Narodenie prvého dieťaťa: Zázrak či úder kladivom po hlave? Ako Slovenky prežívajú materstvo

Obraz materstva v spoločnosti sa mení.

Na Slovensku stále panuje mýtický kult matky. Spoločnosť predpokladá, že ženy sú povinné mať deti a sú na to predurčené. Bezdetných párov aj žien s jedným dieťaťom však pribúda. Prečo je to tak?

Keď sa žena prvýkrát stane matkou, môže zažiť aj šok. Jana Pažinová, ktorá má štyri deti, dnes so smiechom hovorí, že pre ňu narodenie prvého dieťaťa bolo ako úder kladivom po hlave. „Vstávať v noci, prať pošpinené kusy oblečenia, počúvať rev, pri ktorom zalieha v ušiach, neskôr nekonečné pišťanie, choroby, tisíc otázok za deň, a to všetko bez nároku na regeneráciu, to musí byť láska,“ hovorí.

Článok pokračuje pod video reklamou

Článok pokračuje pod video reklamou

Katarína Skýpalová, ktorá má doma pár mesiacov starého syna, priznáva, že prvý týždeň po príchode z pôrodnice ho chcela vrátiť. „Pomohlo mi, keď som zistila, že nie som jediná, a že je to tiež bežný pocit,“ hovorí.

Andrea Ivančíková, ktorá má tri deti, naopak spomína, že narodenie prvého bolo pre ňu ako zázrak. „Naozaj som pocítila tú nekonečnú materskú lásku, vôbec som sa nevedela vynadívať a nechápala som, ako niečo tak nádherne a úžasné môže byť zo mňa a moje,“ spomína.

Psychologička Mária Balážová vysvetľuje, že žena narodením dieťaťa vstupuje do celkom novej role, na ktorú si musí zvyknúť a získať všetky potrebné zručnosti. „Keď sa staneme mamou, je to obrovská zmena. Potrebujeme čas na adaptáciu, preto sa niektoré z nás stiahnu do seba.“

Podľa Balážovej sa síce na úlohu matky pripravujeme celý život, ale faktom je, že na množstvo vecí sa pripraviť nedá. „Materstvo je ako zážitkový kurz, ktorý nikdy neskončí. Dieťa sa vyvíja a s ním aj naše vedomosti a zručnosti,“ hovorí a zdôrazňuje, že na rozdiel od profesie sa rodičovstvu učíme hlavne praxou. „Je samozrejmé, že v priebehu všetkých tých rokov urobíme veľa chýb a zažijeme množstvo rozporuplných pocitov.“

Pocity žien po pôrode sú rôzne, nesprávne pocity neexistujú

Podľa Balážovej sa niektoré ženy boja hovoriť o tom, čo prežívajú, pretože majú strach, že sú zlé matky. „Nie každú ženu však okamžite po narodení dieťaťa zaleje pocit lásky. Je to normálne,“ vysvetľuje psychologička.

Prieskum neziskovej organizácie Vysmiata duša mamky odhalil, že až 70 percent žien zažíva popôrodné baby blues, teda prudké zmeny nálad. „Obdobie po pôrode môže byť rôzne. Je preto dôležité pozerať sa naň ako na obdobie, v ktorom človek môže zažívať celé spektrum emócií a pocitov. Popri radosti a láske môže žena pociťovať aj veľkú únavu, neistotu, pochybnosti, fyzické ťažkosti a podobne. Ak spájame obdobie po pôrode len s jedným typom prežívania, môže realita zaskočiť,“ uvádza sa v komentári k výskumu.

Súvisiaci článok Vravela, že pôrod bol super, no chcelo sa jej umrieť. Pôrodná trauma je vážny problém Čítajte 

Adaptácia na rolu matky trvá podľa výsledkov prieskumu oveľa dlhšie ako tradičné šestonedelie. Podľa zakladateľky neziskovky to môže to byť polrok, rok, aj dva roky.

„V každom prípade je dobré, ak žena vie, aké má zdroje a kam sa môže obrátiť so žiadosťou o pomoc, ak zistí, že ju potrebuje,“ uzatvára psychologička Balážová.

Obraz materstva v spoločnosti sa mení

Materstvo v sebe nesie aj silný pocit lásky, radosti a zmysluplnosti. Väčšina žien hovorí, že deti dávajú životu zmysel. Dominika Mačinga, ktorá má prvé dieťa v tridsiatich troch rokoch, hovorí, že ju prekvapilo, aké je to úžasné.

„Mala som veľký rešpekt pred materstvom, ako aj pred pôrodom, bola som nastavená na najhoršie scenáre. V mojom okolí je teraz populárne, čo je aj dobré, ukazovať materstvo so všetkými negatívami. Môj príbeh je v tomto smere veľmi pozitívny, pôrod prebehol veľmi hladko, dojčenie sa rozbehlo a synček je zatiaľ spokojné bábätko. Niekedy mám pocit, že sa ani nemôžem pochváliť, lebo tým zrádzam iné maminy, ktoré to majú ťažšie,“ opisuje Dominika vlastnú skúsenosť.

Prekvapilo ju tiež, aká je ekonomická podpora matiek na Slovensku. „Myslím si, že často nadávame na Slovensko, ale v tomto smere by som povedala, že štát vytvára relatívne dobré podmienky pre rodičov – máme šesť mesiacov materskú, môžeme byť s dieťatkom až tri roky doma, ockovia môžu ísť pol roka na materskú, môžu byť dva týždne po pôrode s matkou a dieťaťom, dostávame “kočíkovné”, tehotenské dávky,” hovorí. Dodáva však, že možno by podpora mala byť cielená adresnejšia, aby sa financie dostávali predovšetkým tým rodinám, ktoré ich potrebujú najviac.

Súvisiaci článok Psychologička Zemandl radí prvorodičom: Verte intuícii, dieťa vás plačom nemanipuluje Čítajte 

Žena sa matkou rodí, otec sa otcom stáva

Čo vidí na Slovensku ako negatívum, je však spomínaný stereotyp „tradičnej rodiny“. „Stále sa všade píše ,Maminy sem, maminy tam´, akoby ockovia boli len tí, čo majú doniesť domov peniaze, sem-tam nakričať a urobiť poriadok.“ Podľa Dominiky sa to ale postupne mení a pribúda párov, v ktorých majú starostlivosť o dieťa rozdelenú rovnomerne. „Otecko okrem dojčenia dokáže všetko, takže môže byť partnerke veľkou oporou.“

Zajímavost :  Blaha vystúpil na internetovom kanáli, ktorý patrí extrémistovi Bombicovi. Už vopred sa tešil na reakcie

Sociologička Karin Štrofová hovorí, že na Slovensku je stále prítomný akýsi mýtický kult matky. „Väčšina ľudí si myslí, že materstvo je pre ženu niečo prirodzené, očakávané a predpokladané. Keďže priviesť na svet dieťa je “povinnosť”, žena pôrodom a materstvom nezískava lepší sociálny status,“ hovorí. U mužov je to podľa nej iné. „Keď sa muž rozhodne stať otcom a o svoje deti sa stará, je príkladom pre ostatných a jeho spoločenský status rastie,“ vysvetľuje.

Dominika Mačinga hovorí, že rovnosť a vyvážený prístup k výchove dieťaťa či domácnosti bol pre ňu dôležitý od začiatku. „Chcela som, aby bol partner prítomným a aktívnym otcom – a darí sa nám to. Od prvej chvíle bol s nami, malého prebaľoval, obliekal, uspával.“ S manželom sa na rodičovstvo pripravovali spoločne ešte pred narodením dieťaťa a mali tiež detailne nastavené fungovanie v domácnosti.

Nie každý to však má rovnako ako Dominika. Podobne stará Andrea, ktorá má tri deti, hovorí, že až teraz, po piatich rokoch od narodenia prvého si uvedomila, že do starostlivosti o dieťa treba toho druhého zapájať od začiatku. „Aj muž sa to musí naučiť, aj on si má plniť svoju rolu rodiča,“ hovorí.

Súvisiaci článok Odborníčka: Aj muži prežívajú tehotenstvo a pôrod partneriek intenzívne. Potrebujú podporu Čítajte 

Starostlivosťou si otec buduje k dieťaťu vzťah a veda potvrdzuje, že je to príjemné a užitočné pre obe strany. V dokumente Babies na platforme Netflix napríklad vedci vysvetľujú, že aj mužovi sa môžu vyplavovať tie isté hormóny ako žene, ak sa o dieťa stará. Muž prežíva rovnakú lásku a zodpovednosť, rovnako sa mu môže prispôsobovať mozog a vzťah oboch rodičov k dieťaťu môže byť rovnocenným. Navyše, v čase, keď sa muž stará o dieťa, žena sa môže venovať iným veciam.

Psychologička Balážová hovorí, že je to veľmi dôležité pre ženu samotnú, aj pre partnerský vzťah. „Je to síce náročné, ale je veľmi dôležité, aby sa žena starala aj o svoje potreby a nenechala sa celá pohltiť iba rolou matky.“

Andrea sa napríklad snaží raz do týždňa chodiť do sauny alebo si každý deň zabehať. Jana, ktorá má štyri deti, vysvetľuje, že veľmi podstatný je spoločný čas celej rodiny a pocit, že na rodičovstvo nie je sama. „Za najdôležitejšie považujem, aby sme s manželom ťahali za jeden koniec.“

Rovnako potrebný je aj čas, ktorý trávia partneri spolu, bez dieťaťa. Vtedy posilňujú aj svoje partnerské role, nielen tie rodičovské. Pomáha rozhovor, blízkosť, ísť na rande, ak je taká možnosť.

Práca verzus rodina je večná dilema

Niektoré ženy okrem koníčkov a času pre seba potrebujú do mozaiky doplniť aj prácu. Sú také, ktoré si nájdu čiastočný úväzok, robia z domu alebo dokonca rozbehnú vlastné podnikanie. „Niektoré ženy na materskej stratia kariérne sebavedomie. Treba sa na to celé pozrieť ako na príležitosť: touto rolou získavam úplne nový set zručností a schopností, ktoré viem trhu ponúknuť. Množstvo žien sa popri materskej začne vzdelávať, absolvuje kurzy, možnosti sú rôzne,“ hovorí Balážová.

Zároveň je celkom prirodzené, ak po narodení dieťaťa ide práca na druhú koľaj. „Sústredíme sa na novú rolu a nemáme kapacitu venovať pozornosť aj profesii.“ Časom však môže otázka práce vyvolávať dilemu. „Môžu sa v nás biť dve potreby: chceme byť dobrou matkou, ale aj sebarealizovať sa,“ vysvetľuje psychologička a dodáva, že neexistuje jediná cesta, ako túto dilemu vyriešiť a každá žena na to postupne príde.

Podľa Štrofovej je na Slovensku zložité zladiť pracovný a rodinný život, najmä ak má dieťa menej ako tri roky. „Je za tým absencia dostupných štátnych či firemných škôlok a jaslí,“ hovorí. Najväčší problém so zamestnaním sa majú ženy – samoživiteľky s deťmi do troch rokov a matky zdravotne znevýhodnených detí.

„Veľkým problémom je nízka miera dostupnosti polovičných pracovných úväzkov, neochota zamestnať matku, nakoľko je v spoločnosti predpoklad, že bude často doma s deťmi na OČR,“ dodáva Štrofová. Ak žena nemá partnera ani rodinu v blízkosti, skutočne ju doma nemá kto zastúpiť. Často tak ostáva v bludnom kruhu nemožnosti zamestnania a chudoby, z ktorého je ťažké sa vymaniť. Takýto stav je dlhodobo náročný aj z psychického hľadiska, osamelé matky sa často prepadajú do beznádeje. Pomoc existuje, na Slovensku pomáha a dáva podporu jednorodičom napríklad organizácia Jeden rodič.

Súvisiaci článok Partner ju opustil po predčasnom pôrode: Jednorodičovstvo má aj benefity, no osamelosť je hrozná Čítajte 

Veronika Marková vychováva dve malé dcéry s pomocou starých rodičov. Vďaka tomu dokáže popri výchove detí aj podnikať. Založila viacero firiem: požičovňu svadobných šiat, požičovňu hračiek aj organizovanie svadieb na kľúč.

Aj ona má však ťažké dni, keď sa cíti neistá a unavená. „Počas takých dní sa snažím zamerať len na to, aby sme si splnili tri jednoduché body: Prečítali si spoločne aspoň jednu knihu, šli na prechádzku, večer sa pomodlili a poďakovali za to, čo sme a čo máme,“ hovorí.

Nie sú matky ako matky

Podľa Štrofovej sú na tom najhoršie osamelé ženy s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením, najmä tie žijúce v menších obciach. Tieto matky čelia podľa sociologičky navyše enormnému nedostatku dostupných služieb akými sú Centrá včasnej intervencie. „Za pomocou sociálnou, psychologickou pre seba alebo dieťa, či zdravotnou starostlivosťou často musia cestovať desiatky kilometrov. Čakacie doby sú extrémne dlhé a detskí psychiatri sú na Slovensku absolútne nedostatkoví. Chýba nám dostupná a rozvinutá sieť pomoci pre tých najohrozenejších,“ zdôrazňuje Karin Štrofová.

Zajímavost :  Poslanci zasadnú do lavíc. Hlasovať budú o Fonde na podporu umenia, ktorý má získať o 10 miliónov viac

Súvisiaci článok Matky detí s postihnutím: Mala som chuť napáliť to s deťmi do stĺpa, som ako robot, nemám svoj život Čítajte 

Jana, ktorá má dieťa s diagnózou autistického spektra, to dôverne pozná. „Keď už zaznie diagnóza, už je dobre. Horšie je, čo tomu predchádza. Človek na striedačku súhlasí s podozrením a vzápätí hľadá argumenty proti. Potom sa doprosuje na vyšetrenia. Odborníkov je na Slovensku zúfalo málo, čaká sa vyše roka, platí sa. Pre mňa osobne boli náročné aj tie siahodlhé dotazníky, ktoré bolo treba vypísať,“ hovorí a dodáva, že jej stratégiou prežitia je zabudnúť a ísť ďalej. Navyše, ako spomína, dieťa s duševným ochorením nie je na vozíku, takže spoločnosť diagnózu dosť často spochybňuje alebo naopak nechápe.

Dôležité je podľa nej situáciu prijať a mať podporu. „Nesťažujem sa, my sme si prispôsobili životný štýl, znížili očakávania a svoj voľný čas venujem samoštúdiu,“ uzatvára.

Podľa sociologičky sa pri debatách o materstve často zabúda ešte na jednu skupinu – na ženy z vylúčených komunít. Mnohé nemajú vzdelanie, zázemie, financie alebo iné prostriedky. „Tieto matky, okrem všetkých vyššie spomenutých problémov zápasia aj so segregáciou, rasizmom, nezáujmom a často extrémnou chudobou. Rómske deti so slabou slovenčinou často končia pre jazykovú bariéru a predsudky, s diagnózou mentálneho postihnutia a v špeciálnych školách,“ vysvetľuje sociologička.

Nemožnosť určitých skupín obyvateľstva vymaniť sa zo začarovaného kruhu generačnej chudoby a nevzdelanosti je samostatnou témou. Mnohé rómske ženy žijú na okraji spoločnosti aj záujmu verejnosti. „Nabádam iné mamy, aby mysleli aj na tie ženy, ktorých život už pred narodením dieťaťa bol veľmi ťažký. Spájajme sa a vytvárajme komunity žien (a mužov) s podobnými starosťami,“ vyzýva Štrofová.

Dnešné mamy sú osamelé

Karin Štrofová približuje, že adaptácia na materstvo znamená zväčša aj to, že na začiatku ešte nepoznáme iné matky malých detí vo svojom okolí či aktivity pre deti v podobnom veku. Najmä, ak žena nemá na blízku vlastnú matku alebo inú ženu, môže sa cítiť osamelo. Kamarátske “matka kruhy” sa tvoria postupne.

„Určite odporúčam vyhľadať si na internete nejakú skupinu, napríklad na Facebooku s témou voľného času, ako „kam s deťmi, mamičky z … (mesto, mestská časť)“ a položiť otázku kam ísť, čo odporúčajú iní rodičia v okolí a pod. Často si takto maminy z okolia nájdu “parťáčku” na kočíkovanie. Vhodné je osloviť susedku s deťmi z brány, o ktorej viete, že má deti. Kontakt je pre ženy dôležitý,“ nabáda Štrofová.

Problémom môže byť podľa psychologičky Balážovej aj akýsi individualizmus žien-matiek. „Ženy si myslia, že všetko musia zvládnuť samy, a tým sa ochudobňujú o možnú pomoc. Potom sú zákonite vyčerpané a myslia si, že zlyhávajú.“

Veronika dopĺňa, že materstvo sa stalo akoby súťažným či študijným poľom s extrémne vysokými nárokmi. „Miestom, kde treba excelovať a víťaziť, kde sa treba vzdelávať a neustále rásť.“

Tlak spoločnosti, sociálnych sietí a marketingu cieleného na rodičov robí podľa nej z materstva niečo neúnosné. „Ak chceš byť dobrou matkou, môžeš sa rovno zblázniť. Riešiš dojčenie, jedenie, nosenie, topánky aj sedenie, hračky, očkovania, agresiu, spanie a nespanie, bezpečnosť, detské ihriská, škôlky. Za mnohé informácie a štúdie som vďačná, ale myslím si, že toto, čo sa deje, je príliš,“ uvažuje Veronika a dodáva, že podľa nej sa celkom zabudlo na materinský inštinkt. „Na pokoj a pomalosť, slobodu a voľnosť. Pre mamy aj deti. Že vlastne stačí láska, rešpekt a smiech. A spoločné objavovanie sveta,“ uzatvára Veronika.

Materstvo je dnes, na rozdiel od minulosti, často osamelá práca. V agrárnej spoločnosti vychovávala dieťa celá „dedina“ a všetci z toho profitovali. Rodiny nikdy v histórii neboli len o rodičoch, tak ako to je u nás posledné desaťročia.

Veroniku prekvapilo aj to, aký tlak na seba robia ženy medzi sebou. „Hoci sme mnohé matky a mohli by sme k sebe byť chápavé a súcitné, často je to celkom naopak,“ hovorí. „Spoločenské nároky na seba tak ešte násobíme namiesto toho, aby sme si pomáhali.“

Podľa sociologičky Štrofovej je dôležité nebyť na rodičovstvo sám a postupne si vytvoriť sociálnu záchrannú sieť okolo seba. „Rodičovstvo býva náročné, občas aj pekelne vyčerpávajúce, je super, ak žena má s kým svoje starosti a radosti zdieľať. Ženy, nie ste v tom samé,“ uzatvára.

Poďme o tom hovoriť

Spoločenská diskusia o skutočnej podobe materstva a rodičovstva je podľa psychologičky Balážovej dôležitá. „Myslím si, že je nevyhnutné, aby ostatné ženy, matky hovorili svoje príbehy, aby skutočne úprimne rozprávali o svojich pocitoch a o tom, čo prežívajú a čo sa im deje, lebo len tak sa môžu narušiť naše stereotypné predstavy o materstve,“ zdôrazňuje. Je potrebné hovoriť o tom aj s partnerom či okolím. „Náš partner či rodina môžu vidieť zmeny v našom správaní, ale nemusia vedieť, čo sa s nami deje. Tak vznikajú zbytočné nedorozumenia a narúša sa dôvera. Navyše mnohé zmeny prežívajú popri nás aj muži.“

Balážová je optimistka, vidí, ako sa menia partnerské aj rodičovské vzťahy, vzťahy rodičov k deťom sa všeobecne zlepšujú. „Otvorenie spoločenskej debaty o rodičovstve považujem za potrebné, keďže táto reflexia nám pomáha zamýšľať sa nad tým, čo je v živote podstatné, a to sú naše vzťahy.“

Zajímavost :  Studie: Firmy z Evropy a USA přesunují výrobu zpět ze zahraničí

Štrofová hovorí, že trendy sa menia a aj u nás pribúda domácností bez detí alebo jednorodičov. „Aj na Slovensku sme zaznamenali trend odkladania materstva na neskôr, v mestách je bežné, že ženy majú prvé dieťa po tridsiatke,“ vysvetľuje sociologička a dodáva, že aj na Slovensku, podobne ako v západných krajinách, stúpa počet bezdetných rodín a párov s jedným dieťaťom. „Asi nenapíšem nič nezvyčajné, keď upozorním na fakt, že ekonomické nároky na výchovu a starostlivosť o dieťa či deti stúpajú.“

Zároveň aj u nás sa čoraz častejšie ozývajú ženy, ktoré deti mať nechcú. Sú za tým ekonomické dôvody, nepripravenosť, neochota vzdať sa určitej slobody, spokojnosť so životom v bezdetnom partnerstve, zameranie na kariéru, ale aj obavy z klimatickej či politickej krízy.

Podľa Štrofovej je na Slovensku prítomná spoločenská nerovnováha v prístupe k rodičovstvu. „Žena je definovaná materstvom, kým muž nie je svojím otcovstvom definovaný. Ak muž nechce mať deti, pohľad na neho sa v rámci spoločenskej hodnoty nezmení, nestratí na mužnosti, je to skrátka jedna z dvoch možností, ktoré muži majú. Ak žena nechce deti, je to pre okolie zvláštne,“ hovorí Štrofová a pokračuje ďalšími príkladmi: „Ak žena odchádza do práce, odchádza od detí. Ak muž odchádza od detí do práce, odchádza za povinnosťami. Dobrá matka, ktorá sa stará, je samozrejmosť, dobrý otec, ktorý sa stará o deti aj domácnosť je stále vzácnosť. Ak je dieťa choré, spoločnosť automaticky predpokladá, že s dieťaťom ostane doma žena a muž bude ďalej pracovať.“

S materstvom podľa Štrofovej súvisí aj ďalšia veľká téma – neplatená práca. „Tá okrem starostlivosti o deti či starších príbuzných zahŕňa aj udržiavanie čistoty, poriadku, vybavovanie nákupov či prípravu jedla,“ vysvetľuje.

Dnešní mladí ľudia to chcú inak

Všetky tieto nuansy môžu byť argumentmi, prečo dnešné mladé ženy zvažujú materstvo viac ako kedysi. Konečne si môžu vybrať a aj ony chcú pracovať a sebarealizovať sa, aj ony chcú byť rešpektované. „Reálnou možnosťou ako tento, často zvnútornený spoločenský predpoklad, zmeniť alebo zlomiť, je otvoriť celospoločenský diskurz na tému materstva a rodičovstva,“ hovorí Štrofová.

Základom pre otváranie tejto témy by podľa nej mali byť diskusie medzi partnermi ešte pred narodením dieťaťa. „Každá spoločenská zmena sa začína v obývačke,“ dodáva sociologička. Mnohé mladé rodiny podľa nej ukazujú, že sa to dá aj inak. „Súčasní tridsiatnici a tridsiatničky sú oveľa otvorenejší a otvorenejšie k aktívnej spolupráci pri výchove detí. Muži v mestách vo všeobecnosti viac participujú na výchove detí. To im umožňuje aj pomerne flexibilnejšia práca, home office,“ hovorí sociologička. Otcovská platená štátom dáva príležitosť všetkým mužom venovať sa naplno svojej otcovskej role a mnohí muži to využívajú.

Pre Ivana Hapča je to napríklad príležitosť, ako si užiť čas s deťmi, kým sú malé. „Toto obdobie v ich živote sa už nikdy nezopakuje a ak mám takúto luxusnú možnosť, byť teraz aspoň polroka s nimi, rád to využijem. Sú to malí pomocníčkovia a človek si s nimi užije veľa dobrodružstiev. Netreba sa toho báť,“ hovorí.

Výskumy potvrdzujú, že v krajinách, kde je väčšia deľba starostlivosti o deti a väčšia rodová rovnosť medzi partnermi, je aj vyššie HDP. „Všetky úspešné krajiny, kde je vysoká miera rodovej rovnosti, sú charakteristické tým, že materstvo neznamená ohrozenie alebo zníženie sociálneho statusu žien a štát zohľadňuje potreby oboch rodičov. Zároveň je v týchto krajinách prítomná vyššia miera deľby neplatenej práce medzi oboch rodičov,“ hovorí Štrofová.

Dlhá materská či rodičovská na Slovensku často zvádza k presvedčeniu, že o dieťa sa má celý čas starať len žena, pritom ideálom by malo byť vyrovnané rodičovstvo, v ktorom sa do výchovy zapájajú obaja rodičia. „Ak si starostlivosť o dieťa aj v čase choroby dieťaťa partneri rozdelia, obaja z toho budú z dlhodobého pohľadu benefitovať menšou stratou príjmu,“ vysvetľuje Štrofová. „Žena si bude môcť ponechať aj vyššie kvalifikovanú, odborne náročnejšiu prácu, s ktorou sa prirodzene viaže aj vyššia mzda.“

Na druhej strane, väčšina západných krajín neumožňuje ženám venovať sa tak dlho len dieťaťu. „Slovensko má jednu z najdlhších materských a rodičovských, vyššia flexibilita v čerpaní týchto príspevkov by lepšie naplnila individuálne potreby rodiny. Inšpiráciou pre nás môže byť aj susedné Česko, kde si čerpanie rodičovského príspevku nastavujú rodičia flexibilne do štyroch rokov dieťaťa,“ uzatvára sociologička.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO