Slovenka si vo Fínsku otvorila obchod. Pomohli jej susedia aj grant od fínskej vlády
20. nov 2024 o 16:45 I
Iveta žije vo Fínsku už šesť rokov.
Iveta Masláková pred rokmi prišla do Fínska ako dobrovoľníčka s batohom na chrbte. Vtedy netušila, že sa raz presťahuje na ostrov Livonsaari neďaleko mesta Turku, kde si otvorí vlastný obchod s kaviarňou a reštauráciou.
Keď si uvedomila, ako veľmi sa jej na ostrove zapáčilo, chcela sa tam presťahovať. Nemala však žiadne zázemie ani prácu. Keďže práce bolo málo, rozhodla sa otvoriť si na ostrove obchod a dať vďaka tomu prácu nielen sebe.
Komunita Fínov na ostrove Ivetu finančne podporila, pomohol jej aj grant od fínskej vlády. Po rokoch práce od rána do noci si dnes môže povedať, že založila úspešnú prevádzku, ktorá si na seba dokáže zarobiť.
Nad návratom naspäť na Slovensko sa Iveta v súčasnosti ani len nezamýšľa, vo Fínsku našla domov, naučila sa jazyk a zapadla do ostrovnej vidieckej komunity.
Čo sa za posledné roky vo Fínsku najviac zmenilo?
Môžem to hodnotiť len zo svojho subjektívneho pohľadu, ale pre mňa sa vo Fínsku za posledné roky zmenilo hlavne moje vlastné spoločenské postavenie.
Keďže sa mi podarilo založiť úspešný biznis a prevádzkovať obchod, už ma vôbec nikto nepovažuje za imigranta, ktorý len prišiel zobrať miestnym obyvateľom prácu. Ani v minulosti ma tak ľudia zvyčajne nevnímali, ale občas sa to stalo.
Cítiš z Fínov, že ťa vďaka úspešnému podnikaniu začali viac rešpektovať?
Nečakala som, že keď do Fínska prídem ako dobrovoľníčka, tak tu nakoniec zostanem žiť. Odkedy sme založili obchod, ktorý sa pre miestnu komunitu ľudí na ostrove stal dôležitým projektom, tak sa ľudia viac otvorili voči mne, ja som sa otvorila im a všetci sme sa skamarátili. Dnes sa v podstate cítim ako domáca.
Dnes s manželom žiješ v komunite Livonsaari, kde bývate v domčeku pri lese. Ľudia často hovoria, že by do takejto idylky chceli utiecť z uponáhľaného mestského života, bol to aj tvoj sen?
Vždy som si myslela, že budem žiť v meste. Snívala som o tom, že budem žiť niekde vo Viedni, nájdem si tam robotu a budem žiť mestský život plný všetkých vymožeností, ktoré ponúka.
Napokon som prišla do Fínska, do komunity, kde som fungovala v oblasti piatich štvorcových kilometrov. Dlho som prakticky nevychádzala z tejto bubliny, chodievala som maximálne do obchodu a naspäť. Intenzívne sme spolu žili v komunite.
Nikdy predtým som to v meste nezažila. V meste podľa mňa anonymita berie ľuďom veľa zážitkov zo spoločnej komunikácie. V paneláku niekto býva hneď vedľa teba, ale ty ho prakticky nepoznáš. Vo Fínsku niekto býva pár kilometrov od teba na veľkej farme, delí vás les, ale poznáš ho lepšie ako susedov v bytovke.
O Fínoch sa zvykne hovoriť, že sú dosť uzavretí ľudia. Je to tak?
V mestách sú Fíni zvyčajne dosť uzavretí, ale ja žijem v komunite, ktorá je oveľa otvorenejšia. Všetci sa navzájom poznajú a z Fínov v mojom okolí mám pocit, že sa viac sústredia na seba ako na ostatných. Nemyslím to však tak, že by boli sebeckí.
Napríklad na Slovensku som z ľudí vždy mala pocit, že sa stále porovnávajú s ostatnými ľuďmi, navzájom si závidia a ak sa niekomu darí viac, snažia sa mu to pokaziť. Dalo by sa povedať, že Fíni sú viac introvertní, ale ja by som to skôr definovala tak, že sa v prvom rade zameriavajú na osobný rozvoj.
Od ľudí, ktorí sa presťahovali do Fínska, som počul, že tam nikto politiku v každodennom živote nerieši a nemusí stále počúvať o kauzách politikov.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO