Bude mať omikron mierny alebo vážny vplyv na ekonomiku?

Po vlaňajšom „pokrivkávajúcom“ zotavovaní sa globálnej ekonomiky z pandémie nového koronavírusu vyvolalo rýchle šírenie variantu omikron nový poplach. Cestovný ruch totiž opäť zachvátil chaos, mnohí zamestnanci boli nútení zostať doma v karanténe a vlády stoja pred nepríjemnou voľbou: zaviesť či nezaviesť obmedzenia?

Nikto zatiaľ nepozná odpoveď na otázku, či môže mať vysoko nákazlivý variant omikron vážny vplyv na zotavenie hospodárstva, alebo jeho mierne príznaky zabránia opätovnému poklesu ekonomiky?

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová minulý mesiac po objavení omikronu varovala, že predpovede globálneho hospodárskeho rastu bude možno potrebné revidovať smerom nadol. MMF predtým rátal s rastom globálneho hospodárstva v roku 2021 o 5,9 % a jeho spomalením na 4,9 % v tomto roku. Koncom tohto mesiaca však môže svoje odhady znížiť.

Menšie škody

Americké zdravotné úrady v snahe zmierniť vplyv omikronu na ekonomiku, skrátili obdobie karantény pre asymptomatické prípady o polovicu, na päť dní.

Mark Zandi, hlavný ekonóm agentúry Moody’s uviedol, že v 1. štvrťroku 2022 očakáva rast ekonomiky USA o 2,2 %. To je viac ako o polovicu menej, než predchádzajúci odhad na úrovni 5,2 %.

„Omikron už spôsobuje ekonomické škody, ako je zrejmé zo slabších výdavkov na kreditných kartách, poklese rezervácií v reštauráciách, zrušení letov a návrate k on-line vzdelávaniu v mnohých školách,“ povedal Zandi, ktorý ale zároveň očakáva, že omikron rýchlo prejde a rast hospodárstva v 2. štvrťroku ožije, pričom výsledok za celý rok to neovplyvní.

„Vo všeobecnosti si myslím, že každá nová vlna vírusu spôsobuje zdravotnému systému a ekonomike menšie škody ako predchádzajúca vlna,“ dodal.

Prísne obmedzenia

V eurozóne prísnejšie obmedzenia, opatrnosť spotrebiteľov a absencie zamestnancov v najbližších týždňoch znížia ekonomickú aktivitu, no podľa Andrewa Kenninghama, hlavného analytika Capital Economics, sa ekonomika vo februári zotaví.

Krajiny s nižšou mierou zaočkovanosti, medzi ktoré patria najmä rozvíjajúce sa ekonomiky, čelia väčšej neistote. A politika nulového výskytu ochorenia COVID-19 v Číne by mohla brzdiť rast druhej najväčšej svetovej ekonomiky, kde sa zatvárajú celé mestá.

Cestovný ruch sa tešil na oživenie v roku 2022, ale objavenie sa omikronu počas kľúčovej zimnej sviatočnej sezóny prinieslo tisícky zrušených letov, okružných plavieb a menej rezervácií v hoteloch.

Napriek tomu boli investori optimistickí, keďže akcie leteckých a výletných spoločností v posledných týždňoch vzrástli.

„Zdá sa, že trhy sa pozerajú na obdobie po omikrone,“ povedal Alexandre Baradez, analytik IG France.

Nedostatočná ponuka

Vlaňajšie zotavovanie ekonomiky malo tiež nepriaznivý vedľajší účinok: inflácia v Spojených štátoch a Európe vyletela na desiatky rokov nevídané úrovne, keďže ceny energií prudko stúpali a rastúci dopyt narážal na nedostatočnú ponuku.

Centrálne banky opakovane vyhlasovali, že vysoká inflácia je len dočasná a ceny nakoniec klesnú, ale stihla pritom poškodiť spotrebiteľov aj firmy podniky. Ďalšou otázkou tak je, či sa to môže ešte zhoršiť?

Aj v tomto prípade sa zatiaľ vie len málo o vplyve omikronu na spotrebiteľský dopyt. Ale ľudia, ktorí pre tento variant zostávajú doma, s väčšou pravdepodobnosťou minú peniaze na tovar a nie na služby. To ešte zvýši tlak na infláciu, pretože dodávateľské reťazce na celom svete sú už teraz preťažené.

Aj americký Federálny rezervný systém (Fed) tento týždeň otriasol trhmi. Zápisnica z decembrového zasadnutia totiž ukázala, že je pripravený agresívnejšie sprísniť menovú politiku, aby skrotil infláciu.

Kúpna sila

Inflácia narúša kúpnu silu spotrebiteľov. Britská obchodná komora pritom uviedla, že 58 % firiem očakáva zvýšenie cien v nasledujúcich troch mesiacoch.

Vlády zaviedli v roku 2020, po vypuknutí pandémie, masívne stimulačné programy na záchranu svojich ekonomík. To podľa MMF viedlo k nahromadeniu dlhu vo výške 226 biliónov USD (200 biliónov eur). Schémy na udržanie pracovných miest (kurzarbeit), keď vlády prispievali na mzdy zamestnancov, ktorí museli zostať doma, alebo mali skrátený pracovný čas, „dávali zmysel“, keď panovala veľká neistota a celé priemyselné odvetvia boli zatvorené, povedal Niclas Poitiers, z bruselského think-tanku Bruegel. Momentálne však nevidí potrebu pumpovania masívnych finančných prostriedkov do ekonomiky.

Spojené štáty a Európa namiesto toho oznámili investície do štrukturálnych programov a na ochranu klímy.

Celý článek zde