Transakčná daň, ktorú vláda uvalila na mnohých Slovákov, sa bude dať obísť. Ako sa to dá a komu sa to oplatí?
Od apríla majú slovenskí podnikatelia odvádzať do štátnej kasy špeciálnu daň z každej bezhotovostnej platby cez slovenskú banku alebo z výberu peňazí z bankomatu. V prípade prevodu je to 0,4 percenta do 40 eur a pri hotovostnom výbere až 0,8 percenta bez horného stropu.
Môže byť prechod na kryptomeny cestou, ako sa novej dani vyhnúť? Môže sa stať Slovensko v dôsledku bezprecedentného kroku Roberta Fica jedným z lídrov kryptomenového sveta? Alebo naopak, keby podnikateľ stavil na transakcie v kryptomenách a svedomite dodržiaval všetky pravidlá, tak by si spôsobil ešte viac starostí?
S odborníčkami na dane sme sa pozreli na to, s čím sa musia vyrovnať podnikatelia, ktorí sa spoľahnú na kryptomeny.
Dá sa vďaka kryptomenám vyhnúť plateniu dane z bankových prevodov?
Áno, malo by to byť možné, zhodujú sa oslovené odborníčky. Celkovo je však odpoveď komplikovanejšia, pretože ak sa podnikateľ stane držiteľom kryptomien, budú z toho vyplývať iné daňové povinnosti.
Odborníčka Vladimíra Mačuhová zo spoločnosti Taxium poukazuje, že legislatíva o novej dani z bankových platieb sa odvoláva akurát na zákon o platobných službách. Podľa neho sú platobné služby v réžii licencovaných poskytovateľov, inými slovami hlavne bánk. Predmetné platby pritom prebiehajú v štátnej mene – v našom prípade v eurách.
„Ekonomická definícia meny zahŕňa výhradne zákonné platidlá, teda finančné prostriedky, ktoré vydáva štátny orgán a sú používané na území daného štátu ako oficiálne prostriedky výmeny,“ dodáva.
Eva Kusá, ktorá pôsobí ako daňová poradkyňa a partnerka BMB Partners Taxand, dopĺňa, že zákon o platobných službách vôbec s pojmom kryptomena ani žiadnou inou virtuálnou formou platby nepracuje. „Z toho možno usúdiť, ale zatiaľ bez ďalšieho metodického výkladu nie potvrdiť, že zákonodarca nemal v úmysle postihnúť touto daňou výmeny kryptomien, respektíve úhradu tovarov a služieb prostredníctvom kryptomien,“ hodnotí.
Štát by teda najskôr musel prijať kryptomeny ako oficiálne platidlo, čo v eurozóne samotné Slovensko urobiť nedokáže a musí postupovať rovnako ako ostatné členské štáty.
Okrem toho Mačuhová pripomína nariadenie EÚ o trhoch s kryptoaktívami (MiCA – Markets in Crypto-Assets), ktoré definuje kryptoaktíva ako digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré môžu byť prenášané a uchovávané elektronicky. „Preto transakcie s kryptomenami nespadajú pod daň z finančných transakcií, keďže tieto platby sa nevykonávajú v národnej mene a neprebiehajú cez poskytovateľov platobných služieb, ale na blockchainovej sieti,“ vysvetľuje.
Doplnila tiež, že kryptoaktíva pokrývajú širšiu kategóriu a kryptomeny sú len jednou z nich. „Pojem kryptomena nie je priamo definovaný v legislatíve a chápe sa ako podskupina kryptoaktív s vlastnosťami podobnými peniazom a akceptovaná určitými skupinami osôb ako platidlo,“ uviedla Mačuhová.
Odborníčka Kusá akurát upozorňuje, že novej dani z finančných transakcií bude určite podliehať nákup kryptomien, ak pri tom prebehne debetný prevod peňazí na slovenskom podnikateľskom účte.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO