Historik Drábik: Fašizmus je ako vírus. Darí sa mu, keď v spoločnosti niečo nefunguje

10. máj 2022 o 11:01  I Platený obsah

K úspechu ideológie pomohla fašistom aj odvaha nebáť sa inovácií.

KOŠICE. Slovo propaganda sa dnes v spoločnosti skloňuje často. Hoci si mnohí mysleli, že patrí do minulosti, súčasné svetové dianie naznačuje niečo celkom iné. Historik, univerzitný pedagóg a vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Jakub Drábik zavítal napôdu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V rámci diskusie o fašizme a propagande poodhalil, aký je aktuálny pohľad na propagandu a ako to vyzerá v našej spoločnosti.

Článok pokračuje pod video reklamou

Napriek tomu, že uplynulo takmer 80 rokov od skončenia vojny, je súčasťou nášho slovníka aj slovo fašizmus. Ako by sme ho mohli definovať?

Podobne ako pri iných termínoch z humanitných a spoločenských vied, definícia akéhokoľvek fenoménu je komplikovaná a medzi odborníkmi neexistuje úplná zhoda. Pri fašizme sa ako najlepší spôsob ukazuje definovať ho na základe ideológie. Tá totiž ostáva nemenná, zatiaľ čo rôzne ďalšie prejavy sa menia v závislosti od konkrétneho národného kontextu alebo času.

Z tohto vychádzam vo svojej definícii aj ja a fašizmus definujem ako druh revolučného nacionalizmu, vyznačujúci sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, národnom potupení a snaží sa o dosiahnutie utopického znovuzrodenia pomocou očisty od nepriateľov a vytvorenia nového politického a spoločenského poriadku a nového človeka.

Prečítajte si tiež Zatvoria kľúčový most. Začína jedno z najväčších dopravných obmedzení posledných desaťročí Čítajte 

Rozmeňme si to na drobné.

Znie to pomerne komplikovane, no v zásade sa zjednodušene dá povedať, že fašisti sú presvedčení, že národ, prípadne etnikum, rasa či civilizácia, ktorej sa cítia byť súčasťou, je v naliehavom ohrození, kríze a upadá. Tento úpadok majú pritom na svedomí nejakí väčšinou vymyslení nepriatelia. Fašisti teda rozdeľujú spoločnosť na tých „dobrých“, teda „my“ a tých „zlých“, teda „oni.“

Fašisti nikdy nevypracovali žiadny rozumný program, nepriniesli riešenia. Vedia upozorňovať na problémy, no ako riešenia vedia ponúknuť len demagógiu, propagandu, sociálne inžinierstvo a nakoniec násilie a vojnu.

Jakub Drábik, historik

Podľa fašistov, len keď sa spoločnosť zbaví tých zlých, očistí sa, len potom môže nastať „národné znovuzrodenie“, obroda a vytvorenie novej utopickej spoločnosti a svetlejších zajtrajškov. Fašisti samotní sami seba pritom vidia ako elitu, ktorá ako jediná toto všetko chápe, vidí a je schopná národ zachrániť.

Dôležitý je pritom i koncept tzv. organického národa, teda národa, v ktorom má každý svoje miesto a úlohu a má pracovať pre dobro celku. Individualizmus, pluralita či demokracia preto vo fašizme nemajú miesto. Kto má iný názor, je práve oným nepriateľom, ktorého sa treba zbaviť. Fašistický štát je štátom jednej strany, ktorá rozhoduje o všetkom a snaží sa o totalitné ovládnutie človeka a celej spoločnosti.

Prečo práve koncept tragédie a konca je pri tejto ideológii v spoločnosti tak úspešný?

Žijeme v komplikovaných časoch, ktoré sa vďaka vývoju technológií a neuveriteľnému pokroku vedy stávajú ešte komplikovanejšími. Spoločnosť pritom stráca staré „istoty“ a záruky. To, čo platilo po generácie, už neplatí. Spôsobuje to, že mnohí ľudia sa cítia vykorenení, nechcú byť súčasťou nového globalizovaného a multikultúrneho sveta, a časti z nich sa môže zdať, že vývoj, ktorý nastáva, je úpadkom, že nesmerujeme tým správnym smerom. Že moderné umenie je dekadentné, že nastáva pokles morálky a podobne.

Akonáhle sa ľuďom začne zdať, že tento nimi vnímaný úpadok už presiahol isté pre nich akceptovateľné medze, a keď prestanú veriť demokratickým inštitúciám, keď nadobudnú pocit, že sa nemôžu domôcť spravodlivosti a že ich hlas nie je vypočutý, ľahko sa môžu uchýliť k voľbe extrému, ktorý sľubuje túto spoločnosť odstrániť – či už ľavicovému, alebo pravicovému.

Ako odstrániť? Vraždením ľudí len na základe ich rasy či farby pleti alebo národnosti?

Celý článek zde |