Rusko už v Číne vyrába drony, tvrdí správa. Peking to popiera, experti majú obavy

PEKING, BRATISLAVA. Rusko v Číne rozbehlo zbrojársky program na vývoj a výrobu útočných dronov s dlhým doletom, píše agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na písomné dokumenty a dva zdroje z jednej z európskych tajných služieb.

Kým doposiaľ Peking Moskve pomáhal iba dovozom komponentov a tzv. tovaru dvojakého určenia, toto by bol prvý prípad, keď sa z Číny do Ruska dovážajú kompletné zbraňové systémy, ktoré Rusko použije vo svojej vojne proti Ukrajine.

Správa tvrdí, že v Číne pracuje ruská spoločnosť IEMZ Kupol, ktorá je časťou štátneho zbrojárskeho koncernu Almaz-Antey a v krajine vyvíja dron Garpiya-3 (Harpyja-3), pričom na vývoji pracujú aj čínski špecialisti. Svedčia o tom odchytené dokumenty, ktoré firma Kupol tento rok poslala ruskému ministerstvu obrany, ale aj faktúry.

“Kupol oznámil ministerstvu obrany, že v čínskej továrni dokáže vo veľkých množstvách vyrábať drony vrátane G3 a že tieto zbrane môžu byť použité v ‘špeciálnej vojenskej operácii’ na Ukrajine,” píše Reuters.

Výroba je v začiatkoch

Reuters píše, že ruská firma Kupol si zatiaľ z Číny prevzala sedem dronov, dva z nich sú typu G3. Ide podľa agentúry o “vzorky”, čo by znamenalo, že v Číne sa zatiaľ nerozbehla sériová výroba. O dodávke dronov svedčia faktúry v čínskej mene.

Agentúra v staršom texte napísala, že Rusko už v minulosti vyrábalo drony Garpiya-A1, v ktorých použila čínske motory a iné súčiastky. Opäť s odvolaním sa na tajné dokumenty článok tvrdí, že od júla 2023 do júla 2024 ruský IEMZ Kupol vyrobil 2500 starších verzií harpije, ktoré Moskva nasadila na Ukrajine proti vojenským, ale aj civilným cieľom a energetickej infraštruktúre.

Spolupráca s Čínou znamená, že Rusko sa pri výrobe dronov dokáže viac spoľahnúť na vlastný a na čínsky vývoj a tým pádom by mohlo znížiť svoju závislosť na iránskych dronoch, povedal podľa Reuters Samuel Bendett z washingtonského Centra pre novú americkú bezpečnosť.

Čínska neoficiálna zaangažovanosť vo vojne je pre Ukrajinu problém. Viac ako polovica zahraničných súčiastok v ruských zbraniach použitých na Ukrajine je čínska, napísal v stredu magazín Newsweek s odvolaním sa na kabinet ukrajinského prezidenta.

Poradca Volodymyra Zelenského Vladyslav Vlasiuk podľa Newsweeku v Bruseli povedal, že Rusko používa svoj štátny jadrový monopol Rosatom na nákup súčiastok, ktoré by inak spadali pod sankcie.

Podobá sa na iránske Šáhidy

Moskva už dlhší čas proti Ukrajine používa iránske drony Šáhid-136, pričom Rusko vyrába svoju vlastnú verziu toho istého stroja pod názvom Geran-2. Reuters tvrdí, že dron Garpiya-1A má podobé parametre, teda vzletovú hmotnosť do 300 kilogramov a dolet do 1500 kilometrov (Šáhid má do 2500 kilometrov).

Reuters s odvolaním sa na získané dokumenty píše, že Garpiya-3 síce vychádza zo staršej verzie harpyje, ale prepracovali ju čínski odborníci. Jej dolet má byť okolo 2000 kilometrov a hmotnosť hlavice zhruba 50 kilogramov.

Dokumenty firmy Kupol údajne spomínali aj možnosť, že by Čína dokázala do niekoľkých mesiacov začať vyrábať vlastný útočný dron REM-1 so 400-kilogramovou hlavicou.

Ak by Rusko skutočne postavilo továreň na drony v Číne, bol by to veľmi účinný spôsob, ako obchádzať sankcie. Čínska továreň by sa oveľa ľahšie dostávala nielen k zahraničným súčiastkam, ale aj k informáciám či expertom, poukázal bývalý zbrojný inšpektor OSN David Albright.

Čína popiera, Západ je znepokojený

Peking zistenia podľa Reuters poprel. Tamojšie ministerstvo zahraničia reagovalo, že je obeťou dvojakých štandardov z krajín, ktoré dodávajú zbrane na Ukrajinu.

Bendett upozornil, že by potreboval viac informácií, aby bolo jasné, či Čína skutočne poskytuje kapacity na výrobu ruských vojenských dronov. Myslí si, že Peking by sa nerád vystavil medzinárodným sankciám.

Oficiálne miesta vo Washingtone, v Londýne či v Bruseli však reagovali so znepokojením.

“Rada pre národnú bezpečnosť Bieleho domu reagovala, že správy o dronovom programe sú znepokojujúce. Poukázala aj na to, že by šlo poskytovanie smrtiacej pomoci ruskej firme zo sankčného zoznamu USA,” napísal Reuters.

Znepokojené je aj NATO. “Čína nemôže pokračovať v podporovaní najväčšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny bez toho, aby to malo dosah na jej záujmy a reputáciu,” cituje Reuters hovorkyňu NATO Farah Daklallahovú.

“Dodávky zbraní by boli v priamom rozpore s vyhláseniami, že Čína nebude poskytovať zbrane stranám konfliktu,” reagovalo “silne znepokojené” britské ministerstvo zahraničia.