To, čo sa deje pred Eurovíziou, sa dá prirovnať k predvolebnej kampani, hovorí komentátor súťaže Bomboš

Na Eurovízii nefungujú národné prvky.

“V súčasnosti, keď je svet rozdelený a všetci sa snažíme nájsť spoločnú reč, to môže byť opäť hudba, ktorá nás spojí,” hovorí o dnešnom význame Eurovízie šéf rádia Slovensko ROMAN BOMBOŠ, ktorý súťaž komentoval.

“Slúži na zábavu, no búra aj predsudky a upozorňuje na aktuálne problémy a na to, nad čím rozmýšľa súčasná generácia. Môžeme to vidieť v posledných ročníkoch. Darilo sa Ukrajine, teraz je favoritom švajčiarsky umelec, ktorý spieva o inakosti,” vysvetľuje.

Najdlhšie trvajúca medzinárodná televízna hudobná súťaž je tretím najsledovanejším televíznym podujatím na svete po olympiáde a majstrovstvách sveta vo futbale. Jej finále bude v sobotu v Malmö.

Slovensko sa naposledy zúčastnilo v roku 2012. “Je to naozaj finančne nákladná záležitosť. V RTVS sa to aj zvažovalo. Úzus bol, že sa budeme radšej dlhodobo venovať domácej tvorbe, než investovať do jednorazovej akcie,” hovorí.

Článok pokračuje pod video reklamou

Článok pokračuje pod video reklamou

“Tiež sme stratili chuť a motiváciu, keď sa nám štyrikrát po sebe nepodarilo postúpiť do finále. V roku 2009 sme prišli ako nováčik a čakali sme, že zo semifinále postúpime do finále. No nestalo sa tak a došlo aj k menšej frustrácii.”

“Uvidíme, čo bude s RTVS, akým spôsobom sa bude profilovať. Záleží aj na tom, či bude ochota a chuť na prezentovanie sa takýmto spôsobom. Na druhej strane, nemáme v televízii toľko veľkých projektov, kde by sme sa mohli stať globálnym hráčom. Ak chceme prostredníctvom verejnoprávneho okruhu ukázať globálne veci, Eurovízia by mohla byť pekným príkladom,” myslí si.

Eurovízia vznikla v 50. rokoch minulého storočia, svet bol po druhej svetovej vojne rozdelený a táto hudobná súťaž mala oslavovať mier a spájať. Darí sa jej zjednocovať aj dnes?

V súčasnosti, keď je svet tiež rozdelený a všetci sa snažíme nájsť spoločnú reč, to môže byť opäť hudba, ktorá nás spojí. Spievať pesničky si totiž môžeme aj bez toho, aby sme rozumeli reči iného národa. Myslím si, že je krásne spoznať hoci nášho suseda cez hudbu.

Eurovíziu posledné roky poznačil najmä konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, v januári sa začali ozývať kritické hlasy, aby tento rok Izrael radšej nevystupoval. Jeho účasť dokonca vyvolala protesty v Malmö, kde sa Eurovízia tentoraz koná. Je v poriadku, že sa Izrael predstaví?

Eurovíziu sleduje celý svet, je teda logické, že ľudia zaujmú postoj a stanovisko. Je to presne ako s bojkotom olympiády, keď športovci trénujú, pripravujú sa, no potom to vyjde navnivoč. Je to však škoda, pretože hudba by mala v prvom rade spájať, a nie rozdeľovať.

Súvisiaci článok Izrael sa chcel na Eurovízii sťažovať na ťažký vzduch. Buďme radi, že sme, krotí konflikt prezident Čítajte 

Hovorí sa, že hudba vie prekonávať rôzne bariéry. Čo sa teda podarilo Eurovízii?

Eurovízia slúži na zábavu, no búra aj predsudky a upozorňuje na aktuálne problémy a na to, nad čím rozmýšľa súčasná generácia.

Môžeme to vidieť v posledných ročníkoch. Darilo sa Ukrajine, teraz je favoritom švajčiarsky umelec, ktorý spieva o inakosti.

Často sa však zdá, akoby bola Eurovízia už len veľkou vizuálnou šou.

Je to trend na celom svete. Skôr sa vás niekto spýta na to, či ste videli videoklip, ako na to, či ste počuli novú pesničku. Vizualizácia a okorenený, extrémny prejav či text pesničky sú naozaj trošku hyperbolizované.

Interpreti a interpretky pochopili, že je to tretie najsledovanejšie televízne podujatie na svete po olympiáde a majstrovstvách sveta vo futbale. Je to obrovský spôsob na prezentáciu. Máte tri minúty na to, aby ste sa ukázali pred celým svetom.

U niektorých interpretov je ich vystúpenie a pieseň na súťaži predimenzované a iné, ako ich zvyšná tvorba. Viac než vyhrať, chcú na seba upozorniť a získať si svoje publikum.

Pesničky z posledných rokov, ktoré mali výbornú vizuálnu alebo choreografickú interpretáciu, sa však v mainstreamových rádiách hrávajú menej.

Každá krajina sa chce ukázať zrejme v tom najlepšom svetle. Môžu vystúpenia slúžiť aj ako nástroj propagácie či dokonca propagandy?

Určite áno. Bolo to tak do roku 2012, keď som ešte komentoval súťaž, a je to tak aj teraz. Pri uvádzaní interpretov vidí celý svet krátku vizuálnu vizitku krajiny. V rámci nej môže daná krajina odprezentovať to najlepšie, čo u nich je.

Zajímavost :  Zurian vysvetlil, prečo reorganizoval Úrad inšpekčnej služby. Šutaj Eštok je s jeho prácou spokojný

Eurovízia je spôsob, ako dostať krajinu do povedomia. Formou zábavy sa tak dozvedáme zaujímavosti o zúčastnených krajinách, o pestrosti sveta.

Každá krajina má zároveň rovnaký priestor: bez ohľadu na to, či ide o veľké Francúzsko, alebo Nemecko, či malé pobaltské štáty, ktoré vždy zabodujú extravaganciou.

Aj keď sa udeľovali body, moderátori a moderátorky boli vždy zasadení v typickom prostredí, ktoré potvrdilo symboliku krajiny. Za Francúzsko sa v pozadí vždy ligoce Eiffelova veža, Gréci zasa boli na Akropole.

To, čo sledujeme, je však len špička ľadovca, všetko ostatné sa deje mimo kamier. V zákulisí som videl, ako sa mnohým podarilo získať kontrakty na zahraničné festivaly. Zároveň chce každá krajina získať partnera pri bodovaní.

Prejavuje sa pri tom politika? Rozhodujú spoločné hranice, susedské vzťahy či historické spojenectvá viac ako hudba?

To, čo sa deje pred hlavnou súťažou, je veľmi dôležité. Možno to prirovnať k predvolebnej kampani.

Sú zaužívané rituály, s ktorým sa nedá nič robiť: napríklad už vieme, ktoré krajiny si vždy dajú body.

Vidíme to pri pobaltských republikách aj pri veľkých krajinách. Moldavsko a Rumunsko si vždy dávajú najvyšší počet bodov, dobré hodnotenie si navzájom doprajú aj Grécko s Cyprom.

Paradoxom je, že kedysi si Ukrajina a Rusko dávali navzájom plný počet bodov, čo teraz neprichádza do úvahy.

Okrem toho funguje aj forma miniturné. Na Slovensko tak prišla zástupkyňa Malty a potom aj od nás získala body.

Je zaujímavé sledovať aj túto rovinu súťaže, ako sa z pesničkovej súťaže stane medzinárodné sympózium krajín. Je vidieť, ktoré krajiny v ekonomických či spoločenských veciach spolupracujú.

