Nové emisné povolenky zdražia domácnostiam energie vrátane pohonných hmôt. Koľko si budeme musieť priplatiť?
Tento rok planéta pravdepodobne znova prepíše teplotný rekord. V snahe znížiť otepľovanie spôsobované spaľovaním fosílnych palív pripravuje Európska únia rozšírenie systému emisných povoleniek. Doteraz ich nakupovali najmä fabriky, onedlho ich budú platiť aj bežní ľudia či drobní podnikatelia. Nové kvóty sa budú uplatňovať od roku 2027 na všetky druhy fosílnych palív, teda aj na benzín, naftu, uhlie či zemný plyn.
Vyzbierané peniaze sa domácnostiam majú vrátiť prostredníctvom investícií do zatepľovania domov alebo dotácií do verejnej dopravy. Slovenská vláda však prednedávnom odložila prípravu kompenzačného mechanizmu, takzvaného sociálno-klimatického plánu. Hrozí preto, že vo fonde, z ktorého sa dotácie majú vyplácať, bude chýbať takmer štvrť miliarda eur.
Plyn o 25, benzín o 10 percent
O koľko sa zvýšia faktúry za teplo alebo plyn, bude závisieť od ceny, za ktorú sa emisné povolenky budú obchodovať na burze. Ak by sa tona emisií uhlíka v novom systéme obchodovala napríklad za 30 eur, pre priemernú domácnosť, ktorá vykuruje plynom, by to znamenalo dodatočný ročný výdavok vo výške 70 eur, ukázala analýza, ktorú zverejnil úrad vicepremiéra pre plán obnovy. Pre lepšiu predstavu, priemerná domácnosť vykurujúca zemným plynom pritom ročne za teplo zaplatí necelých 1 500 eur.
Emisné kvóty sa budú uplatňovať aj na sektor dopravy. V scenári, v ktorom by tona emisií stála 30 eur, by sa náklady na pohonné látky pre typickú domácnosť zvýšili od 40 do 100 eur ročne, v závislosti od spotreby benzínu či nafty.
Iný pohľad poskytujú analytici Útvaru hodnoty za peniaze v analýze energetického sektora. „Zavedenie rozšíreného systému emisných povoleniek môže zvýšiť ceny plynu až o štvrtinu, ceny pohonných látok o približne 10 percent,“ uvádza ÚHP.
Ide o scenár, v ktorom by cena za tonu emisií dosiahla hodnotu 45 eur. (Ide o cenu vyjadrenú v eurách z roku 2020. Upravené o infláciu to je zhruba 54,5 eura.) Táto cena predstavuje pomyselný strop. Pri jeho prekročení by Európska komisia mohla uvoľniť väčšie množstvo povoleniek, čo by stabilizovalo ich ceny.
„Pri dosiahnutí maximálnych cien kvót by ceny plynu vzrástli až o vyše 13 eur/MWh vrátane DPH, čo predstavuje 25,5 percentný nárast oproti súčasným regulovaným cenám pre domácnosti,“ píšu analytici ÚHP.
„Konzervatívnejší odhad cien kvót na úrovni 30 eur za tonu CO2 by sa premietol do zvýšenia cien o 7,27 eur/MWh. Ceny benzínu vzrastú o osem až 15 eurocentov za liter a ceny nafty môžu stúpnuť o deväť až 17 eurocentov za liter,“ dodávajú.
Tieto prepočty však nezohľadňujú ďalšie faktory, ktoré nesúvisia s reguláciou uhlíka, a ktoré vplývajú na faktúry za energie. Konečnú cenu energií aj naďalej bude predovšetkým ovplyvňovať samotná cena zemného plynu, ropy alebo inej komodity obchodovanej na burze, výška daní a spôsob regulácie.
Možné náklady sa budú odvíjať aj od veľkosti príbytku či veľkosti obce, v ktorej sa domácnosť nachádza. Napríklad, v menej husto obývaných oblastiach zvyknú mať príbytky väčšiu výmeru. V menších sídlach zvyknú mať domácnosti aj nižšie príjmy, čo znamená, že náklady na emisné povolenky budú relatívne vyššie v pomere k príjmom.
Energetici sú pripravení, vláda nie
Pre konečný účet za energie bude teda stále kľúčová spotreba a efektivita využívania rôznych druhov energií. Preto sú súčasťou zelených cieľov EÚ aj kompenzačné mechanizmy, ktoré majú domácnostiam a firmám pomôcť s prechodom na nízkoemisnú ekonomiku.
Členské štáty Európskej únie majú ešte pred rozšírením systému emisných povoleniek vypracovať národné sociálno-klimatické plány. Slovensko má nárok na 2,36 percenta alebo zhruba 1,5 miliardy z celkových 65 miliárd eur, ktoré sú vyčlenené v sociálno-klimatickom fonde.
Peniaze z fondu majú byť investované do obnovy rodinných či bytových domov, ale aj na nákup bezemisných vozidiel pre mestskú hromadnú dopravu či investície do železničnej infraštruktúry.
Na splnenie povinností bude potrebné začať s overeným zberom dát. Systém obchodovania s novými povolenkami sa má spustiť v roku 2027. Krajiny, ktoré sa do systému zapoja neskôr, získajú menej finančných prostriedkov.
Termín na predloženie národného plánu Európskej komisii uplynul v pondelok, 30. júna. Slovenská vláda jeho prípravu pred dvomi týždňami odsunula na koniec roka. Oneskorené zavedenie systému by pre Slovensko mohlo znamenať krátenie príspevku o približne 250 miliónov eur.
Vicepremiér pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas-SD), do ktorého gescie táto agenda spadá, pre Aktuality.sk uviedol, že o situácii prebiehajú technické rokovania s Európskou komisiou.
„Ak sa nám podarí dotiahnuť legislatívu na jeseň a predložiť národný plán sociálno-klimatického fondu Európskej komisii do konca tohto roka, tak môžeme začať čerpať tieto prostriedky od roku 2026, takže neprídeme ani o jedno euro,“ dodal. „Na expertnej úrovni sme pripravení, chce to len tú politickú dohodu,“ uviedol Kmec.
Zavedenie nového systému povoleniek kritizuje minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS). Sociálno-klimatický fond, podľa portálu euractiv.sk, nezahrnul do novely zákona o emisiách.
Podľa Jany Ambrošovej, predsedníčky Združenia dodávateľov energií, sa firmy na nový systém pripravujú. „Od 1. januára 2025 dodávatelia aktívne zbierajú údaje a monitorujú emisie CO2, pričom k 30. aprílu 2026 budú musieť predložiť už overenú správu o emisiách,“ uviedla pre Aktuality.sk.
Envirorezort energetikom tvrdil, že povolenky bude treba nakupovať už od roku 2027, teda v pôvodnom termíne. „Kvôli legislatívnej neistote zatiaľ dodávatelia do zmlúv platných po 1. 1. 2027 zatiaľ vkladajú len všeobecné ustanovenia, ktoré ošetrujú prípad vzniku tejto novej povinnosti,“ dodáva Ambrošová.
Vylúčené nie je ani, že zavedenie nových povoleniek odloží samotná Európska komisia. Na to by však museli ceny ropy či zemného plynu počas roku 2026 výrazne narásť. Podľa vicepremiéra Kmeca o odklad, respektíve zmeny v systéme, žiadajú viaceré krajiny.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO