Prieskum ukázal, čo pri sčítaní obyvateľov niektorí precenili. Veriacich neubúda

Rastie podpora odluky od štátu.

BRATISLAVA. Po ohlásení výsledkov posledného sčítania obyvateľov z roku 2021 sa hovorilo, ako cirkvi dramaticky prichádzajú o veriacich.

Najnovší prieskum, ktorý si u agentúry Focus objednalo konzorcium vedcov zo Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského, ukazuje niečo iné.

Pri sčítaní narástol podiel ľudí, ktorí zaškrtli políčko „bez vyznania“ z trinástich na dvadsaťštyri percent. Významne klesol aj počet ľudí, ktorí sa hlásia k u nás najväčšej, rímskokatolíckej cirkvi (zo 62 na 56 percent).

Obnovili sa preto debaty, či by štát mal cirkvi podporovať v rovnakej miere ako doteraz.

Článok pokračuje pod video reklamou

Článok pokračuje pod video reklamou

Najnovší prieskum, ktorý sa v rovnakej podobe opakuje každých sedem až deväť rokov, však naznačuje, že cirkvi nestrácajú veriacich tak rýchlo. K nejakej cirkvi sa prihlásili takmer tri štvrtiny opýtaných. Ide o rovnaký podiel, ako na začiatku 90. rokov.

Za posledných dvadsať rokov podiel ľudí hlásiacich sa k náboženstvu najskôr mierne narástol, neskôr mierne klesal.

Čo sa mení, sú jednoznačnejšie postoje neveriacich, ale aj kvalita vzťahu veriacich a cirkví.

Neznamená to, že by sa Slovensko nesekularizovalo. Lenže nie tak ako v štátoch západnej Európy, kde ľudia aj deklarujú čoraz menší príklon k cirkvám.

Zajímavost :  V chovu v Medlově u Brna je potvrzená ptačí chřipka, utratí 12.000 kusů drůbeže

Jeden z autorov výskumu Miroslav Tižík zo Sociologického ústavu SAV to vysvetľuje tým, že náboženstvo je u nás rodinnou záležitosťou. „Keď sa k tomu hlásim, tak preto, lebo som bol k tomu vychovaný alebo som bol pokrstený. Ide o kultúrnu identitu,“ hovorí.

Kultúrna identita sa môže prejavovať napríklad tým, že ľudia sa prihlásia k viere alebo k cirkvi, aj keď náboženstvo nepraktizujú. Do kostola chodia sporadicky, alebo vôbec. No niektoré páry chcú mať v kostole svadbu alebo si dajú pokrstiť deti.

Mení sa metodika

Prieskumy, ktoré zadávajú SAV a UK, majú oproti sčítaniu výhodu, že už viac ako dve desaťročia agentúry kladú ľuďom stále rovnaké otázky.

Pri sčítaní sa formulácia otázok a spôsob, akým ľudia odpovedali, menili. Preto potom nie je isté, či sa posuny v odpovediach medzi sčítaniami dajú prisúdiť spoločenským trendom, alebo len odlišnej metodike.

Tižík hovorí, že otázky v ich prieskumoch sa najviac približovali k poslednému sčítaniu obyvateľov. Sedí to aj podľa odpovedí. Aj pri poslednom sčítaní sa k nejakej cirkvi prihlásilo zhruba sedemdesiat percent ľudí.

Neveriaci majú viac jasno

Sedemdesiat percent ľudí sa podľa prieskumu považuje za veriacich a tento podiel sa od pádu komunistického režimu zásadne nezmenil. Zmenil sa však počet neveriacich.

Zajímavost :  Študentov trápi ubytovacia kríza. Kancelárie si prerábajú na izby, nocujú aj v robotníckych ubytovniach

Kým v roku 1991 zhruba každý desiaty človek nevedel odpovedať na otázku, či je veriaci, dnes sa zdá, že táto skupina už v tom má jasno. Prihlásila sa k neveriacim alebo ateistom, prípadne o sebe ľudia hovoria, že sú spirituálne či duchovne založení. Takto sa identifikuje zhruba päť percent ľudí (v grafe sú v skupine neveriacich).

Nárast počtu ateistov a neveriacich je jednou z podôb sekularizácie Slovenska. Ďalšou je čoraz väčší súhlas s odlukou cirkvi od štátu.

Za úplnú odluku cirkvi od štátu je 42 percent oslovených. Ďalších 29 percent je za to, aby štát podporoval cirkev len v niektorých oblastiach verejného záujmu.

Keď sa rovnakú otázku pýtala prieskumná agentúra pred desiatimi rokmi, odluku chcelo len 31 percent ľudí. Smerom k odluke sa zrejme priklonili ľudia, ktorí predtým nemali na túto tému názor.

Na odluku od cirkvi sa nedávno pýtala aj agentúra NMS Market Research, podporilo ju 61 percent opýtaných. Agentúra však nedávala na výber z viacerých možností usporiadania vzťahu štátu a cirkvi, pýtala sa len, či ľudia súhlasia, alebo nesúhlasia s odlukou.

Na tomto príklade vidno, aká dôležitá je formulácia otázky a odpovedí.

Viac peňazí pre cirkvi

Tižík hovorí, že sa tiež menia predstavy o tom, aká by mala byť angažovanosť cirkvi napríklad v školstve. Rovnako mierne klesá ochota ľudí financovať cirkev.

Zajímavost :  Ford v Evropě propustí část zaměstnanců, automobilka bojuje s nezájmem o elektromobily

Dnes si 30 percent ľudí myslí, že cirkvi by mali žiť iba z výnosov zo svojho majetku a z milodarov. V roku 2007 to bolo necelých 24 percent.

Hoci sa spoločnosť sekularizuje, vláda to neberie do úvahy. Odluka cirkvi nie je vôbec v jej programe a cirkvám sa má v ďalších rokoch výrazne zvýšiť dotácia od štátu.

Návrh rozpočtu, o ktorom teraz rokuje parlament, prisudzuje cirkvám na budúci rok o 4,6 milióna eur viac než mali tento rok, teda takmer 64 miliónov eur. V roku 2026 to bude takmer 70 miliónov a v ďalšom roku 79 miliónov eur.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO