Krajina bez vízie (píše Ivan Mikloš)

Autor je prezident MESA 10, exminister financií, pracuje na implementácii Plánu obnovy a odolnosti SR

Minulý týždeň sa na Slovensku konala udalosť, ktorá síce prebleskla médiami, ale v skutočnosti ju zrejme zachytil málokto. Bolo to pritom veľmi dôležité, keďže išlo o budúcnosť Slovenska.

V demokracii, a chvalabohu sme demokratickou krajinou, sú rozhodujúcou udalosťou z hľadiska najbližšej budúcnosti voľby a tie, samozrejme, priťahujú aj najväčšiu pozornosť verejnosti a médií.

Udalosť, o ktorej píšem, nemala s voľbami a dokonca ani s najbližšou budúcnosťou krajiny takmer nič spoločné, napriek tomu bola dôležitá. Bola to totiž prvá naozajstná a vážna diskusia o vízii Slovenska.

Volala sa Slovak Global Network Summit a jej cieľom bolo informovať o viac ako ročnej práci veľkej dobrovoľnej skupiny ľudí z rôznych sfér vrátane úspešných občanov Slovenska, ktorí sa presadili v zahraničí. Vystúpili na nej aj prezidentka Zuzana Čaputová a premiér Eduard Heger.

Okrem prezentácie výsledkov práce na vízii Slovenska bolo účelom stretnutia diskutovať a poradiť sa, ako postupovať ďalej.

Najlepšia medzi najhoršími

Každá spoločnosť a každá inštitúcia vrátane tých verejných, ako sú napríklad ministerstvá, ale aj mestá, obce a regióny, by mala mať svoju víziu. A mala by ju mať aj každá krajina.

Vízia je predstava o tom, kam kráčame, v akej krajine chceme žiť my a v akej krajine chceme, aby žili naši potomkovia.

Aj keď liberálna demokracia je najlepší z existujúcich spôsobov fungovania spoločnosti, nie je bez chýb a bez rizík. Jedným z najväčších rizík demokracie je jej ovládnutie populistami, demagógmi a nezodpovednými politikmi, ktorí zneužívajú predsudky voličov, aby obetovali ich záujmy a záujmy ich potomkov.

Celý článek zde |