Prekvapenie! Keď ľudia robia menej, cítia sa lepšie (komentár)

Škoda, že nemáme parlament alebo nejaký podobný zbor.

Aj vy ste nadšencami predĺžených víkendov počas prázdnin? Ja takmer každý piatok po obede rozmýšľam, že by taký mohol byť každý víkend. Nuž a mestská rada v Reykjavíku a islandská vláda rozmýšľali rovnako.

Zaplatili preto dve päťročné štúdie, v ktorých sledovali 2500 pracovníkov. Namiesto zvyčajných 40-hodinových pracovných týždňov mali pracovný čas skrátený na 35 alebo 36 hodín. A hoci týždenne odpracovali rovnaký počet hodín akoby robili od deviatej do šiestej len od pondelka do štvrtka, plat sa im nezmenil.

Ak tipujete, že firmy preto prichádzali o peniaze, ľudia priberali a leniveli a ekonomika ako celok trpela, mýlite sa.

Zajímavost :  Zákaz prodeje aut se spalovacími motory může paradoxně zhoršit klima

„Produktivita a dostupnosť služieb zostali na väčšine pracovísk zaradených do štúdie rovnaké alebo sa zlepšili,“ uvádza sa v závere správy zo štúdií. „Pracovníci sa cítili lepšie podľa najrôznejších ukazovateľov – od pociťovaného stresu a hrozby vyhorenia, až po rovnováhu medzi zdravím a pracovným životom.“

Presne tak. Ľudia robili menej, vyrobili toľko isto alebo viac a – prekvapenie! – cítili sa lepšie.

Štúdie sledovali, ako v roku, keď jedno percento pracovnej sily na Islande robilo o desať percent menej, stúplo HDP o 6,3 percenta a nezamestnanosť sa znížila o celý percentuálny bod.

Francúzsko už má 35-hodinový pracovný týždeň nariadený zákonom. Ale všetci ostatní v Európe môžu z podobných opatrení profitovať.

Priemerný pracovný týždeň v Európskej únii pritom trvá 41,2 hodiny. Slováci pracujú podľa Eurostatu 41,1 hodiny týždenne. Najdlhšie pracujú v Únii Gréci so svojimi 44,2 hodinami, najbližšie k nim sú Rakúšania, ktorí zaostávajú o dve hodiny.

Zajímavost :  Nejdražší vůz v Česku. Limitované La Ferrari vyjde na desítky milionů

V nadväznosti na štúdiu sa skrátil pracovný čas 86 percent Islanďanov. Prípadne dostali možnosť, aby si pracovný čas skrátili sami.

Treba priznať, že Island je jedinečné miesto a že zaviesť podobné zmeny inde by mohol byť problém. Veď Island je nielen na druhom mieste v rebríčku kvality demokracie podľa Economic Intelligence Unit (prvé je Nórsko), ale má aj nenormálny zvyk prispôsobovať pravidlá, keď sa objaví niečo nové, čo funguje.

Škoda, že v demokraciách bežne nie sú inštitúcie, ktoré by dokázali zregulovať toky peňazí tak, aby z toho mala prospech väčšina ľudí! Mohli by sme ich potom nazývať napríklad parlament. Alebo poslanecký zbor. Kongres. Alebo nejako podobne.

Zajímavost :  Bouřky v Německu zabily nejméně 42 lidí, další desítky se pohřešují

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO