Európa má novú vládu. Napriek Šefčovičovi ju europoslanci za Smer nepodporili

ŠTRASBURG, BRATISLAVA. Keď naposledy Ursula von der Leyenová nastupovala do čela Európskej komisie, do pandémie Covidu-19 zostávalo ešte pár mesiacov, inflácia klesala a v Bruseli sa riešila najmä klimatická politika a migrácia.

V Európe odvtedy vypukla vojna, inflácia dosiahla rekordné čísla, do Bieleho domu čoskoro nastúpi Donald Trump a spoločnosť rozdeľuje aj postoj ku konfliktu na Blízkom východe. A v stredu Európsky parlament schválil zloženie novej Európskej komisie, opäť na čele s von der Leyenovou.

Napriek mnohým výhradám napokon za 27-člennú Komisiu hlasovala väčšina v Európskom parlamente. Proti boli aj piati nezaradení poslanci za Smer, a to aj napriek tomu, že Smer podporoval vymenovanie Maroša Šefčoviča za komisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť a medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť.

Menšia podpora

V 720-člennom parlamente za novú Komisiu hlasovalo 370 europoslancov, 282 bolo proti a 36 sa zdržalo hlasovania. Ide o najnižšiu podporu novej eurokomisie v posledných troch desaťročiach – v roku 2019, keď von der Leyenová nahradila vo funkcii Jean-Claudea Junckera, ju podporilo 461 europoslancov. Komisia má tiež nižšiu podporu ako samotná von der Leyenová – za jej nomináciu v júli hlasovalo 401 europoslancov.

Novú Komisiu podporili najmä tri politické skupiny, ktoré sa označujú za proeurópsku demokratickú koalíciu – ľudovci (EPP), sociálni demokrati (S&D) a liberáli (Renew).Aj medzi členmi širšej koalície však mnohí mali s nomináciami problém.

Za nových komisárov a komisárky hlasovala napríklad časť frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov, najmä 24 europoslancov z nacionalistickej strany Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej. Tá dostala do funkcie podpredsedu Komisie pre súdržnosť a reformy svojho kandidáta Raffaela Fitta, čo vyvolávalo v europarlamente veľké kontroverzie najmä medzi liberálmi a socialistami.

Iní členovia S&D a Renew nesúhlasili s nomináciou Olivéra Várhelyiho, ktorého navrhol Fidesz Viktora Orbána. Maďarský komisár, ktorý bude dozerať nad zdravotníctvom, čelil kritike za to, ako Orbánova vláda obstarala ruské a čínske vakcíny počas pandémie.

Von der Leyenová pred hlasovaním hovorila aj o tom, že sa chce zamerať najmä na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ.

„Naša sloboda a suverenita závisia viac ako kedykoľvek predtým od našej ekonomickej sily. Naša bezpečnosť závisí od našej schopnosti konkurovať, inovovať a vyrábať,“ povedala pred europoslancami.

Nová Komisia oficiálne nastúpi do funkcie 1. decembra.

Liberálne peklo pre Šefčoviča?

Proti novej Komisii sa postavila pätica europoslancov za Smer, ktorí nie sú zaradení v žiadnej z politických frakcií. Ich členstvo v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) pozastavili minulý rok po tom, čo Robert Fico vytvoril koalíciu s SNS. Europoslanci sa napokon nedohodli so žiadnou z politických rodín, čo znižuje aj ich vplyv v pléne.

Europoslanci za Smer tým pádom nepodporili ani ich vlastného kandidáta na eurokomisára, Maroša Šefčoviča. Ten má aktuálne riešiť aj obchodnú vojnu s Čínou, obchodnú politiku či pootvorenie európskeho trhu pre Ukrajinu.

„Hlasovali sme proti. Nepáči sa nám rozdelenie niektorých portfólií, nové priority, portfólio pre obranu, ale aj pani Kaja Kallasová v pozícii európskej ministerky zahraničných vecí,“ reagovala europoslankyňa za Smer Katarína Roth Neveďalová.

Premiér Robert Fico pritom Šefčovičovu nomináciu presadil napriek nevôli predsedu Andreja Danka a kritizoval europoslancov za opozičné Progresívne Slovensko, že pre neho chystajú „liberálne peklo“. Šestica europoslancov za PS pritom za nové zloženie Komisie hlasovala. Za bol napokon aj ďalší nezaradený europoslanec za Hlas, Branislav Ondruš.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Danko ho nechcel, no premiér sa zaňho postavil. Šefčovič sa však v Bruseli nepriblížil Ficovi v ničom Čítajte 

„Komisia reflektuje naše priority,“ tvrdí Ľubica Karvašová, europoslankyňa za PS/Obnovme Európu. Von der Leyenová podľa nej potvrdila, že hlavnou témou bude konkurencieschopnosť, čo znamená podporu ekonomiky či transformácie priemyslu. Nová Komisia podľa nej sľubuje aj to, že regióny budú mať osud vo vlastných rukách a mali by mať priamy prístup k európskym zdrojom.

Za najväčšiu výzvu pre novú Komisiu považuje Karvašová to, aby naplnila všetko, k čomu sa zaviazala. „Od konkurencieschopnosti, cez bezpečnosť a podporu Ukrajiny a obranný priemysel, až po rozširovanie EÚ. Dôležité je, aby nepodľahla populizmu a extrémizmu, ale pracovala na proeurópskych iniciatívach pre občanov a firmy,“ dodáva.

Roth Neveďalová vníma ako veľkú výzvu prípravu nového sedemročného rozpočtu aj zníženie byrokracie či prehodnotenie súčasnej legislatívy, ktoré by mali konkurencieschopnosť EÚ zlepšiť. „Výzvoz bude aj Donald Trump v pozícii amerického prezidenta kvôli potenciálnemu zavádzaniu ciel na dovoz do USA, či globálne výzvy ako nedostatok kritických surovín a stále rastúce ceny energií a potravín,“ dodala europoslankyňa za Smer.