Víkendový výber: Hlúposť je to, čo na Slovensku dnes máme

Pravidelná dávka víkendového čítania.

Príjemný víkend! Čo treba na to, aby vznikla najlepšia fotografia? A ako vyzerajú víťazné snímky súťaže Slovak Press Photo? Prvenstvo získal aj fotoreportér denníka SME Marko Erd, v článku vám prinášame aj fotogalériu s top snímkami roka.

Bratislava sa na najbližšie dva týždne stane metropolou vážnej hudby. Bratislavské hudobné slávnosti si za 56-ročnú existenciu vybudovali taký kredit, že na ne prichádzajú hrať svetové špičky. Prinášame vám prehľad toho najlepšieho z programu aj rozhovor s popredným slovenským huslistom Jurajom Čižmarovičom.

Ako mať nádej a neutopiť sa v úzkosti z klimatickej krízy, aj o tom hovorí v ďalšom rozhovore ekopsychologička Patrícia Gajdošociová. A na záver prinášame aj tipy, kam sa vybrať za kultúrou nasledujúci týždeň.


Neboli len v správnom čase na správnom mieste. Vedeli aj, ako urobiť dobrú fotografiu

„Pre tento ročník bolo najcharakteristickejšie, že sme videli vojnu v priamom prenose,“ hovorí riaditeľka Slovak Press Photo Jana Garvoldtová.

Na malom námestí stojí šesť párov mladých ľudí v tanečnej póze. Dievčatá majú na sebe biele šaty, chlapci majú oblečené biele košele. Vyzerajú nevinne, nie však bezstarostne. Za nimi sa nachádza budova, z ktorej kus chýba.

Je to výjav zo súčasnej Ukrajiny. Fotografia má názov Maturanti v čase vojny a jej autor Michal Burza s ňou získal prvé miesto v kategórii Aktuality – samostatná fotografia v súťaži Slovak Press Photo.

„Videl som beznádej tých žien, ktoré nevedeli, kam idú a čo ich čaká. Niektoré deti len poslušne sedeli, niektoré plakali. Aj mne sa tlačili slzy do očí. A bol to len druhý deň vojny. Ani tie ženy, ani my sme ešte netušili, čo všetko hrozné sa na Ukrajine udeje,“ spomína si Marko Erd.

So sériou fotografií, ktoré zachytávajú utečencov na hranici vo Vyšnom Nemeckom deň po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, sa stal fotoreportér denníka SME držiteľom Grand Prix a aj víťazom kategórie Reportáž.

Víťazov v deviatich kategóriách súťaže novinárskej fotografie Slovak Press Photo oznámili v stredu. Ich fotografie aj príbehy prinášame v článku.

Nekultúrnosť vedie k hlúposti. A hlúposť je to, čo na Slovensku dnes máme, hovorí popredný huslista

Po úspešnom štarte sólistickej kariéry na Slovensku, sa v 90. rokoch usadil v Nemecku, kde prerazil. Zlomom v porevolučnom vývoji Slovenska bola pre neho smrť Jána Kuciaka. Odvtedy sleduje aj domácu politiku.

„Vo voľbách sa prejavilo to očakávanie, že konečne príde zmena, ale zrkadlo dnešnej spoločnosti… to bolí. Už od slovníka, akým sa častujú tí, ktorých si volí ľud, cez folklór v zmysle, kto na Slovensku predsedá parlamentu, až po to, že v poslaneckých laviciach sedia ľudia, ktorí by mali sedieť na celkom iných laviciach,“ hovorí jeden z najvýznamnejších slovenských huslistov Juraj Čižmarovič.

Tento rok sa predstaví na Bratislavských hudobných slávnostiach, ktoré sa začínajú 23. septembra a potrvajú do 8. októbra.

„S Prokofievovou hudbou som vyrastal už od mladosti, priťahovala ma jeho poetika, temné sily v jeho hudbe, striedané s pitoreskným humorom. Prokofiev zložil dva husľové koncerty a prvý hrávam veľmi často, no druhý som zatiaľ nehral. Keď ma oslovili na účasť na BHS, voľba padla práve naň a priznám sa, že som ho už dávno chcel hrať. Konečne si splním tento sen,“ hovorí.

Keď má už aj skratka taký cveng, že ju netreba rozpisovať. Začínajú sa BHS

Bol začiatok 70. rokov 20. storočia, keď písal Ilja Zeljenka svoju kantátu Spievať?. Reagoval ňou na rok 1968, ktorý zásadne zmenil klímu v Československu a priviedol ju do tvrdej normalizácie.

Zeljenka použil rovnomennú báseň Jána Botta a k svojej skladbe uviedol: „Otázka, či spievať, ospevovať, veseliť sa, alebo smutne mlčať, bola pre mňa – a viem, že pre mnohých v roku 1972, keď som skladbu písal – veľmi žeravá, aktuálna… Želám si úprimne, aby sa nevrátili časy, keď otáznik sa stane indikáciou neželateľného. Otáznik ako tabu – ako sa to stalo pri tejto mojej skladbe pred dvadsiatimi rokmi.“

Zeljenka to povedal v roku 1992, keď mala kantáta Spievať? premiéru. Tá sa vtedy uskutočnila na Bratislavských hudobných slávnostiach. A skladba bude otvárať aj aktuálny 57. ročník BHS, ktorý sa začína 23. septembra.

Špičkové hudobné súbory a sólisti zo Slovenska i zo zahraničia sa zídu na podujatí, ktoré si počas päťdesiatich šiestich uplynulých ročníkov vybudovalo taký kredit, že dokáže pritiahnuť tých najlepších. Tento rok sa v jeho programe ťažko hľadajú dominanty. Kvalita mu však nechýba.

Volali ho blázon. Preto dostal džob, ktorý by žiadny iný prokurátor nezvládol

Od prevratu v roku 1976 a zvrhnutia prezidentky Isabely Perónovej do roku 1983 uniesla junta desaťtisíce ľudí. Tisícky mučila, tisícky zabila. Je veľa Argentínčanov, ktorí dodnes nevedia, kde skončili ich blízki, ako zomreli a či vôbec zomreli.

„Zviazali mi oči, zviazali mi ruky a tak ma nechali pod zadným sedadlom auta porodiť dcéru. Nahá som musela pozametať a poumývať miestnosť, kde ma zaniesli, a až potom mi dovolili objať ju,“ vypovedala mladá žena, ktorá bola jedným zo 709 prípadov, ktoré Julio César Strassera pred procesom zozbieral.

Strassera bol prezývaný Loco. Blázon. Preto sa mu aj ušiel tento džob. Nebol to uhladený právnik, rizika sa nebál a vedel sa rozhodovať aj inak ako čisto racionálne.

Keď na festivale v San Sebastiáne premietali film Argentína 1985, publikum tlieskalo už počas filmu.

Srdce príbehu tvorí mimoriadna historická udalosť z polovice 80. rokov minulého storočia. Argentína vtedy niekoľko mesiacov intenzívne sledovala súdny proces s hlavnými predstaviteľmi vojenskej junty. S Videlom, Masserom, Violom – strojcami najkrvavejšieho režimu v dejinách Južnej Ameriky.

Keď zaznela záverečná obžaloba prokurátora Strasseru, v kine asi nebol nikto, kto by dokázal zadržať dojatie. Potlesk bol spôsob, ako mu dodatočne prejaviť obdiv.

Vychovali nás tak, aby sme neprotestovali. Inscenácia prináša príbehy z krvavých námestí

„Narodila som sa v Sovietskom zväze, takže nám silno vštepovali, že jednotlivec nemôže a nedokáže niečo zmeniť. Tento vzorec bol hlboko vo mne a myslím, že o dianie v mojej krajine, politickú a ekonomickú situáciu, som sa nezaujímala, kým som nemala tridsať rokov,“ vraví Olena.

Keď potom stretla svojho manžela a spoločne plánovali rodinu, začala oveľa viac premýšľať, kde budú žiť. „Som Ukrajinka, chcem žiť v tejto krajine, chcem ju zveľaďovať, chcem aby bola lepšia pre moje deti. Preto som išla na svoj prvý protest.“

Za účasť na kyjevskom majdane matka dvoch detí skončila aj v cele predbežného zadržania. Teraz je s deťmi na Slovensku a jej manžel bojuje za slobodu Ukrajiny.

Nahrávku jej hlasu si môžu vypočuť, keď do mobilného telefónu naskenujú QR kód s jej príbehom. Je súčasťou inscenácie, ktorá je netradičnou kombináciou divadla, výstavy a inštalácií s pomocou moderných technológií.

Projekt Tichým hlasom vznikol pre festival [fjúžn] 2022 ako spolupráca s režisérkou Alžbetou Vrzgulou a nezávislým divadlom Uhol_92.

Ekopsychologička: Vedomosti Slovákov o klimatickej kríze sú katastrofálne

Pred dvoma rokmi spoluzaložila iniciatívu Psychológia za klímu, ktorá spája odborníčky a odborníkov na ekopsychológiu. Tento smer pracuje s novými pojmami ako klimatický žiaľ, klimatická úzkosť, aktívna nádej či solastalgia. Viacerí psychológovia hovoria, že prejavy klimatickej úzkosti sa nemajú potláčať.

„Je to aktivizujúci prvok, a preto učíme, že treba prijať svoje emócie vrátane klimatickej úzkosti. Cieľom nie je túto skúsenosť a negatívnu emóciu vymazať. Klimatickú úzkosť sa snažíme nepatologizovať, nejde o oficiálnu diagnózu, čím sa aj líši od bežnej úzkosti. Je to sila, ktorá nás môže hnať vpred,“ hovorí psychologička Patrícia Gajdošociová.

„Ľuďom sa môžu zdať niektoré činy klimatických aktivistov prehnané, napríklad keď sa idú priviazať k nejakému stromu alebo keď podávajú žalobu na štáty za nedodržiavanie klimatických dohôd. Ja to však vnímam tak, že každý reflektuje svoje strachy z tejto situácie po svojom a keď už udrie najväčšie zúfalstvo a úzkosť, každý sa správa tak, ako vie,“ vysvetľuje.

Kultúrne tipy: Do kín ide tajomná Svetlonoc a tajomstvá novej hudby odhalí Next

Čo je inšpiratívne v novej hudbe, na to odpovie festival Next, aké sú najlepšie slovenské obrazy za posledných 22 rokov, na to dá odpoveď nová výstava. Do kina láka nový film Terezy Nvotovej Svetlonoc. Prinášame vám kultúrne tipy.

Víkendový recept

Vybrali sme pre vás recepty na skvelé jesenné koláče z tekvice, jabĺk aj orechov.

Víkendový kvíz

Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.


Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO