Ako štáty naháňajú bohatých ľudí, ktorí si ukrývajú svoje miliardové majetky pred verejnosťou

Napriek snahám Európskej únie a USA sprísňovať podmienky pre pranie špinavých peňazí a odtajňovať majetky ľudí sa stále nájdu boháči, ktorí hľadajú cesty, ako schovať svoje aktíva či vyhnúť sa plateniu daní.

Dobrým príkladom, ako sa správajú štáty a bohatí ľudia, je Lichtenštajnsko. Do tohto malého kniežactva totiž za posledné desiatky rokov tiekli stovky miliárd eur od vplyvných a bohatých ľudí, pričom prešlo ukážkovým prerodom.

Najskôr peniaze z drog

Od 70. rokov minulého storočia až po pád newyorských dvojičiek bola táto minialpská krajina známym rajom pre obchodníkov s drogami.

„Je všeobecne známe, že v tomto období sa v Lichtenštajnsku prali takzvané narkodoláre. Trestný čin obchodu s drogami totiž neprebiehal v tejto krajine, a tak z vtedajšieho právneho hľadiska nemohli byť tieto peniaze ani nijako postihnuteľné. Čiže všetko bolo legálne. Kniežactvo na tom veľmi dobre zarábalo,“ hovorí právnik Tomáš Zach, ktorý sa zameriava na správu majetku a niekoľko rokov pôsobil v tomto kniežatstve.

Všetko sa to však zmenilo 11. septembra 2001 po útoku na USA. Pádom dvojičiek sa skončila medzinárodná banková anarchia a začalo dochádzať k štrukturálnym zmenám v rámci sledovania toku financií.

K tejto iniciatíve sa veľmi rýchlo pripojili aj európske štáty. Lichtenštajnsko taktiež muselo sprísniť svoju veľmi benevolentnú legislatívu. A tak sa tamojší právnici a finanční poradcovia museli preorientovať na novú klientelu. Od prania špinavých peňazí prešli na služby spojené so správou majetku pre bonitných podnikateľov, investorov či dedičov.

Krajina sprísnila zákony a už sa nedali jednoducho zakladať spoločnosti na mŕtve duše či ľubovoľne otvárať anonymné bankové účty.

„Ja by som moju prácu opísal v skratke ako maklér s právnym vzdelaním,“ vysvetľuje Zach fungovanie tohto biznisu zameraného na bohatých ľudí. Väčšinu práce mu zaberie stretávanie sa s bonitnými klientmi. Neodporúča im však, kam majú investovať, ale radí im, ako ochrániť majetok pred negatívnymi vplyvmi.

(Článok pokračuje pod fotkou)

3fotky v galérii Tomáš Zach Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Prečo schovávať bohatstvo?

Dôvodov, prečo skryť majetky v krajine ako napríklad Lichtenštajnsko, je viacero – od ochrany pred dedičmi až po možnosti schovania svojich príjmov z rôznych štátnych zákaziek či vlastníckych podielov v prípade čerpania verejných dotácií.

„Medzi dedičmi veľmi často dochádza v rámci dedičského konania k rôznym sporom. Veľakrát totiž vyplávajú na povrch rôzne rodinné krivdy a nešváry. To potom ovplyvňuje aj hodnotu daného majetku. Čím viac sa hádajú, tak tým viac trpí, keďže nemá svojho jasného majiteľa,“ približuje Zach.

V prípade verejných zdrojov tak bohatí ľudia často kamuflujú priame spojenie na svoje spoločnosti. Jednoducho sa chcú schovať, aby ich meno nesvietilo pri nejakých verejných zákazkách alebo aby mali možnosť čerpania štátnych dotácií. Napríklad veľký podnik, ktorý by nemohol čerpať subvencie určené malým firmám, si jednoducho v Lichtenštajnsku „rozdrobí“ svoj biznis. Pôsobí tak ako malý podnikateľ, keďže majetkovú štruktúru jedného konglomerátu podliehajúceho jednému vedeniu alebo vlastníkovi v Lichtenštajnsku schová.

Okrem toho sa bohatí ľudia snažia v krajinách ako Lichtenštajnsko uniknúť dohľadu daňových úradov. Ďalším dôvodom je aj celkom legálna daňová optimalizácia, keďže v spomínaných štátoch bývajú väčšinou výrazne nižšie sadzby daní. Napríklad v tomto malom kniežatstve je daň z príjmu len 8,1 percenta.

Ako však poukazuje Zach, existuje aj časť boháčov, ktorí nezakrývajú žiadnu nelegálnu činnosť, len sa chcú ukryť pred verejnosťou. Jednoducho si prostredníctvom rôznych entít ukryjú niektoré svoje aktíva. Verejnosť sa teda nedozvie, kto je skutočným vlastníkom nejakého kaštieľa či zámočku. Svojím bohatstvom tak nechcú vzbudiť závisť v ľuďoch.

Nielen Východ, ale aj Západ

Takéto utajovanie majetku však nie je len doménou novodobých pracháčov z Východu. Rovnako postupujú aj boháči zo Západu, kde je transparentnosť zaužívaná oveľa viac.

Ako však poukazuje Zach, odvetvie správy majetku sa neustále vyvíja, pretože štáty nezostali len pri jednom sprísnení zákonov po roku 2001. K uťahovaniu dochádza postupne. K poslednému sprísňovaniu došlo v roku 2019 a dotklo sa aj Lichtenštajnska.

„Po novom na bankárov a advokátov pri správe majetku prešla povinnosť odhaľovať zistené lži a prípadné fabulácie. Keď odhalia očividné nezrovnalosti medzi ich tvrdeniami a realitou, tak majú povinnosť to hlásiť príslušným orgánom bez toho, aby informovali svojich klientov. Jednoducho majú isté povinnosti, ktoré majú aj policajti, aj keď právomoci nemajú žiadne,“ hovorí advokát.

Dovtedy si správcovia boháčov nemuseli veľmi overovať, čo im ich klienti hovoria. Teraz, ak niekto príde s balíkom peňazí a bude tvrdiť, že ich zdedil po svojom strýkovi, tak advokát alebo bankár musí preveriť, či sa reálne uskutočnilo nejaké dedičské konanie a koľko z neho získal. Alebo ak príde napríklad nejaký zvárač s 10 miliónmi, správca musí preveriť, či mal možnosť zarobiť takýto obnos peňazí. A takéto prípady sa reálne aj stávajú.

Európa je najprísnejšia

Hoci iniciatíva tvorby zákonov proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a odhaľovania pôvodu majetkov vyšla z USA, podľa Zacha prijala Európa časom oveľa prísnejšiu legislatívu, ako majú na opačnej strane Atlantiku. V súčasnosti je napríklad Lichtenštajnsko v tejto oblasti pápežskejšie ako pápež.

Advokát ďalej tvrdí, že v tomto alpskom kniežatstve sa skrývali desiatky bohatých rodín z Česka a Slovenska. Len v jeho bývalej lichtenštajnskej firme mali päť klientov zo Slovenska a dvadsať z Česka. Dodáva, že aj ďalšie advokátske spoločnosti mali určite mnoho klientov z nášho regiónu.

Po sprísnení podmienok sa však tieto rady boháčov preriedili a zhruba 80 percent z nich z krajiny odišlo. Išlo predovšetkým o tých, ktorí sa pohybujú za hranou zákona. Len pätina klientov zostala, pretože dnes už je prakticky nemožné mať v tejto krajine nejakú garážovú eseročku, ktorá by vyvolávala zdanie reálneho fungovania.

(Článok pokračuje pod fotkou)

3fotky v galérii Tomáš Zach Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Vyvádzanie majetku

Mená svojich dnes už bývalých klientov nemôže prezradiť – až na jednu výnimku, ktorá nespadá pod advokátskej tajomstvo. Ide o známeho finančníka Henricha Kiša zo skupiny Arca, ktorá sa počas pandémie covidu-19 dostala do veľkých finančných ťažkostí. Zach totiž tvrdí, že prostredníctvom niekoľkých firiem sa zo skupiny Arca, ktorá je momentálne v reštrukturalizácii, vyťahovali peniaze – a to cez Kišove spriaznené spoločnosti.

„Išlo o ukážkový príklad dokonalého podvodu. Brniansky podnikateľ Milan Pangrác oficiálne vlastní viacero firiem pod označením Embra. Je možné, že v niektorých spoločnostiach je čiastkovým podielnikom, ale ovládajúcou osobou týchto firiem je Henrich Kiš,“ vraví Zach. Ako ďalej upozorňuje, po celú dobu pôsobenia v lichtenštajnskej advokátskej kancelárii sa nazdával, že skutočne ide o podnikanie Milana Pangráca. To sa však ukázalo ako klamstvo, pričom to, že na skupinu Embra má rozhodujúci vplyv Henrich Kiš, mu na stretnutí neskôr dokonca sám potvrdil.

Práve to bol moment, keď Tomáš Zach pochopil, že v skutočnosti nejde o ochranu majetku, ale o vyvádzanie peňazí zo skupiny Arca Capital. A hoci na to kanceláriu, v ktorej pracoval, upozornil, namiesto vykonania nápravy s ním ukončila pracovný pomer. „Dnes voči nej v tomto smere vediem viacero sporov, pričom v niektorých z nich som už dokonca aj uspel a vysúdil ušlý zisk,“ dodáva Zach.

Ako celá mašinéria okolo skupiny Arca Capital podľa Zacha fungovala? Arca cez svoje fondy nakúpila napríklad rôzne energetické projekty, na ktorých pracovali Pangrácove firmy a ktoré boli nakoniec predražené. O vysokých realizačných cenách má svedčiť fakt, že tieto fondy nedokázali byť v zisku ani v časoch rekordne drahých energií počas minulého roka. „Išlo tak o veľmi sofistikovanú formu podvodu. Pretože na prvý pohľad elektrárne stoja a fungujú a peniaze jednoducho nikto neukradol,“ uzavrel Zach.

Skupina Arca tvrdenia Zacha odmieta a považuje ich za fabulácie. Henrich Kiš sa pred časom vyjadril pre denník Sme, že ide o účelové spájanie faktov a ohováranie.

Arca na svojej webovej stránke označuje Zacha za kontroverznú osobu, ktorý je spájaný so zakladateľom a bývalým šéfom skupiny Pavlom Krúpom. Ten v súčasnosti vedie viacero sporov so svojimi bývalými spoločníkmi a taktiež ich obviňuje z vyvádzania majetku z Arcy.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO