Koalícia opravuje konsolidačný balík. Čo sa mení?

Autor je riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa.

Vládny konsolidačný balík vyvolal vlnu kritiky nielen zo strany opozície, ale aj od Európskej centrálnej banky a výhrady pri jeho podpisovaní tlmočil aj prezident Pellegrini.

V utorok sa v parlamente uskutočnilo rokovanie výboru pre financie a rozpočet. Tento zvyčajne nenápadný výbor priniesol zaujímavý výsledok. Koalícia predložila pozmeňujúci návrh k novele zákona o DPH, ktorým sa pokúša reagovať na časť výhrad ku konsolidačnému balíku.

Návrh zahŕňa už dlhšie avizované zmeny, ako ďalšie úpravy sadzieb DPH a nastavenia dane z finančných transakcií. Autora tohto príspevku zaujal najmä spôsob, akým sa návrh vysporiadal s výnimkou pre mimovládne organizácie.

Finálne hlasovanie sa uskutoční na schôdzi parlamentu, ktorá sa začne v utorok 26. novembra. Nie je vylúčené, že návrh sa ešte zmení, a preto tieto úpravy nemusia byť konečné.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Konsolidovať treba skôr, nie čakať na voľby, odporúča vláde rozpočtová rada Čítajte 

Bezlepkové potraviny dosiahli výnimku

Prvou zmenou je rozšírenie zoznamu produktov, na ktoré sa vzťahuje znížená 5-percentná sadzba DPH, o vybrané bezlepkové potraviny. Od nového roka bude táto sadzba platiť aj na bezlepkový chlieb a pečivo, ak obsahujú najviac 20 mg lepku na kilogram výrobku. Znížená sadzba sa bude vzťahovať aj na bezlepkové múky.

Ľudia s intoleranciou na lepok alebo s celiakiou dnes za bezlepkové potraviny platia výrazne viac. Preto je táto úprava pozitívnym signálom. Pre porovnanie: klasický chlieb stojí približne 2,18 eura za kilogram, zatiaľ čo bezlepkový chlieb je drahší o viac než 6 eur a vyjde na 8,36 eura.

Na druhej strane, bezlepkovými potravinami sa to nateraz končí. Do zoznamu sa stále nedostali napríklad rastlinné alternatívy mlieka pre ľudí s laktózovou intoleranciou. Rovnako zostanú sklamaní aj milovníci mrkvy alebo hrozna.

Návrh nezohľadňuje ani donášku teplých jedál, čo by ocenili najmä dôchodcovia.

Našiel sa kľúč na mimovládky

Slovenská transakčná daň je unikátny nástroj, ktorý nemá obdobu vo väčšine ekonomík. Pre podnikateľov a firmy bude predstavovať 0,4 percenta z transakcie, maximálne 40 eur. Pri výbere z bankomatu sa sadzba zdvojnásobí na 0,8 percenta a horný limit sa zruší. Za používanie platobnej karty podnikatelia zaplatia dve eurá ročne.

Niektorí by mohli povedať, že daň má systémové problémy vo svojej podstate a snahy o jej opravovanie sú zbytočné. Ak však chceme byť realistami a zavedenie dane sa stalo politicky nezvratným, je rozumné reagovať aspoň na najväčšie otázniky.

Pozmeňujúci návrh rieši jednu z kľúčových výhrad: daň nemá zaťažovať mimovládne organizácie, ktoré často suplujú štát alebo sa podieľajú na jeho kontrole. Návrh oslobodzuje občianske združenia, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a ďalšie mimovládne organizácie.

Zaujala ma osobitne jedna časť pozmeňujúceho návrhu: de iure nebudú mať výnimku všetky organizácie, de facto áno.

Aby sa organizácia vyhla transakčnej dani, jej činnosť musí spadať do jednej zo zadefinovaných kategórií, akými sú napríklad podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv, zdravia, rozvoj športu, sociálna pomoc či zachovanie kultúrnych hodnôt.

V takomto zozname sa teda nájde vlastne každá mimovládna organizácia, čo potvrdzuje aj fakt, že spôsob a forma preukázania je ponechaná na banku, v ktorej má organizácia vedený účet.

Je správne, že sa nakoniec upustilo od selektívneho poskytovania daňových výhod vybraným organizáciám. Do tohto stavu by to totiž nevyhnutne muselo skĺznuť, pretože nikto nevie objektívne posúdiť výnimky pre viac ako 80-tisíc nadácií, neziskových organizácií a združení, ktoré na Slovensku máme.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Tisíce eur za transakciu? Európsky unikát pripravili za deväť dní, hrozí nám trest (rozhovor) Čítajte 

Výnimky dostanú aj ďalšie platby

Z dane bude po novom vylúčených ďalších viac než desať typov platobných operácií. Pôjde napríklad o platby zdravotných poisťovní za zdravotnú starostlivosť, operácie centrálnej banky spojené s menovou politikou či platby vykonávané súdnymi exekútormi.

Posielanie výplat zamestnancom, ktoré pri podpisovaní zákona spomínal prezident Pellegrini, sa medzi výnimky nateraz nedostalo.

Zjednotia sa aj pravidlá pre výpočet dane z domácich a zahraničných platieb. Pôvodne neexistoval limit na maximálnu daň pri takzvaných preúčtovaných nákladoch, čo mohlo viesť k tisícovým poplatkom za transakciu, ako poukázala aj Renáta Bláhová.

A na záver už len dodám, že od budúceho roka si podľa návrhu priplatia aj obchodníci, ktorí nevydávajú bločky. Príde totiž k valorizácii pokút súvisiacich s eKasou a za nevydávanie pokladničných dokladov tak podnikatelia zaplatia najmenej 500 eur.

Článok vyšiel s podporou Inštitútu moderného spotrebiteľa.