si má sám nahlásiť a zdaniť finančné transakcie, ktoré boli realizované na inom ako na transakčnom účte, avšak podľa dôvodovej správy toto malo skôr postihovať situácie, keď prebehne podnikateľská transakcia cez bežný osobný účet,“ predpokladá.

Z pohľadu Kusej momentálne panuje skôr neistota. Čaká preto, kým štát príde s metodickými pomôckami k jednotnému výkladu zákona o dani z platieb. Okrem toho tiež očakáva aj jeho novelizáciu, a to už v krátkej dobe.

Dokáže štát zistiť, ktorí podnikatelia platia kryptomenami?

Mačuhová považuje za prvoradé, či je vôbec používanie kryptomien obchádzaním dane z finančných transakcií, keďže tá sa netýka ani platieb platobnou kartou alebo zápočtu pohľadávok a záväzkov.

V každom prípade je už oblasť kryptomien v Európskej únii pomerne dosť regulovaná, a tak majú štátne inštitúcie spektrum nástrojov, ktorými majú dosah na fungovanie sektora a zbieranie informácií.

Kusá priblížila, že na základe európskeho nariadenia MiCA musia poskytovatelia služieb s kryptoaktívami získať licenciu od NBS. Súčasne spomína aj nariadenie o digitálnej prevádzkovej bezpečnosti finančného sektora (DORA), ktoré rieši digitálnu bezpečnosť a dohľad nad účastníkmi finančného trhu.

„Okrem toho ECOFIN (Rada Európskej únie pre hospodárske a finančné záležitosti zložená z ministrov členských štátov, pozn. red.) dospel v roku 2023 k dohode o rozšírení smernice o administratívnej spolupráci a zaviedol takzvanú DAC 8, to je zavedenie automatickej výmeny informácií týkajúcej sa kryptoaktív. Jednotlivé členské štáty by ju mali transponovať do svojich zákonov do 31. decembra 2025, a teda automatická výmena informácií v rámci kryptoaktív začne prebiehať od 1. januára 2026,“ avizuje Kusá.

Za hlavný mechanizmus, ako zistiť, či podnikateľ neobchádza daň z finančných transakcií, považuje Mačuhová daňovú kontrolu. Tak vie daňový úrad preverovať účtovné doklady, transakčné záznamy a celkový tok finančných prostriedkov podnikateľa.

„Štát môže takisto využívať údaje od iných subjektov, napríklad poskytovateľov kryptoslužieb, ako sú kryptoburzy, ktoré sú povinné zhromažďovať informácie o svojich klientoch na základe legislatívy proti praniu špinavých peňazí (AML) a pravidiel poznania zákazníka (KYC),“ konštatuje odborníčka. Podmienkou výmeny informácií s daniarmi však pritom je, že daní poskytovatelia služieb sídlia v krajinách, ktoré podpísali so Slovenskom zmluvy o výmene informácií.

Kto musí hlásiť svojich klientov a informácie o nich slovenským štátnym inštitúciám?

Európska únia prijala nariadenie MiCA a takisto aj ďalšie nariadenie o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív. KPMG uvádza, že na základe nových pravidiel majú poskytovatelia služieb kryptoaktív zhromažďovať a sprístupňovať informácie o pôvodcoch a prijímateľoch kryptoaktív v prípade ich prevodu.

„Podmienkou je, aby aspoň jeden z poskytovateľov platobných služieb alebo poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí sa podieľajú na prevode finančných prostriedkov alebo prevode kryptoaktív, mal sídlo alebo bol usadený v EÚ,“ približuje KPMG. Nebude pritom záležať na objeme transakcie.

Kusá potvrdzuje, že práve pri využívaní služieb mimo priestoru EÚ by ťahala slovenská finančná správa za kratší koniec. Vystríha však pred rizikom bezpečnosti či garancie protihodnoty. „Obchodovanie s kryptomenami mimo regulovaného trhu nemusí byť žiaduce ani pre obchodných partnerov, s ktorými je uzatvorená dohoda výmeny tovarov a služieb za kryptomeny,“ domnieva sa.

Ďalšie novinky prinesie európska smernica DAC 8, ktorá má fungovať v praxi od roku 2026. Jedným z jej motívov bolo, aby pravidlá automatickej výmeny informácií zahŕňali aj kryptoaktíva a elektronické peniaze, priblížila Mačuhová. „Podľa tejto smernice majú poskytovatelia služieb spojených s kryptoaktívami povinnosť zbierať, overovať a hlásiť relevantné informácie o svojich používateľoch daňovým úradom,“ menuje.

Smernica DAC 8 by sa mala uplatňovať na všetkých poskytovateľov služieb v súvislosti s kryptoaktívami, a to bez ohľadu na to, či spadajú pod európsku reguláciu MiCA alebo nie, upozorňuje Kusá.

Takže nebude záležať na tom, odkiaľ pochádza poskytovateľ služby. Rozhodujúcim faktorom bude daňová rezidencia klienta, vysvetľuje Mačuhová. Inak povedané, dôležité bude akurát to, kde podnikateľ platí dane. Kryptoburzy či poskytovatelia kryptopeňaženiek aj spoza hraníc EÚ by tak mali hlásiť identifikačné údaje klientov, ako sú meno, adresa a dátum narodenia, či detaily transakcií vrátane ich objemu, času a druhu kryptomeny.

Existujú kryptomeny a kryptopeňaženky, ktoré poskytnú dostatočnú anonymitu a štát je na ne prikrátky?

Mačuhová pripúšťa, že niektoré kryptomeny, napríklad monero, ponúkajú vďaka využitým technológiám vysokú mieru anonymity. „Umožňujú skryť informácie o odosielateľoch, prijímateľoch a objeme transakcií. Teoreticky by teda mohli byť takéto aktíva využívané na transakcie, ktoré štát nevie jednoducho vystopovať,“ domnieva sa.

Väčšiu mieru anonymity a kontroly by mali podľa odborníčky poskytovať samospravované (non-custodial) peňaženky, pri ktorých má plnú kontrolu nad súkromným kľúčom používateľ a nevyužíva sa teda služba prevádzkovateľa.

Na druhej strane si všíma, že globálne regulácie výrazne obmedzujú použiteľnosť anonymných kryptomien. Už teraz eviduje sťahovanie anonymných kryptomien z búrz. Následkom toho je znižovanie ich dostupnosti a likvidity.

„Navyše predpisy proti praniu špinavých peňazí (AML) vyžadujú od regulovaných búrz a iných poskytovateľov kryptoslužieb, aby transakcie a účty boli reportované a prepojené s identitou používateľov,“ dodáva.

Ešte menej vystopovateľné než anonymné kryptomeny sú z jej pohľadu tradičné fyzické peniaze, pretože ich použitie nezanecháva žiadnu digitálnu stopu. „Pri úhradách v kryptomene alebo hotovosti však nejde len o samotnú finančnú transakciu, ale je tu prítomný aj zákazník, pre ktorého prebieha dodanie služby alebo tovaru, čo sú ďalšie zanechané stopy a dôkazy,“ poznamenala.

Zároveň zdôrazňuje, že v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňovník. „Podnikateľ alebo jednotlivec, ktorý používa kryptomeny, musí vykazovať svoje daňové povinnosti a byť schopný poskytnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Následne je potom na správe daní, aby tieto tvrdenia preverila napríklad v rámci daňovej kontroly,“ opisuje.

Aké je riziko, že pri využívaní kryptomien podnikateľ príde o peniaze alebo nastane problém s dostupnosťou služieb?

Aj keď regulácia zvyšuje dôveryhodnosť a limituje pôsobenie podvodníkov na trhu, stále hrozí možnosť, že sa poskytovateľ náhle „vyparí“ a odcudzí peniaze klientov, prípadne zlyhá v dôsledku úspešného hackerského útoku.

„Bezpečnostné riziko pri využívaní kryptomien môže byť výrazné a je ovplyvnené viacerými faktormi, ako je technická zdatnosť používateľa, výber platformy a spôsob uchovávania kryptomeny,“ myslí si Mačuhová.

Popri menovaných možných problémoch poukazuje aj na možnú stratu prístupu k privátnym kľúčom, čo by znamenalo nemožnosť dostať sa k peniazom. Pre posúdenie rizík preto podnikateľom odporúča obrátiť sa na odborníkov z oblasti kybernetickej bezpečnosti alebo blockchainových technológií.

Mačuhová vystríha aj pred prípadnými technickými problémami na strane burzy, peňaženiek alebo v blockchainovej sieti, čo môže dočasne znemožniť prijímanie alebo odosielanie platieb. Z toho dôvodu radí diverzifikovať a používať viacero služieb alebo peňaženiek a zabezpečenie záložného riešenia, napríklad možnosť prijímať tradičné platby.

Podľa čoho by si mal podnikateľ vybrať poskytovateľa kryptoslužieb?

Podľa poradkyne Mačuhovej stále platí, že podnikatelia by si mali preverovať každého obchodného partnera a využiť na to minimálne verejné informácie na internete.

„Pri výbere poskytovateľa služieb spojených s kryptomenami je dôležité overiť si, či má, respektíve bude mať poskytovateľ licenciu podľa nariadenia MiCA. Povinnosť prejsť licenčným konaním v Národnej banke Slovenska bude platiť od budúceho roka. Aktuálne je už možné o túto licenciu NBS požiadať,“ opisuje.

Upozorňuje tiež, že v prechodnom období v roku 2025 sa skončí platnosť aktuálne vydávaných živnostenských oprávnení pre poskytovateľov zmenárne virtuálnych mien a peňaženky virtuálnych mien.