Eurovízia je najdlhšie trvajúca medzinárodná televízna hudobná súťaž. Ako si vysvetľujete jej popularitu?

Ľudia potrebujú prežívať spoločné emócie. Videli sme to aj počas covidu, keď sme sa snažili spájať cez koncertné vystúpenia na sociálnych sieťach. A zároveň sa potrebujeme združovať.

Keď sa Eurovízia konala v Düsseldorfe, boli tam plné námestia, podniky, krčmy, všade viali vlajky. Vyzeralo to, ako keď sa naši dostali do semifinále na hokejových majstrovstvách. Tak ako my sledujeme šport, oni sledovali Eurovíziu.

Na Slovensku sme v tomto svetoví, pretože hoci sa na Eurovízii nezúčastňujeme, súťaž vnímame a chceme poznať interpretov a interpretky. Zdá sa mi však, akoby sme mali málo podnetov na spoločnú radosť, okrem hokeja ideme na námestia, len keď pre niečo protestujeme.

Preto dúfam, že hudba bude naďalej nositeľkou spájania.

Akému športovému podujatiu sa Eurovízia vyrovná?

Pre rôznorodosť by som ju priradil k olympijským hrám. Za tri hodiny vidíme štyridsať rôznych vlajok z celého sveta a ostrovčeky fanúšikov.

Ono sa aj hovorí, že Eurovízia je hudobná olympiáda.

Čo priniesla Eurovízia slovenskej hudobnej scéne?

V 70. a 80. rokoch sme u nás mohli sledovať Eurovíziu len vďaka rakúskej televízii.

Pamätám si na ten boom, keď sme sa v roku 2009 na súťaž vrátili. Konali sa vtedy aj národné kolá. Náš interpret musel vyhrať slovenskú Eurovíziu, aby sa dostal na medzinárodné kolo.

Obrovským plusom bolo, že vzniklo veľa pôvodných skladieb. Opäť sa buď pripomenuli, alebo sa objavili interpreti, ktorí z toho môžu ťažiť dodnes. Mária Čírová bola favoritkou národného kola, no aj keď sa na Eurovíziu nedostala, jej skladba Búrka zožala veľký úspech. Dnes má svojich fanúšikov a stále sa venuje hudbe.

Národné kolá vo Švédsku sú ťažšie než samotná Eurovízia. Švédi v súčasnosti určujú trendy v hudbe, konkurencia je tam veľká. Ukázala to aj ABBA, ktorá dodnes z Eurovízie ťaží.

Ako bolo Slovensko vnímané na súťaži?

Doteraz je veľkým prekvapením, dokonca aj pre ľudí zo zahraničia, že speváčka Kristína nepostúpila so skladbou Horehronie do finále. Špekuluje sa, prečo to tak bolo: či slovenčinou, nasvietením, interpretáciou.

Dokonca skončila v prvej trojke v ankete o interpretoch, ktorí nevyhrali Eurovíziu, no boli najzapamätateľnejší.

Ďalší zúčastnení zo Slovenska splynuli s davom. Bol to však priestor na prezentáciu. Teraz už rezonujeme menej, keďže sa nezúčastňujeme. Vlani však bola na Eurovízii slovenská vokalistka v českej skupine Vesna. Skupina Twiins bola na súťaži dvakrát, pretože rok pred svojou účasťou na semifinále v roku 2011 robila vokály pre Terezu Kerndlovú za Česko.

Načítavam video…

Národné kolá boli na Slovensku populárne, pripomínalo to sledovanie súťaže SuperStar, ktorá bola tiež fenoménom. Ako si na ne spomínate?

V porovnaní so SuperStar bolo veľkou výhodou, že na Eurovízii sa nespievali covery, ale autorské pesničky. V tom bol obrovský prínos pre našu populárnu hudbu. Prinieslo to boom nových pôvodných skladieb.

Ak by mal ísť teraz niekto reprezentovať Slovensko na Eurovíziu, kto by to mal byť?

Ťažko povedať. Všetkých poznám a nechcem, aby sa niekto urazil. No hovorilo sa, že ak by sme sa zúčastnili, mohol by to byť Adonxs. Tento rok na súťaži nie sme, no ktovie, ako sa hudba zmení v priebehu nasledujúcich rokov.

Zajímavost :  Predikce ceny bitcoinu: BTC se obchoduje nad 66 000 USD. Andrew Tate oznámil investici 100 milionů USD a nabídka BTC na burzách klesá

Ak by sme mali ísť cestou, akou sa to darí iným krajinám, mali by sme sa sústrediť aj na takých interpretov, ktorí majú silu na sociálnych sieťach. Eurovíziu totiž sleduje už aj mladšia generácia, ktorá nimi viac žije.

Ak by som mal rozhodnúť ja, volil by som, aby sme šli cestou národného kola.

Česká republika sa Eurovízie pravidelne zúčastňuje, dokonca sa viackrát dostala do finále. Zaostávame za ňou?

Toto je veľmi zaujímavé. Paradoxne totiž pri porovnaní kvality hudby aj českí analytici tvrdia, že slovenská hudba je o krok pred českou populárnou hudbou. Česi však stavili na kontinuitu. Aj keď sa im nedarilo, zúčastňovali sa pravidelne a už sú súčasťou eurovíznej rodiny.

My by sme to teraz mali už ťažšie, pretože by nám trvalo rok-dva, než by sme sa infiltrovali.

Prečo sa Slovensko už roky nezúčastňuje?

Je to naozaj finančne nákladná záležitosť. V RTVS sa to aj zvažovalo. Úzus bol, že sa budeme radšej dlhodobo venovať domácej tvorbe, než investovať do jednorazovej akcii.

Tiež sme stratili chuť a motiváciu, keď sa nám štyrikrát po sebe nepodarilo postúpiť do finále. V roku 2009 sme prišli ako nováčik a čakali sme, že zo semifinále postúpime do finále. No nestalo sa tak a došlo aj k menšej frustrácii.

Aký bol náš najväčší úspech?

Najlepší výsledok dosiahlo Slovensko v roku 1996. Vtedy spevák Marcel Palonder s pesničkou Kým nás máš skončil vo finále na 18. mieste. Je tak náš najúspešnejší interpret na Eurovízii.

Čo je cestou k úspechu na Eurovízii?

Zvláštnosťou je, že nefungujú národné prvky. To, čo zaujme doma, nemusí platiť na Eurovízii. Krajiny v súťaži sú veľmi rôznorodé, každá má svoje špecifiká. Netreba byť zahladený do seba a treba tvoriť nadčasovú hudbu.

Pesnička Horehronie, ktorá bola u nás absolútnym víťazom národného kola a obrazne pohladila dušu všetkých Slovákov a Sloveniek, za hranicami nefungovala.

Treba si tiež dať pozor ako načasovať žáner. V roku 2012, keď nás reprezentoval Miroslav Šmajda pod umeleckým menom Max Jason Mai, bol vtedy jediný, ktorý vystúpil s tvrdým hard rockom, a tak to aj dopadlo. Nezaujal.

Potom sa globálny hudobný mainstream posunul a pred pár rokmi vyhrali Maneskin z Talianska. Možno keby súťažili v roku 2012, dopadli by ako Šmajda.

Je lepšie, keď interpreti spievajú vo svojom rodnom jazyku či v angličtine?

Prvé ročníky platilo, že sa spievali pesničky v materinských jazykoch. Potom sa to zmenilo, čo výrazne pomohlo skupine ABBA. Kto vie, či by Waterloo zabodovalo, keby ju spievali po švédsky.

Vo víťazstvách dominujú piesne v angličtine. V prípade, že človek vyhrá, skladba sa dostane do médií v iných krajinách. Dramaturgovia vysielania by nechceli, aby skladby zneli v moldavskom, lotyšskom či vo fínskom jazyku. Je pre nich jednoduchšie vysielať globálne spievajúceho interpreta.

Aj Nemci, ktorí sú silne viazaní na svoj jazyk, sa zúčastňujú s anglickými pesničkami. Ich speváčka Lena v roku 2010 dokonca vyhrala s anglickou piesňou Satellite.

Ak sa na súťaži ozvú materinské jazyky, predovšetkým také, s ktorými sa nestretávame bežne, vnímame ich skôr ako milú raritu, kuriozitu. Tak aj dostávajú menej bodov ako po anglicky spievané pesničky.

Čo ešte vie zaujať?

Zaujímavosťou je, že posledné roky posielajú krajiny do súťaže aj influencerov či tiktokerov, alebo ľudí, ktorí zaujali videami a potom niečo naspievali, no majú širokú základňu sledovateľov. Dopláca na to hlavne Veľká Británia, ktorá je kolískou populárnej hudby. Už viac ako dvadsaťpäť rokov nevyhrala.

Pred pár rokmi nezískali dokonca ani jeden bod. Snažia sa presadiť, skúšali to aj legendami. V roku 2012, ktorý bol rokom olympijských hier, špekulovali, že pošlú na Eurovíziu obnovenú skupinu Spice Girls. Napokon k tomu nedošlo. Možno sa báli, že ak by nevyhrali, bola by to blamáž.

Z ich najslávnejších účastníkov bola skupina Blue, ktorá už bola predtým svetovo známa, no vyhrať sa jej nepodarilo. Keď to nešlo cez aktuálne hviezdy, siahli po legende Humperdinckovi, ktorý je súčasníkom Toma Jonesa, dominoval koncom 60. rokov. V roku 2012 však pohorel. Osobne som sa s ním vtedy stretol a pripomínalo to, ako keď športovci idú hneď po prehranom zápase rýchlo do autobusov na letisko preč.

Čo stojí za neúspechom Slovenska na súťaži?

Myslím si, že slabý lobing. Spoliehali sme sa na to, že si to vybojujeme sami: že sa nepotrebujeme s nikým dohadovať a stavíme hlavne na kvalitu. Potom sme boli prekvapení, že vystupujúcim, ktorí možno nemali veľký umelecký záber, sa podarilo dostať na vyššie priečky práve preto, že krajiny si navzájom rozdeľovali body.

Zajímavost :  Veškerý pokles sazeb České národní banky by se měl uskutečnit letos

Dosť často sme sa spoliehali na vlastné sily a boli sme uchlácholení domácou eufóriou. Napríklad Kristína bola u nás favoritkou už od národného kola. Všetci písali o tom, že ide o veľkú vec, verili sme v postup do finále.

No na Eurovízii sa eufória ďalej nepreniesla. Nikto nás nepoznal, začínali sme od nuly. Sú však krajiny, ktoré nepostúpili do finále alebo sa pretĺkali niekoľko rokov na spodných priečkach a podarilo sa im po rokoch vyhrať, ako napríklad Portugalsku.

Treba byť trpezlivý, no toto nám chýba. Je to ako so športom: najskôr sme všetci nadšení, máme očakávania, a keď sa nám nedarí, prestávame byť fanúšikmi a zatrpkneme. Keď sa však objaví úspech, začneme zasa fandiť. Mali by sme byť konzistentní v emóciách, dlhodobo sa zúčastňovať na aktivitách súťaže, ktoré s tým súvisia ako sú festivaly pred začiatkom, rozhovory so zahraničnými stanicami.

Aj keď je účasť drahá, vidíme, ako krajinám pomáha s turizmom a s popularizáciou, nepomohlo by to aj nám?

Určite. Nad to si však musia sadnúť kompetentné osoby a riešiť, čo by pre našu ekonomiku mohla súťaž priniesť. A či je dosah toho, čo nám Eurovízia ponúka v rámci prezentácie krajiny relevantný sume, ktorá je potrebná na to, aby sme sa zúčastnili.

Ako komentátor Eurovízie ste boli v roku 2012 v Baku v Azerbajdžane. Viete si predstaviť napríklad finále v Bratislave?

Možno by nastal problém v tom, kde by sme súťaž organizovali, keby sme vyhrali. V Baku len pre Eurovíziu postavili halu pre 20-tisíc ľudí. Keď som sa ich pýtal, čo s ňou spravia potom, reagovali, že tam budú možno organizovať koncerty alebo sem-tam majstrovstvá sveta, no inak nebude mať veľké využitie. To si u nás neviem predstaviť.

Otázkou by bola aj tolerancia. Už len pri väčšom koncerte vieme frflať na premávku a zápchy. Pri takom húfnom príchode fanúšikov by sme však museli byť tolerantní, pretože vďaka tomu by sme sa stali známejšími vo svete.

Aké sú pre vás najsilnejšie momenty z Eurovízie, ktoré si pamätáte?

Ako slovenský štáb sme nosili prívesky, ktoré mali aj všetci z kapely na pódiu. Britská spevácka legenda Engelbert Humperdinck mi ho chytil a spýtal sa ma, čo to mám. Vysvetlil som mu, že to nosíme všetci zo slovenskej výpravy.

Bol som celkom drzý, pretože mal tiež niečo na krku, tak som urobil to isté. Spýtal som sa, odkiaľ to má a on mi odpovedal, že mu to dal Elvis Presley. Zasmial som sa, či si to nevymení.

Nezabudnuteľná bola aj eufória v hale. Bolo tam nepredstaviteľná energia. Miestami si človek musel dať pozor, aby sa nedal strhnúť atmosférou a bol neutrálny v rámci komentovania. Azerbajdžan mal všetko technicky zvládnuté, pripravené.

Aké bolo zákulisie?

Robili sa párty, atmosféra bola skvelá. Hviezdy, ktoré boli favoritmi, však boli izolované. K Humperdinckovi sa nedalo dostať a Švédka Loreen, ktorá vyhrala, mala nepriestrelný štáb. Bolo to zvláštne, lebo podprahovo to vytváralo atmosféru, že niečo na nej naozaj je, čo sa aj potvrdilo. Hrali na to už od začiatku a mali to super vymyslené.

V meste sa konali koncerty. My ako slovenská výprava sme pozvali niektorých účastníkov a účastníčky aj na večeru.

Dokáže vás niečo na Eurovízii ešte prekvapiť?

Hudbe sa profesionálne venujem už tridsať rokov a stále som fascinovaný, koľko zaujímavých vecí vzniká. Aj vďaka Eurovízii som objavil a spoznal perfektné skupiny a interpretov, interpretky.

Lotyšská skupina Brainstorm, ktorá skončila tretia vo finále na prelome milénia, už vtedy zaujala speváka Michaela Stipa z kapely R.E.M. Vraj prepínal medzi televíznymi kanálmi, a tak sa mu zapáčili, že si ich vzal ako predskokanov na svoje turné.

Ja som sa na ich koncerte viac tešil na Brainstorm než na R.E.M. a bol to veľký zážitok. Dokonca som sa s nimi stretol. Svojho času sa stali aj najúspešnejšou nebritskou kapelou vo Veľkej Británii.

Myslíte si, že sa nasledujúce roky dočkáme slovenskej účasti?

Uvidíme, čo bude s RTVS, akým spôsobom sa bude profilovať. Záleží aj na tom, či bude ochota, chuť na prezentovanie sa takýmto spôsobom. Na druhej strane, nemáme v televízii toľko veľkých projektov, kde by sme sa mohli stať globálnym hráčom.

Ak chceme prostredníctvom verejnoprávneho okruhu ukázať globálne veci, Eurovízia by mohla byť pekným príkladom.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO