Do energetickej politiky začali viac hovoriť ideológovia ako odborníci. Preto sa EÚ ocitla v kríze (rozhovor)

Pred dvoma rokmi sa celá Európa triasla po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu, aby dokázala ustáť energetickú krízu, ktorú Moskva vyvolala svojím vojenským ťažením. Únia natvrdo pocítila svoju závislosť od dodávok ropy a plynu z Ruska.

Dnes politici tvrdia, že najhoršie máme za sebou. Na druhej strane európsky priemysel čoraz viac stráca svoje globálne pozície a firmy presúvajú svoje výrobné kapacity mimo starého kontinentu.

O tom, kde urobila Európa chybu a ako sa dostať z tejto ťažkej situácie, sa Aktuality.sk rozprávali s profesorom ekonómie a finančným manažérom Danielom LACALLEM.

V rozhovore sa dozviete:

– čo je podstatou správne energetickej politiky;

– aké najhoršie kroky spravili európski politici v energetike;

– ako sa mohla Európa stať takou závislou od ruských energetických dodávok;

– aký je rozdiel medzi európskou, americkou a čínskou energetickou politikou.

V súvislosti s energetickou krízou v EÚ sa často spomína nemecká energetická politika – Energiewende. Mnoho analytikov ju označuje za jeden z hlavných dôvodov, prečo sme sa dostali do veľkých problémov. Súhlasíte s nimi?

Energiewende mohla spôsobiť problémy v Nemecku, rozhodne nie v celej Únii. Problém nemeckej politiky je, že keď ju tamojší politici prijali a zaviedli do praxe, tak ju už odmietli meniť a adaptovať, keď sa ukázalo, že je málo funkčná. Vďaka tomu sa nemecký priemysel dostal do obrovských problémov, pritom ten je chrbtovou kosťou najväčšej ekonomiky EÚ.

To neznamená, že by som kritizoval plánovanie zo strany nemeckej vlády alebo Európskej komisie. Problém je, že táto politika, teda plán je veľmi rigidný a vôbec nereaguje na prípadné výzvy a chyby. Vôbec sa neprispôsobuje následnej realite. Z toho vyplýva, že energetická politika v EÚ je ideologizovaná, prináša priveľmi zjednodušený pohľad na celú problematiku. Napríklad jadrová energia je podporovaná v Nemecku pravicou, naopak, vo Francúzsku ju podporujú ľavicové strany. Pritom sa úplne zabúda, čo by malo byť jej podstatou.

A čo by to malo byť?

Podstatou energetickej politiky by mali byť bezpečnosť dodávok, cenová dostupnosť, konkurencieschopnosť a v neposlednom rade by mala brať ohľad aj na životné prostredie. V rámci environmentálneho prístupu však nemôžete ignorovať prvé tri zmienené faktory.

Bohužiaľ, mnohé krajiny EÚ úplne uprednostnili životné prostredie. Politici úplne prestali počúvať odborníkov na energetiku. Hlavné slovo si uchmatli aktivisti a tí vôbec nepozerajú na negatívne dôsledky svojich riešení. Tento prístup najlepšie vystihuje rozhodnutie o zatvorení jadrových elektrární v Nemecku, čo spôsobilo oveľa väčšiu výrobu z uhlia či plynu.

Zajímavost :  Čo vám ušlo z V politike: V otázkach práva veta a migračného paktu sa koaliční a opoziční poslanci dokážu zhodnúť

A musíte si uvedomiť ešte ďalšie konzekvencie tohto prístupu. Zakaždým, keď sa prejavia negatívne dôsledky aktivistov, tak potom nastupujú reštrikcie, ktoré obmedzujú dopyt spotrebiteľov, mobilitu ľudí a celkovo ich slobody.

Aby som to zhrnul, tak vôbec nie je zlé, že EÚ si stanovila nejakú dlhodobú stratégiu. Problémom je, keď sa snažíte dosiahnuť stanovený cieľ za cenu akýchkoľvek nákladov.

4fotky v galérii Daniel Lacalle Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Kde vidíte korene spomínanej ideologizácie energetiky?

Začiatky vidím v prvej polovici 80. rokov, keď sa verejne začali šíriť názory o jadrovej energetike a označovali ju za „čisté zlo“. Na druhej strane istá ideologizácia tu bolo vždy. Zoberte si, ako niektoré skupiny aktivistov vykresľovali v negatívnom svetle ropné a uhoľné spoločnosti. Mali byť názorným negatívnym príkladom kapitalistov.

Ktoré politické opatrenia v oblasti energetiky považuje za najhoršie, ktoré sa prijali v EÚ?

Trochu by som to otočil. Nepoznám ani jednu európsku krajinu, ktorá by robila dobrú energetickú politiku. A dôkazom tohto tvrdenia je porovnanie cien energií v Únii voči USA a Číne. Navyše v Európe sme oveľa viac energeticky závislí, pričom zároveň technologicky viac zaostávame.

Posledné dva roky sme neustále hovorili o našej závislosti od ruských energetických dodávok. To nebola žiadna náhoda, tá bola nadizajnovaná zo strany aktivistov a následne politikov.

4fotky v galérii Daniel Lacalle Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Myslíte si, že to politici urobili vedome?

Samozrejme, že to vedeli. Bolo to oficiálne rozhodnutie, ktoré v tom čase bolo legitímne a dávalo logiku. Nemecko jednoducho chcelo väčšiu previazanosť s ruskou ekonomikou. Z východu budú prichádzať energetické suroviny a opačným smerom pôjdu z Nemecka a EÚ naše výrobky.

Čo však nie je legitímne, je, že keď dosiahnete určitý bod závislosti, tak by ste ho nemali ďalej prehlbovať. Niekto v tomto smere vytvára rôzne konšpirácie, ja za tým vidím ekonomickú logiku.

Veľkú rolu v tomto smere zohral bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý po ukončení politickej kariéry začal pracovať pre ruský Gazprom.

Snáď si nemyslíte, že jeden človek, aj keď v minulosti riadil nejakú krajinu, môže zmeniť smerovanie celého štátu a ekonomiky. Na to potrebujete oveľa širšie masy nielen politikov či aktivistov, ale aj podnikateľov.

Musíte si uvedomiť, že ruský plyn bol pre nemeckú ekonomiku najlacnejšou alternatívou. Z toho následne benefitovala tamojšia ekonomika. Pre mnoho európskych spoločností sa zároveň otvoril obrovský ruský trh.

Pre mnohých Slovákov je však nepochopiteľné, prečo tá závislosť od ruských energií došla až tak ďaleko, keďže my sme mali problémy s dodávkami plynu už oveľa skôr. A to nespomínam ruské vojenské expanzie. Boli Západ a jeho politici takí naivní?

Zajímavost :  POČASIE: Veľká oblačnosť, pripravte sa na dážď aj sneženie

Možno. Máte pravdu, že existovalo mnoho indícií, ako sa bude Rusko správať. Presne to však vystihuje ten aktivistický prístup, ktorý som už spomínal. Aktivisti sú totiž veľmi nebezpečný v tom, že väčšinou absolútne nepočúvajú druhú stranu. Preto Európa skoro spáchala energetickú samovraždu. Našťastie politici si čiastočne uvedomili ruské hrozby a začali pracovať na diverzifikácii. V druhej polovici minulého desaťročia tak Európa vybudovala aj iné dopravné cesty zemného plynu či ropy.

Trochu ste to už naznačili, že európsky priemysel veľmi utrpel pre energetickú politiku. Myslíte si, že to je hlavný dôvod sťahovania priemyslu zo starého kontinentu?

Je to jeden z hlavných dôvodov, nie je však jediný. Pozrime sa na biznis trochu zjednodušenie. Tretinu nákladov vo výrobných podnikoch tvoria energie, tretinu pracovná sila a zvyšok sú ostatné náklady.

Ak vám teda výrazne vzrastú dve tretiny nákladov, keďže práca vďaka daniam je v EÚ tiež stále drahšia, tak sa potom nikto nemôže čudovať odchodu priemyslu mimo Únie. V priebehu pandémie sa síce začalo hovoriť, že sa európske firmy znovu budú sťahovať späť a opustia Čínu. Nič takého sa vo veľkom objeme nedeje. Spoločnosti naďalej zostávajú v Ázii a presúvajú sa len v rámci tamojšieho kontinentu.

4fotky v galérii Daniel Lacalle Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Mohli by ste porovnať energetické trhy v Európe, USA a Číne? Aké sú hlavné rozdiely?

Ani čínska a ani americká vláda si nemyslí, že dokáže vyriešiť všetky problémy a zároveň úplne nahradiť nejaké zdroje. Dokonca ani komunistická vláda v Pekingu nehovorí, že nechce jadro, uhlie či plyn. V Číne a USA rovnako tak pristupujú k energetike aj z pohľadu bezpečnosti dodávok a cenovej dostupnosti.

Európski politici v súčasnosti hovoria, že sme zvládli energetickú krízu. Lenže treba si uvedomiť, ako sme prekonali tieto ťažké časy. Nebolo to vďaka ich prezieravým riešeniam, ale vďaka miernemu počasiu. Posledné zimy v Európe boli totiž nadpriemerne teplé.

Ako by mala vyzerať optimálna energetická politika v Európskej únii?

Začnem s pozitívami. Európa má talentované ľudské zdroje, kapitál a technológie. Keď by som to prirovnal k reštaurácii, tak máme kvalitné suroviny. Na to, aby sme uvarili kvalitné jedlo, potrebujeme dobrého šéfkuchára.

Musíme sa teda zbaviť aktivistického prístupu a zamerať sa na dlhodobé ciele. Politici by mali pochopiť, že menej je niekedy viac. Viac by mali veriť trhovým riešeniam.

Lenže väčšina politikov sa rada prezentuje, ako dokáže všetko zariadiť pre svojich voličov.

Myslím si, že čoraz viac politikov to začína chápať. Nemusia podliehať nátlaku aktivistov. Je normálne si priznať chyby. A rovnako tak je prirodzené sa z nich poučiť a už ich viac neopakovať. Je absolútne nezmyselné odmietať a treba prijať realitu.

Zajímavost :  Švajčiarski investori kúpili slovenské štátne dlhopisy za 635 miliónov švajčiarskych frankov

Čo si myslíte o trhu s emisnými povolenkami v EÚ?

V skutočnosti to nie je trh. Vznikol umelo a navyše zakaždým, keď ho nechali fungovať, tak ho politici manipulovali. V podstate ide o zdaňovanie.

Takže by ste zrušili toto obchodovanie?

Nie. Ponechal by som ho, len by som však doň nezasahoval, aby sa správal ako skutočný trh. Ak by klesla cena povolení pre nízky dopyt, tak by som neprišiel s ďalšou reguláciou, ktorá by vyhnala ich cenu opäť hore.

Aký je váš názor na obnoviteľné zdroje energií? Aká by mala byť ich rola v európskej politike?

Ja nechcem zavádzať ideológiu do tejto problematiky. Zelené energetické zdroje sú v súčasnosti veľmi volatilné a nestabilné. Na druhej strane tvrdím, že ich treba ďalej rozvíjať. Vďaka inováciám som presvedčený, že sa zlepšia, lenže to musia urobiť firmy na reálnom trhu. Pokiaľ necháme zasahovať do toho ideológov, aktivistov, tak ich rozvoj bude oveľa pomalší a menej efektívny. Tým pádom bude aj ich vplyv na životné prostredie menší.

Daniel Lacalle je profesor ekonómie a finančný manažér, pôsobiaci v Madride. Napísal viacero kníh – Life In The Financial Markets (Život na finančných trhoch; Wiley, 2014), The Energy World Is Flat (Svet energie je plochý; Wiley, 2014, spoluautor: Diego Parrilla), Escape from the Central Bank Trap (Únik z pasce centrálnych bánk, BEP, 2017) a Freedom Or Equality (Sloboda alebo rovnosť; PostHill Press, 2020).

Daniel Lacalle vystúpil v Bratislave v rámci cyklu prednášok CEQLS, ktoré pravidelne organizuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO