Osamelí seniori chudobnejú. Budú musieť predávať domy a hľadať si príjem aj na dôchodku?

Vďaka Aktualitám má každý človek prístup k overeným informáciám zadarmo.

teraz aj vy.

Veľká väčšina dôchodcov sa drží nad hranicou chudoby, no za posledných päť rokov sa pod ňu výrazne prepadli osamelí seniori. Situáciu aktuálne zhoršuje aj inflácia, ktorá je najvyššia za posledné dve desaťročia.

Zvýšený dopyt po pomoci zaznamenali aj vo Fóre pre pomoc starším. Jeho riaditeľka Ľubica Gálisová tvrdí, že sa im s prosbou o pomoc ozýva viac osamelých dôchodcov než kedysi. „Sú drahšie potraviny aj výdavky na bývanie. Ľudia, ktorí majú veľmi nízke príjmy, sa s tým nevedia vyrovnať. Hľadajú možnosti, ako sa z chudoby dostať.“

Kompromisy

Pravdepodobnosť, že sa osamelý senior prepadne pod hranicu chudoby, je pomerne vysoká. Aktuálne je pod ňou vyše štvrtina domácností tejto skupiny (28,5 percenta). V roku 2016 sa pritom zlé sociálne podmienky týkali len deviatich percent z nich.

Oslovení ekonómovia sa zhodujú, že štátny rozpočet nedokáže pomôcť všetkým. Na Slovensku dnes žije takmer 1,1 milióna milióna dôchodcov a ich počet sa zvyšuje. Pod hranicou chudoby žije celkovo 9 percent dôchodcov nad 65 rokov.

Mnohí podľa Gálisovej už dnes robia kompromisy pri nákupoch potravín či liekov, no v budúcnosti ich podľa ekonómov môžu čakať aj ďalšie ústupky. Zrejme budú musieť častejšie uvažovať nad tým, ako si zabezpečiť príjem aj na obdobie staroby. Využívať by pritom mohli svoje nehnuteľnosti či ďalšie majetky: buď na predaj, alebo prenájom.

Rizikový vek

Prepadávanie sa pod hranicu chudoby pripisujú odborníci viacerým faktorom.

Podľa Róberta Valčuhu, riaditeľa odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva štatisického úradu, rástla hranica chudoby rýchlejšie, ako sa zvyšovali starobné dôchodky. „Pod hranicu chudoby sa tak postupne prepadávali väčšie skupiny seniorov – poberateľov starobného dôchodku, ktorí nemajú iný príjem. Viditeľné to bolo najmä v skupine osamelo žijúcich dôchodcov,“ uvádza.

Podľa ekonóma z tímu plánu obnovy na Úrade vlády a univerzitného pedagóga Jána Šeba sú ohrozené najmä domácnosti osamelých seniorov starších ako 74 rokov. Spôsob valorizácie dôchodkov je totiž nastavený tak, aby udržiaval kúpnu silu dôchodku v čase, čo znamená, že každoročne sa výška dôchodku zvyšuje o infláciu za predchádzajúci rok.

„Dôchodok im priznali pred 15 rokmi a jeho výška rastie spolu s infláciou, ale príjmy pracujúcej populácie rastú rýchlejšie, čo spôsobuje, že v relatívnom vyjadrení k životnému štandardu pracujúcich táto skupina dôchodcov chudobnie. Je to dané aj tým, že rastúce náklady na živobytie musia znášať z jediného príjmu – dôchodku,“ vysvetľuje.

Chudoba sa podľa ekonóma zo Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža týka aj ľudí, ktorí neboli zosobášení a nemajú nárok na vdovský či vdovecký dôchodok. Ďalej sú to aj bývalí živonostníci, ktorí si optimalizovali dane: „Sú však aj ľudia, ktorí len pracovali v nízko ohodnotených zamestnaniach – napríklad kuchárky v školských jedálňach,“ uvádza príklad ekonóm.

Minimálny dôchodok je aktuálne 334,30 eura pri 30 odpracovaných rokoch, respektíve dôchodkového poistenia. Poberá ho vyše 129-tisíc ľudí. Pri 50 odpracovaných rokoch je minimálny dôchodok 441,50 eura. Výška dôchodkov sa odvíja aj od inflácie s polročným oneskorením. Hranica chudoby je 424 eur mesačne.

Možnosti rozpočtu

Rezort práce uvádza, že v súvislosti so záväzkom vyplývajúcim z programového vyhlásenia vlády pripravuje novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorej účinnosť je plánovaná na začiatok budúceho roku. „Rozsah konkrétnych zmien bude závisieť aj od možností štátneho rozpočtu. Rezort práce plánuje urobiť všetko pre to, aby bola pomoc v hmotnej núdzi po novelizácii účinnejšia aj pri riešení situácie osamelých seniorov.“

Šebo zdôrazňuje, že dôchodok zo Sociálnej poisťovne do veľkej miery odráža celoživotné príspevky, avšak nedokáže vygenerovať výšku dôchodku, ktorú by sme mohli považovať za adekvátnu a určite nie výšku, ktorá by odrážala predchádzajúci čistý príjem pred odchodom na dôchodok.

Nemyslí si však, že problém so seniormi prepadajúcimi sa pod hranicu chudoby by mal riešiť len štát: „Štát by vytvoril extrémne drahé riešenie. Navyše neexistuje jediné univerzálne riešenie. Zvýšenie dávok výrazne nad objem zaplateného poistného by nebolo spravodlivé a ani si ho nemôžeme dovoliť, keďže čelíme problému s udržaním verejných financií. O pár rokov nás pritom čaká druhá vlna demografickej krízy a zvyšovanie dôchodkov výrazne nad objem zaplateného poistného by sme neustáli. Museli by sme znižovať mieru náhrady príjmu skokovo. Na to by už nestihli reagovať pracujúci vytváraním si dodatočných úspor,“ vysvetľuje.

Navrhuje preto, aby štát vytvoril jasný systém podporných mechanizmov, ktoré by začínali preskúmaním možností dodatočného príjmu na strane seniora – hľadaním úspor vo výdavkoch a hľadaním dodatočných príjmov z majetku. To by mohli vykonávať poradenské centrá, ktoré by seniorovi ponúkli riešenia, ako využiť majetok, ktorý vlastní. Druhou možnosťou v poradí by mali byť deti seniora a ich prirodzená povinnosť vypomáhať rodičovi v starobe. Až tretí v poradí by podľa neho mal byť samotný štát, keďže tu by muselo ísť o rozhodnutie komu zobrať, aby mohol pomôcť seniorovi. Vidí to aj ako jeden zo spôsobov, ako si poradiť so spomínanou demografickou krízou: keď sa do dôchodku dostanú silné ročníky z generácie tzv. Husákových detí.

Na Západe je totiž bežnou praxou, že senior predá svoj byt či dom a presťahuje sa do menšieho. „U nás je to pre ľudí psychologicky náročné a ťažko sa s tým zmierujú. Na Orave či východe Slovenska je bežné, že majú trojposchodové domy, ale žijú v jednej izbe či v letnej kuchyni. Je to návyk, ktorý sa mení len ťažko,“ poukazuje ekonóm Baláž.

Ak človek nemá žiaden majetok ani pracujúce deti, cielenou pomocou by podľa Šeba mala byť cielená podpora alebo poskytnutie služieb. „Práve komunitné služby zamerané na životné potreby ako sú bývanie, strava, opatera alebo aj obyčajný sociálny kontakt a začlenenie späť do života v susedstve, sú preferované aj v škandinávskych krajinách,“ vysvetľuje Šebo.

Nepripravujú sa

Podľa Gálisovej je zlé aj to, že ľudia sa na dôchodok nepripravujú. „Pre mladých je téma dôchodkov tabu. V produktívnom veku sa na ňu nepripravujú, no mali by.“ Zdôrazňuje, že sa stretáva aj s prípadmi seniorov, ktorí skončili pod hranicou chudoby preto, že boli dobrovoľne dlhodobo nezamestnaní alebo boli zamestnaní načierno – teda neplatili odvody. Sú medzi nimi však aj časté prípady, keď človek nemohol pracovať z objektívnych dôvodov – najmä pre zdravotné ťažkosti. A tým by sa podľa nej malo pomôcť.

Gálisová zatiaľ nevidí, že by sa slovenskí seniori naučili využiť vo svoj prospech majetok, ktorý nadobudli počas života. Naopak, pomáhajú ním svojim deťom. „Často prepíšu dom alebo byt na svojich blízkych a tí ho z neho nakoniec vyhodia. Majetok by pritom mali využiť na svoj život. Ísť napríklad do menšieho bytu, hoci je to ťažké, a využiť získané peniaze na to, čo potrebujú, aby mali v staršom veku dôstojný a kvalitný život,“ myslí si. Zdôrazňuje, že po tejto stránke chýba na Slovensku osveta.

Baláž pripomína, že pravidlá dôchodkov sú dopredu nastavené a nad starobou sa treba zamýšľať čím skôr.

„Každý si musí zvážiť, aký komfort očakáva na dôchodku, a tomu prispôsobiť aj svoje odvodové povinnosti voči štátu,“ zhodnotil.

Trinásty dôchodok

V súčasnej situácii považuje za dobré riešenie predčasne vyplatený trinásty dôchodok. „Týmto spôsobom dôchodok zvyšujeme oficiálnym príjmom, oficiálnym dôchodkom, ktorý prichádza zo Sociálnej poisťovne – tí, čo majú najnižší, dostanú najviac, a tí, čo majú vysoké dôchodky, dostanu relatívne málo. Je to krok solidarity.“

Podľa neho však treba myslieť aj na to, že finančný komfort dôchodcov nemôžeme posudzovať len podľa toho, čo dostávajú od štátu. „Štát nevie, aký majetok dôchodcovia reálne majú, nie je to predmetom jeho zisťovania.“

Obaja ekonómovia však zdôrazňujú, že dôchodcovia aktuálne nepatria medzi najchudobnejšie skupiny obyvateľstva. „Je mýtus, že dôchodcovia sú u nás najchudobnejší. Mnohí dôchodcovia nemajú jednoduchý život, ale aj minimálny dôchodok je podstatne vyšší ako príspevok v hmotnej núdzi (68,80 eura pre jednotlivca),“ uzatvára Baláž.

Tento článok mohol vzniknúť aj vďaka podpore našich čitateľov

Pridajte sa k našej komunite, ktorá bojuje za spravodlivý a slušný štát, a podporte prácu našej redakcie. Teraz k nej navyše môžete získať až dve knihy úplne ZADARMO.

Podpora investigatívnej žurnalistiky

S podporou až 2 knihy ZADARMO
Aktuality takmer bez reklám

Aktuality.sk takmer bez reklám
Vylepšené funkcie diskusií

Možnosť diskutovať

Celý článek zde