Minister Vlčan naskočil na populistickú vlnu a začal brojiť proti reťazcom

Vďaka Aktualitám má každý človek prístup k overeným informáciám zadarmo.

teraz aj vy.

Po nástupe na post ministra pôdohospodárstva Samuel Vlčan nadviazal na miernu rétoriku svojho predchodcu Jána Mičovského voči obchodným reťazcom. Obaja nominanti pochopili, že útočná komunikácia smerom k obchodníkom ničomu neprospieva.

Predchádzajúci ministri Gabriela Matečná (SNS) a predovšetkým Ľubomír Jahnátek (Smer) totiž voči nim presadzovali útočnú a agresívnu politiku.

Vlčan v marci tohto roka podpísal s obchodnými reťazcami memorandum, v ktorom sa zaviazali, že nebudú si zvyšovať svoje predajné marže. Dokonca si za šéfa poradcov vybral Martina Katriaka, ktorý dlhé roky pôsobil vo vedení Coop Jednoty a neskôr bol v čele Zväzu obchodu a cestovného ruchu.

Parazitovanie na kríze

Ako sa však pred pár dňami ukázalo, súčasnému ministrovi došla s reťazcami trpezlivosť a zaútočil na nich. Na sociálnej sieti zverejnil ostré slová.

„V čase, keď kulminuje vojnový konflikt na Ukrajine, ktorý zapríčinil energetickú a cenovú nestabilitu v celej Európe, je absolútne neprijateľné, aby sa znižoval štandard potravinovej bezpečnosti štátu. Odmietame parazitovanie na globálnej kríze tým, že obchodníci budú tlačiť kohokoľvek do zmien receptúr a zloženia výrobkov s jediným cieľom – zlepšiť svoj profit na úkor spotrebiteľa,“ uviedol.

Okrem toho ubezpečil ľudí, že ich ochráni pred rôznymi špekuláciami zo strany predajcov.

S týmto vyjadrením prišiel Vlčan len pár dní po tom, ako sa medializoval spor medzi Kauflandom a firmami Tauris a Ryba Košice, ktoré patria do portfólia veľkopodnikateľa Milana Fiľa.

Prečítajte si tiež:

Neprimeraný nátlak štátu

Podľa prodekana Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Jozefa Orgonáša ide zo strany ministra o neprimeranú formu nátlaku.

„Je legitímnym právom dodávateľa vybrať si odberateľa, čo, samozrejme, platí aj naopak. Vzťah dodávateľ – odberateľ je predmetom Obchodného zákonníka. Kontrolné mechanizmy štátu sa môžu zameriavať na dodávateľa i odberateľa a má dostatok nástrojov, aby to spravil v prospech spotrebiteľa,“ priblížil Orgonáš.

Ako ďalej uviedol, centrálny orgán nemôže v prospech spotrebiteľa pôsobiť formou vyhlásení, ktoré nemajú oporu v zákone a nie sú podložené objektívnymi výsledkami akreditovaných kontrolných orgánov.

Orgonáš je presvedčený, že reťazce sa aj tak nenechajú ovplyvniť nejakým nátlakovým výhlasením. Sú to podnikatelia ponúkajúci sortiment, o ktorý má spotrebiteľ záujem.

„Slovenský spotrebiteľ nie je dementný a je schopný prečítať si na obale potrebné informácie a sám sa rozhodne, čo kúpi. Žiadne ministerstvo ho k tomu neprinúti,“ dodal.

Skúsenosti z minulých vlád

Zároveň poukázal aj na skúsenosti z minulosti, keď predchádzajúci ministri pôdohospodárstva, ako napríklad Matečná či Jahnátek, pravidelne útočili na veľkých predajcov.

„Všetky vyjadrenia exministra Jahnátka boli nekompetentné, odborne problematike nerozumel. Na reťazce to nemalo vplyv, pretože tieto subjekty dlhodobo sledujú dva ciele – spokojnosť spotrebiteľa a zisk. Žiaľ, nepomohlo to ani farmárom, ani potravinárom,“ doplnil Orgonáš.

Nevyhnutný populizmus

Politológ Tomáš Koziak považuje zmenu Vlčanovej rétoriky v priebehu niekoľkých mesiacov za populizmus, ktorý však v súčasnosti pokladá za úplne prirodzený vzhľadom na rastúcu infláciu.

„V čase výrazného zdražovanie potravín musel minister niečo urobiť. A je logické, na akú stranu sa pridal. Šéf rezortu pôdohospodárstva sa pohybuje v trojuholníku obchodníci, spotrebitelia a farmári spolu s výrobcami. Vždy sa môže prikloniť len na jednu stranu, prípadne si nájde prienik v dvoch stranách. A vzhľadom na voličskú základňu je jasné, koho si vždy vyberie,“ vysvetlil Koziak.

Z politického hľadiska nie sú pre ministra reťazce zaujímavé, navyše väčšina z nich aj tak pochádza zo zahraničia. Na druhej strane domáci agropotravinári a predovšetkým nakupujúci predstavujú veľký okruh potenciálnych voličov.

Zvýšenie cien akceptovali

Potravinári priznávajú, že viacerí obchodníci zvýšenie cien prijali, avšak viacerí spracovatelia nedosiahli taký nárast, ktorý by kopíroval aj navýšenie nákladov na výrobu.

„Vyjednávania o odbytových cenách, teda cenách, za ktoré výrobcovia predávajú svoje výrobky obchodníkom, sú mimoriadne náročné,“ povedal Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Aj reťazce hovoria o veľmi vážnej situácii na trhu, keď inflácia zasiahla všetky sektory ekonomiky. Ako priblížil šéf Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Matej Krajčovič, momentálne sme v období, keď nastáva polarizácia dopytu.

To sa v praxi prejavuje tým, že vzniká veľká skupina spotrebiteľov, ktorí sa pri nákupe rozhodujú len na základe ceny, pretože inflácia znižuje ich kúpyschopnosť.

„Druhou skupinou sú sociálne silnejší spotrebitelia a mladí ľudia, ktorí nakupujú najmä trendové potraviny, teda prémiové, potraviny na rastlinnej báze a biopotraviny. Potraviny, ktoré nie sú trendové a nevedia konkurovať cenou, majú momentálne na celom európskom trhu väčší problém sa uplatniť,“ uviedol Krajčovič.

Výsledok zanedbaných investícií

Podľa neho v čase krízy, ako je táto, je oveľa väčší tlak na cenu v celom dodávateľskom reťazci. Oveľa viac sa teda prejavuje dlhodobé zanedbávanie potravinárskeho sektora na Slovensku, ktorý nie je dostatočne konkurencieschopný ani okolitým krajinám z V4.

„Treba si uvedomiť, že naši potravinári napríklad nedostali žiadnu pomoc počas pandémie, nie sú zahrnutí v pláne obnovy a pritom ich európska konkurencia dostávala pomoc v miliardách eur,“ uzavrel Krajčovič.

Tento článok mohol vzniknúť aj vďaka podpore našich čitateľov

Pridajte sa k našej komunite, ktorá bojuje za spravodlivý a slušný štát, a podporte prácu našej redakcie. Teraz k nej navyše môžete získať až dve knihy úplne ZADARMO.

Podpora investigatívnej žurnalistiky

S podporou až 2 knihy ZADARMO
Aktuality takmer bez reklám

Aktuality.sk takmer bez reklám
Vylepšené funkcie diskusií

Možnosť diskutovať

Celý článek zde