So Slafkovským sedel roky v lavici: Bol drzý ako opica, kýcha ako pretekár

Na MS do 18 rokov, kde si mladí slovenskí hokejisti vybojovali postup do elitnej kategórie, bol kapitán slovenskej reprezentácie.

S Jurajom Slafkovským sedel v školskej lavici niekoľko rokov. Zopárkrát sa aj pobili. Na ich kamarátstve to však nezanechalo žiadne stopy.

„Víťaz bol stále jasný. Veľké šance som proti Ďurovi nemal,“ smeje sa PETER REPČÍK.

V rozhovore pre Sportnet otvorene pomenoval dôvody, prečo odišiel z Košíc do zámoria, aké problémy musel v Kanade prekonať, či o tom, ako 5000 detí skandovalo jeho skomolené meno.

Obrovským hokejovým zážitkom pre vás boli Zimné olympijské hry mládeže v Lausanne v roku 2020, kde ste získali striebornú medailu. Ako si na to spomínate?

Bolo to neskutočné. Na štadióne bolo asi 5000 detí, ktoré mali v tom čase prázdniny. Atmosféra bola úžasná. Navyše to bolo na moje narodeniny. Prvýkrát som zažil taký veľký turnaj na profesionálnej úrovni.

Bol to zážitok, ktorý ma pozitívne nakopol do ďalšej kariéry. Päťtisíc detí tam skandovalo moje meno, keď som šiel nájazd. Trochu ho skomolili na Repčuk, ale vôbec mi to neprekážalo.

V uplynulej sezóne sa vám darilo najmä na reprezentačnej úrovni. Na turnaji Hlinka Gretzky Cup ste pomohli slovenskému tímu k striebornej medaile. V piatich zápasoch ste zaznamenali osem bodov za 4 góly a 4 asistencie.

Tam bolo pre mňa dôležité, že ma tréneri preradili do elitného útoku k Slafkovskému a Mešárovi. Pôvodne hrali s Daliborom Dvorským, ale podľa trénerov potrebovali niekoho na čiernu robotu pred bránkou. Myslím si, že sme sa skvele dopĺňali.

Na mládežníckej úrovni to bol možno náš posledný spoločný turnaj, kde sme sa zišli všetci z tejto partie. O to krajšie bolo, že sme dosiahli napokon historický úspech pre slovenský juniorský hokej.

Vydarili sa vám aj MS do 18 rokov, kde ste pomohli slovenskej reprezentácii k návratu medzi elitu. Ako ste sa vyrovnali s tlakom, keďže nič iné ako postup sa nepripúšťalo?

Na tlak si už musíme postupne zvykať. Čím budeme starší, bude to len horšie a toho tlaku bude viac. Mne osobne to problém nerobilo. Niektorí mladší chlapci to však mali v hlave. Možno, keby naši súperi hrali v dresoch Kanady, bolo by to ľahšie. Zvládli sme to však napokon perfektne.

Boli ste kapitán tímu. Cítili ste väčšiu zodpovednosť?

Zvolili ma lebo veľa rozprávam a som vtipný (smiech). Chlapci ma počúvali. Snažil som sa vždy v šatni hovoriť k veci. Nič ľahkovážne. Mne osobne takáto rola vyhovuje. Nerobí mi problém vziať na seba väčšiu zodpovednosť.

Juraj Slafkovský je obrovský talent slovenského hokeja. Aký je z povahovej stránky?

Od piatej triedy som s ním sedel v školskej lavici. Je to super chalan. Vždy bol odo mňa o dve čísla vyšší. Občas sme sa aj pobili. Ale ja som sa nedal len tak.

Víťaz bol však stále jasný. Veľké šance som proti Ďurovi nemal. Vždy sme ale boli najlepší kamaráti. Trávili sme spolu veľa času v škole aj mimo nej. Chodili sme spolu na rôzne krúžky, aj na florbal.

Takže viete o ňom povedať aj nejakú zvláštnosť, či špecifickú vlastnosť?

Celý článek zde |