Realita nakoniec dobehla ministra Kamenického. Konsolidácia bude musieť byť drastická

Šéf rezortu financií spolu s premiérom dlhé mesiace verejnosť presviedčali, ako dobre „ukuchtili“ konsolidáciu a že štátna kasa bude po ich opatreniach nakoniec v dobrej kondícii. Upozornenia odborníkov si vôbec nepripúšťali. Lenže realita ich aj tak dobehla. Predpovede analytikov a ekonómov sa naplnili.

Tí totiž už od vlaňajška, kedy vláda predstavila ozdravný balíček, jednoznačne hovorili o nereálnosti konsolidácie. Minister Kamenický totiž presadil veľmi zlý mix opatrení, ktoré síce čiastočne zvýšili príjmy do štátnej kasy, na druhej strane však udusili ekonomický rast.

A tento neutešený stav už musel musel priznať už aj Kamenický, keďže výber daní výrazne zaostáva sa pôvodnými plánmi a najnovšie predpovede hovoria o oveľa nižšom ekonomickom raste, a to až o polovicu. Aj preto najnovšie šéf rezortu financií hovorí o ďalších oveľa väčších konsolidačných opatreniach. Keďže situácia je už taká vážna, tak dokonca pripúšťa aj také kroky, ktoré by doposiaľ boli nepredstaviteľné.

Sociálna oblasť

Podľa jeho najnovších slov sa v rámci tohtoročných ozdravných krokoch bude musieť sekať aj v sociálnych dávkach. Kamenický totiž uviedol, že v súčasnosti majú na rezorte rozpracovaných 68 opatrení za približne 3 miliardy eur.

Minister financií tvrdí, že v súčasnosti ešte neexistuje dohoda ohľadom ďalších konsolidačných opatrení, no neustále na tom pracuje. Stretáva sa s koaličnými partnermi a hľadá prienik. Predstavil im najskôr 85 potenciálnych opatrení za 3,5 miliardy eur, v súčasnosti zostáva 68 opatrení za približne tri miliardy. O finálnej podobe aktuálne rokuje s koaličnými partnermi. Verejnosti by ich mali predstaviť koncom leta.

Záťaž alebo investícia?

Ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov Ján Košč z ďalších konsolidačných plánov nie je veľmi nadšený. Podľa neho z pohľadu celkového objemu výdavkov sú najväčšou položkou v sociálnej oblasti dôchodky, čo je však prirodzené vzhľadom na demografický vývoj a zásluhový charakter dôchodkového systému. Za nimi nasledujú príspevky v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi, prídavky na deti či daňové bonusy.

„Treba však zdôrazniť, že tieto dávky nie sú „záťažou“, ale investíciou do sociálnej stability, zdravia a rovnosti v spoločnosti. Navyše, Slovensko dlhodobo dáva na sociálny systém jeden z najnižších podielov hrubého domáceho produktu v rámci EÚ, čo samo osebe zvyšuje sociálne napätie a ekonomickú zraniteľnosť mnohých domácností,“ hovorí Košč.

Ako ďalej dodáva, znižovanie sociálnych dávok by nemalo byť prvým nástrojom konsolidácie, a už vôbec nie v krajine, kde je sociálny systém dlhodobo podfinancovaný. Prípadné úpravy by sa mali týkať len tých dávok, kde by mohlo dôjsť k zvýšeniu efektivity – napríklad presnejším zacielením pomoci.

Reformy namiesto škrtov

Z jeho pohľadu by napríklad dotované obedy pre deti mali ostať plošné – pretože okrem zabezpečenia výživy majú aj silný integračný a preventívny efekt – zvyšujú mieru sociálnej migrácie, ktorú na Slovensku máme veľmi nízku. Oproti tomu napríklad kombinácia viacerých rodinných benefitov – daňový bonus, prídavky, rodičovský príspevok by si podľa Košča zaslúžila revíziu, ale nie škrty, skôr zjednotenie a zrozumiteľnejšie pravidlá.

„Ak sa má uvažovať o reformách, nie o škrtoch, potom by opatrenia mali ísť cestou „rozumnej adresnosti“ tam, kde je to vhodné – napríklad v dávkach viazaných na majetkovú situáciu rodiny. Problémom však je, že štát „nemá adresy“ – chýbajú mu kvalitné dáta, alebo ich nevie efektívne využívať. Navyše, nadmerná adresnosť vedie k oslabeniu solidarity. Stredná trieda a bohatší potom vnímajú sociálny systém ako „niečo, z čoho sami nemajú úžitok“, čo podkopáva legitimitu sociálneho systému,“ približuje odborársky analytik.

Razantnejšie kroky

Oveľa kritickejší je analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Ako totiž poukazuje, po dvoch veľkých konsolidačných balíkoch sme na rovnakom deficite v pomere k hrubému domácemu produktu, ako v roku 2023. Vláda nevie ustrážiť rast výdavkov, a ani radikálne zvyšovanie daňových príjmov nevedie k zníženiu deficitu.

„Najsilnejšie náboje ako zvýšenie dane z pridanej hodnoty už vláda použila. Ak bude mať skutočne záujem znížiť deficit, šetriť bude musieť všade, ideálne vo všetkých dávkach. Je načase priznať si krízový stav vo verejných financiách,“ tvrdí Ďurana.

Zároveň poukazuje na najväčšiu záťaž v rámci sociálnych dávok, a to starobné dôchodky. Trináste dôchodky totiž umelo navyšujú výdavky a zároveň priemerné penzie v pomere k priemerným mzdám máme celkom vysoké.

Lenže vláda bude musieť urobiť oveľa razantnejšie kroky, pretože úspory v sociálnych dávkach sú obmedzené. V tejto oblasti hovorí Ďurana, že štát nájde maximálne dve miliardy eur – zvýšením adresnosti a zrušením 13. dôchodku.

„Deficit ale dosahuje 7 miliárd eur. Úspory budú musieť byť komplexnejšie,“ uzatvára analytik.