Milan Uhrík sa nechal inšpirovať Ľubošom Blahom. Vybral sa do Bieloruska robiť propagandu tamojšej ekonomike (ekonomický výber)
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Ako sa Uhríkovci vybrali objavovať úžasy bieloruskej ekonomiky: Po veľkom úspechu na sociálnych sieťach Ľuboša Blahu, ktorý odhalil „utajovanú pravdu“ o bohatstve Venezuely, sa do niečoho podobného najnovšie pustil aj šéf Hnutia Republika Milan Uhrík. Europoslanec navštívil spolu so svojou manželkou inú autokratickú republiku – Bielorusko, a rovnako ako Blaha sa podelil o svoje zistenia.
Uhríkovci okrem iného navštívili poľnohospodársku výstavu v Minsku a na základe toho zverejnili zaujímavé zistenia.
„Bieloruský trh sankciami nijako netrpí. Jediné, čo spravil, je že sa preorientoval na iné trhy, zatiaľ čo Európa si strieľa vlastne do kolena,“ hovorí na začiatku propagandistického videa Zuzana Uhríková.
Podľa nej to, čo slovenskí a európski výrobcovia nebudú vedieť vyrobiť, tak kvôli sankciám na Bielorusko to nebudeme vedieť ani doviezť. Tým pádom utrpí hlavne Európska únia.
Vzápätí Uhrík doplnil svoju polovičku názorným príkladom tamojšej firmy, ktorá pred zavedením sankcií dovážala diely z Európskej únie. Dnes sa však spomínaný podnik naučil vyrábať tieto komponenty sám. A tak sarkasticky poďakoval pani Von Der Leyenovej, že Európa tým pádom stratila ďalšie trhy vďaka hlúpym sankciám.
Samozrejme, realita je úplne iná a bieloruské hospodárstvo sa veľmi ťažko vyrovnáva so sankciami. Podľa ich oficiálnych štatistík totiž obchodná bilancia Bieloruska je od roku 2023 neustále v mínuse. To znamená, že krajina viac dováža ako vyváža. Len v marci dosiahol deficit obchodnej bilancie viac ako 600 miliónov dolárov.
Ani tamojšia priemyselná produkcia nie je na tom tak úžasne, ako opisujú Uhríkovci. V apríli tohto roka totiž medzimesačne poklesla o viac ako päť percent.
Podobne zvláštne vyznievajú aj ďalšie slová Uhríkovcov. Šéf Hnutia Republika totiž vyhlásil, že podpora pre poľnohospodárstvo a farmárov v Bielorusku je „obrovská a úžasná“, lebo spolu s potravinárstvom tvorí veľkú časť hrubého domáceho produktu (HDP). A práve táto podpora by mohla byť vzorom aj pre Európu.
Tie slová jasne ukazujú, ako Uhrík spolu s manželkou absolútne nerozumejú ekonomike. Pokiaľ by mali aspoň základné informácie a nechceli robiť propagandu autoritárskemu režimu, nič také by nemohli nikdy verejne hlásať. V skutočnosti platí, čím väčší je podiel agropotravinárstva na hrubom domácom produkte, o to viac je daná krajina chudobnejšia. Všetky vyspelé krajiny totiž majú podiel tohto sektora len v jednotkách percent.
O tom v akom „úžasnom“ stave je bieloruské poľnohospodárstvo, svedčí aj toto video, ktoré ukazuje úplne inú realitu ako Uhríkovci vo svojej propagande.
Náš sociálny systém je v podstate antisociálny: Slovenský sociálny systém je veľmi rovnostársky. Najviac peňazí štát smeruje k rodinám zo strednej triedy. Výrazne nesolidárna je napríklad tehotenská dávka, no nedostatky má aj pomoc v hmotnej núdzi.
Tehotenský príspevok je príkladom sociálnej dávky, pri ktorej štát relatívne najviac pomáha najbohatším. Keďže táto dávka je zásluhová, jej výška sa odvíja od výšky príjmu. Domácnosti s najvyššími príjmami tak z celkového objemu peňazí, ktoré sú vyplatené na tehotenskú dávku, získajú najviac.
Ide len o jeden príklad poznatku, ku ktorému sa dopracovali analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RZZ) v analýze adresnosti sociálnych dávok. Hlavným autorom je riaditeľ Kancelárie RRZ Viktor Novysedlák. Spolu s kolegami sa rozhodli preskúmať, ako jednotlivé prvky a opatrenia v sociálnom systéme vplývajú na príjmy obyvateľstva naprieč rôznymi percentilmi a decilmi príjmovej distribúcie.
Celú populáciu rovnomerne rozdelili do sto, respektíve desať skupín, podľa výšky príjmov a ukázali, koľko daný percentil alebo decil od štátu dostane prostredníctvom rôznych typov dávok. Nejde o oficiálne stanovisko samotnej Rady, ani o odporúčanie, ako by sa mali verejné politiky zmeniť, ale o snahu priniesť viac precíznosti a poznatkov do verejnej diskusie. Viac sa dočítate v článku kolegu Vlada Amricha.
Zneužívanie sociálnych podnikov už preveruje Finančná správa: Predstavte si situáciu: dva podniky súťažia o lukratívnu zákazku, jeden musí k cene pripočítať 23-percentnú DPH, druhý len päť percent. Kto má väčšiu šancu vyhrať? Práve toto sa momentálne deje na Slovensku, kde 581 registrovaných sociálnych podnikov využíva výraznú daňovou úľavu, ktorá mala pôvodne podporiť zamestnávanie zdravotne znevýhodnených ľudí.
Realita je však komplikovanejšia. Vo verejných obstarávaniach sa čoraz častejšie objavujú „účelové“ koalície – stavebné firmy sa spájajú so sociálnymi podnikmi, aby získali prístup k tej lákavej 5-percentnej DPH. Aj bežné obchody a e-shopy si registrujú štatút sociálneho podniku a na svojich weboch otvorene lákajú zákazníkov na nižšie ceny než má konkurencia.
Ako uviedol portál DennikE, europoslanec Branislav Ondruš (Hlas), ktorý túto úľavu presadil, argumentoval podporou „cenovej konkurencieschopnosti sociálnych podnikov“ a zamestnávania zraniteľných skupín. Čísla vyzerajú impozantne: oficiálne je v týchto podnikoch zamestnaných takmer 5-tisíc zdravotne znevýhodnených ľudí.
Lenže kde je háčik? Najvyšší kontrolný úrad už búrku signalizuje. Šéf NKÚ Ľubomír Andrassy otvorene kritizuje, že sociálne podniky „nahrádzajú štandardné podnikateľské subjekty“ namiesto toho, aby slúžili svojmu pôvodnému účelu. Finančná správa zase spustila celoslovenské kontroly – možno tušiac, že na dani môže vyberať oveľa menej, než by mala.
Číslo týždňa
Priemyselná produkcia Slovenska aj naďalej vykazuje známky útlmu, v apríli 2025 medziročne klesla o 0,4 %. Priemyselná produkcia zaznamenala v apríli tretí tohtoročný pokles, medziročné oživenie z marca netrvalo dlho. Tempo jej oslabenia však bolo najmiernejšie. Rozhodujúca výroba áut síce stúpla o 6 %, ale ani to domáci priemysel neudržalo v pluse. Hlavnou brzdou bola pokračujúca slabšia výroba strojov a tiež pokles výkonu v energetike. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR.
Graf týždňa
Najmenej v práci strávia Holanďania. Ako vyplýva z údajov Eurostatu, priemerný pracovný týždeň v tejto krajine trvá len 32,1 hodiny.
Obrázok týždňa
Svetovým podnikateľom roka 2025 sa stala Stina Ehrensvärd, spoluzakladateľka švédskej spoločnosti Yubico. V roku 2007 spoluzaložila spoločnosť Yubico s cieľom zabezpečiť bezpečnejší internet pre všetkých. Už o rok neskôr firma uviedla na trh prvý YubiKey – fyzický bezpečnostný kľúč pre viacfaktorovú autentifikáciu (MFA). Stina rozšírila Yubico tak, že dnes chráni 19 z 20 najväčších internetových spoločností na svete a od roku 2020 dosahuje ročný priemerný rast (CAGR) na úrovni 40 %.
Video týždňa
V Rusku žije už tak veľké množstvo Číňanov a čínskych študentov, že si vytvárajú vlastný paralelný obchodný ekosystém. V okolí univerzít otvárajú obchody a reštaurácie, kde sa platí výlučne v čínskych juanoch.
Systém funguje jednoducho – zákazníci si nabijú kredit na účet a platby vybavujú cez populárne čínske aplikácie AliPay alebo WeChat Pay. Zaujímavé je, že Číňanom nevydávajú účtenky za nákupy.
Najzaujímavejšou časťou celého procesu je však daňová optimalizácia: keďže peniaze tečú priamo z čínskych účtov do čínskych bánk, ruský daňový systém ich vôbec nezachytáva. Výsledok? Nulové dane v Rusku.
Zahraničie
ČTK: Nemecký priemysel prežíva vážnu krízu – za posledný rok stratil viac ako 100 000 pracovných miest. Najhoršie na tom je automobilový sektor, ktorý prišiel o 45 000 zamestnancov. Vyplýva to z analýzy poradenskej spoločnosti EY založenej na údajoch spolkového štatistického úradu.
Na konci prvého štvrťroka tohto roku zamestnával nemecký priemysel 5,46 milióna ľudí, čo je o 101 000 menej ako v rovnakom období minulého roku.
Podľa analytika Jana Brorhilkera z EY sa nemecké priemyselné podniky nachádzajú pod obrovským tlakom. Čínski konkurenti tlačia ceny nadol, dôležité trhy slabú a európsky dopyt zostáva nízky. Navyše firmy bojujú s vysokými nákladmi na energie a mzdy. Brorhilker predpovedá, že do konca roku zanikne v nemeckom priemysle ešte najmenej 70 000 pracovných miest.
Mnohé strojárske a automobilové firmy už spustili úsporné programy so znižovaním počtu zamestnancov. Vlani sa priemyselná výroba v Nemecku prepadla o 4,5 percenta.
Brorhilker však pripomína, že nemecký priemysel už viackrát preukázal pozoruhodnú odolnosť. Na zlepšenie situácie je potrebné obmedziť byrokraciu, znížiť náklady na energie a posilniť domáci trh. Pomôcť by mohli aj vládne plány na rozsiahle investície do infraštruktúry a obrany.
Pre Slovensko sú tieto správy dôležité, keďže Nemecko je naším najväčším obchodným partnerom a mnohé slovenské firmy závisia od výkonnosti nemeckej ekonomiky. Nemecká ekonomika klesla vlani o 0,2 percenta a tento rok sa očakáva ďalší pokles o 0,3 percenta, čo by znamenalo najdlhšie obdobie hospodárskeho útlmu v povojnovej histórii.
Bloomberg: Predstavte si fond tak obrovský, že vlastní 1,5 % všetkých akcií na svete. Presne takýto kolos – Nórsky suverénny fond – teraz zasahuje do európskej finančnej politiky s jasným odkazom: „Európa zaostáva a my to chceme zmeniť.“
Podľa agentúry Bloomberg v utorok (10. 6.) pošle tento najväčší svetový fond 14-stranovú výzvu Európskej komisii, ktorá znie ako finančná revolúcia. Nórovia, ktorí sú paradoxne najväčším vlastníkom európskych akcií (hoci nie sú členom EÚ), požadujú zjednotenie kapitálových trhov, harmonizáciu daňových pravidiel a vytvorenie modernej digitálnej infraštruktúry.
Čísla, ktoré robia dojem: Fond spravovaný Norges Bank Investment Management drží európske cenné papiere v hodnote 285 miliárd eur – suma, ktorá by stačila na financovanie celého ročného rozpočtu mnohých krajín.
„Európske trhy postupne strácajú svoju dynamiku a ponúkajú čoraz menej investičných príležitostí,“ uvádza fond vo svojom liste, ktorý je súčasťou konzultácie o vytvorení Únie pre sporenie a investície.
Nórski správcovia kapitálu kritizujú súčasný systém ako „mozaiku národných regulátorov“, ktorá vytvára právnu neistotu a umožňuje regulačnú arbitráž. Ich recept? Centralizovaný dohľad nad kapitálovými trhmi naprieč celou EÚ.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO