Vláda sa chytila do vlastnej pasce: Po roku avizuje za obchádzanie daní vyššie pokuty a väčšie daňové kontroly

QR platby v predajniach

Medzi ústretovými opatreniami pre boj proti daňovým únikom je ako prvé riešenie, od ktorého vláda nedávno odskočila – povinné prijímanie bezhotovostných platieb obchodníkmi. Konkrétne ho zo zákona vypustili cez pozmeňovací návrh. Minister Kamenický však už vtedy avizoval, že od zámeru neustúpia a predstavia aj „spôsob, ktorý nezaťaží samotných obchodníkov nejakými ďalšími poplatkami“.

Sú nimi QR platby, čo tiež nie je žiadne prekvapenie, keďže už prvotný návrh bol flexibilný a dával možnosť využiť nielen platobnú kartu, ale aj online prevod, platbu QR kódom či iný spôsob.

„Považujem toto opatrenie za veľmi významné z hľadiska toho, aby sme zlepšili výber DPH,“ vyhlásil v utorok na tlačovej konferencii Kamenický s tým, že „podobné systémy fungujú napríklad v Ázii“. Priznal, že sa inšpiroval aj Čínou, kam vládny kabinet nedávno podnikol veľkú cestu. Zároveň uviedol, že ak si podnikatelia vyberú technickú cestu cez QR platby, tak ich to „nebude stáť nič“.

QR platby chce štát sprevádzkovať v dvoch podobách – pre malé prevádzky a väčšie. Rozdiel je v tom, či má predajca prístup k bankovému účtu podnikateľa. Prevádzky by potrebovali pripojenie na internet a v prvom prípade napríklad mobil, na ktorom by skontrolovali došlú platbu. Pri druhom modeli má generovať QR kód počítačový systém pre každého zákazníka a následne v pozadí overovať platbu. Úplne bez nákladov to teda nebude. Ako si štát predstavuje fungovanie v praxi, detailnejšie opisuje sesterský technologický magazín Živé.sk.

Tak ako bolo pôvodne zamýšľané, pôjde o právo zákazníka vybrať si spôsob platby. Čiže ak chce a podnikateľ to umožní, môže platiť hotovosťou. Súčasne však bude musieť obchodník prijímať platby i bezhotovostne.

„V zásade bude jedno, či predajca umožní napríklad platbu kartou alebo novým riešením (lacnejším – bez poplatkov) prostredníctvom QR kódu. Dôležité je, že predajca bude musieť umožniť elektronické (bezhotovostné) prijatie platby. Ak sa rozhodne, že si chce ponechať systém platobného terminálu (kartou) – bude to na ňom a túto požiadavku splní,“ potvrdilo pre Aktuality.sk ministerstvo financií.

QR platby sa majú stať realitou v strednodobom horizonte, čo podľa Kamenického znamená „niekedy od 1. januára 2026“. Kamenický prisľúbil k novinke riadny legislatívny proces, v ktorom budú čakať na pripomienky.

Už teraz sa dá očakávať, že v teréne sa často nezmení nič. Mnohí malí obchodníci s malými obratmi, napríklad na dedinách, si povinnosť splnia „na papieri“, a teda vylepia v obchode QR kód, no zákazníci budú ďalej platiť hotovosťou tak ako doteraz. Väčší obchodníci zrejme zostanú pri využívaní bankových platobných terminálov, pri ktorých sú bezkontaktné platby kartou, mobilom či hodinkami jednoduchšie a rýchlejšie.

Navyše celkom v rozpore so zamýšľaným plánom je nedávno schválená nová daň z bankových platieb, ktorá od bezhotovostných platieb odrádza – pri bankovom prevode to je 0,4 percenta do maximálne 40 eur, respektíve 0,8 percenta pri výbere hotovosti z bankomatu či na pobočke bez maximálneho limitu. Potvrdzujú to aj dáta z Maďarska, kde došlo po zavedení tejto dane nielen k nárastu hotovostných operácií, ale aj k presunu od bezhotovostných prevodov k častejšiemu používaniu platobných kariet. Pri tých sa má na Slovensku platiť len fixná daň – dve eurá ročne za jednu kartu.

Export dát z eKasy a nové aplikácie

Druhé ústretové riešenie predstavuje softvérová eKasa. Už dnes pritom štát poskytuje na rovnaký účel aplikáciu VRP 2, ktorú finančná správa pripravila za minulej vládnej garnitúry.

Tretím krokom má byť sprístupnenie dát z eKasy, čo má uľahčiť niektorým podnikateľom účtovníctvo. Medzi motivačnými opatreniami sa nachádza aj elektronická fakturácia (eFaktúra), pri ktorej Kamenický spomína horizont roku 2027, či online prístup finančnej správy do mýtneho systému. Viac sa uvedeným oblastiam venuje článok na Živé.sk.

Odstrašenie od neplatenia daní

V skupine motivačných opatrení pre boj s daňovými únikmi sa ďalej nachádza:

• boj proti bezbločkovému hospodárstvu,
• paušálny odpočet DPH pri vozidlách na osobné a podnikateľské účely,
• zamedzenie podliezaniu limitu pre povinnú registráciu DPH.

Za nevydávaním pokladničných dokladov vidí Kamenický nízke tresty. „Najnižšia sankcia je 330 eur a môže byť akákoľvek veľkosť, dnes kontrolór, aby mal pokoj, dá 330-eurovú pokutu, ktorú má podnikateľ, čo nevydáva bločky, niekedy za dve hodiny naspäť. Všetci sa nám smejú,“ opísal súčasnosť. Prezident daniarov Kiss pridal aj zopár príkladov:

• Na severe Slovenska identifikovali malú prevádzku, ktorá počas troch rokov nepriznala tržby vo výške 2,5 milióna eur.
• Pri zaistených zhruba dvetisíc registračných pokladniach zas odhalili neevidované tržby za 70 miliónov eur.
• Keby na každej z 200-tisíc oficiálne evidovaných pokladní nebola priznaná tržba 10 eur denne, za rok by štát prišiel na základne predikcie o 480 miliónov eur na DPH aj dani z príjmu.

Riešením má byť zvýšenie najnižšej pokuty na 500 eur a takisto zdvihnutie hornej hranice. Podľa ministra je cieľom, aby hrozba demotivovala robiť podvody a nestalo sa teda, že veľká prevádzka s miliónovými obratmi nedostala sankciu pár stoviek eur.

Kiss konkretizoval, že „výrazne zvýšia“ sankcie za nepriznávanie tržieb a nevydávanie bločkov, čo má znamenať rádovo o tisícky eur. „Legislatívnymi úpravami sa chceme dostať tam, kde sú u našich kolegov v iných krajinách. Bavíme sa o 10-tisícových, 30-tísícových pokutách. Sem sa určite dostaneme,“ vyčíslil. V súčasnosti majú možnosť ísť na 6 600 eur.

Popritom hrozí prezident finančnej správy zatváraním prevádzok na minimálne 72 hodín a podnetmi na odobratie živnostenských oprávnení. „Toto už je v procese. (…) Zviditeľňujeme nepoctivých podnikateľom na našom webovom sídle,“ varuje.

Nižšie tresty minister nerieši

Za pozornosti stojí, že vláda Róberta Fica krátko po svojom vymenovaní paradoxne pristúpila k presnému opaku, hoci na to upozorňoval celý rad expertov či opozícia – znížila tresty a zvýšila hranice škôd, na základe čoho sa tresty udeľujú. „Prozáškodnícka“ novela kabinetu Róberta Fica mala napríklad za následok, že prokurátori začali vo veľkom rušiť už raz vydané obvinenia a predajne zas zaznamenali rast krádeží.

Kamenický na tlačovej konferencii dostal otázku, či nové trestné podmienky nemá ambíciu prehodnotiť. Minister reagoval, akoby sa ho to netýkalo. Pritom sám sedí vo vláde a je podpredsedom najsilnejšej koaličnej strany. „Nie, to je téma na ministra spravodlivosti. Pracujeme s tým, čo máme. Mám dosť roboty s rozpočtami a čo sa týka ministerstva financií,“ povedal šéf rezortu.

Okrem toho akurát priznal, že aj verejnosť vidí, že keď sú pokuty príliš nízke, tak sa nezabráni porušovaniu zákona. „Samozrejme, ide o to, že keď niekto prvýkrát pochybí, aby sankcia nebola likvidačná. Ale keď to urobí tretíkrát, tak taký podnikateľ by tu nemal byť,“ poslal odkaz Kamenický.

Kiss doplnil, že firmy vedome rozkladajú DPH na viac firiem a za rok si napríklad uplatnia nadmerný odpočet každý mesiac 5 000 eur: „Máme to identifikované. Vieme jednoznačne pomenovať tie spoločnosti, konečných užívateľov výhod. Čiže trestný čin je v súbehu akoby viacerých trestných činov.“

Posvietia si na účelové delenie firiem

Posvietiť si chce štát aj na neopodstatnené výnimky evidencie tržieb. Podnikatelia ich majú zneužívať cez nároky svojich rodinných príslušníkov, spresnil Kamenický.

Veľkým problémom má byť viacnásobné používanie jedného pokladničného dokladu vo viacerých účtovníctvach. Preto má byť na bločku identifikovaný aj kupujúci. „Potom ho už nikto nebude vedieť opätovne použiť v inom účtovníctve ako vo svojom,“ avizuje Kiss.

Paušálny odpočet DPH pri vozidlách na osobné a podnikateľské účely vychádza z praxe okolitých krajín a má priniesť jednoduchšiu administratívu, pretože dokazovanie, koľko sa používalo auto na súkromné a podnikateľské účely je podľa šéfa rezortu „veľmi zložité“. „Ešte budeme diskutovať, či to má byť na 50 percent alebo nejaké iné percento,“ avizuje.

Hlavne realitného biznisu sa má týkať zamedzenie podliezania limitu pre povinnú registráciu DPH.

„Máme tu desiatky, niekedy až stovky eserošiek jedného majiteľa, ktorý si dá vyrobiť pomaly v každom meste jednu eseročku a tvári sa, že je realitná kancelária vlastnená jednou osobou. Robí to len preto, aby všetko bolo bez DPH. Na toto nebol vyvinutý limit 50-tisíc. Ten bol vyvinutý na to, aby sme pomohli malým podnikateľom,“ vyhlásil Kamenický.

Štát chce preto zmeniť legislatívu tak, že ak niekto svoju činnosť rozdelil na viac subjektov, tak ich po daňovej stránke bude môcť zlúčiť. Minister hrozí aj postihmi.

Väčšia viditeľnosť, vzdelávanie verejnosti

Treťou skupinou sú podporné riešenia, kde nájdeme:

• softwarningy (upozornenia na potrebu platiť dane, priznávať tržby),
• viditeľnosť finančnej správy,
• cielené kontroly finančnej správy,
• efektívna finančná správa,
• osvetu – daňovú gramotnosť.

Kiss pripomenul výsledky akcie „Horúce leto“, keď skúsili informovať podnikateľa 15 dní pred kontrolou. Potom zmerali vývoj tržieb spred daného dňa a počas 15 dní po upozornení na blížiacu sa kontrolu – tržby sa zdvihli o necelé štyri milióny eur. Podobne to dopadlo pri vytypovaných daňovníkoch, ktorí predávali nehnuteľnosti. Do štátnej kasy tak získali 1,9 milióna eur.

K viditeľnosti finančnej správy uviedol, že majú zámer dosiahnuť, aby boli kontrolóri videní. Vylúčil však, že by chceli naháňať strach.

Súčasne plánujú dosiahnuť, aby si ľudia uvedomovali, že platenie daní je bežná vec, keďže málokto si uvedomuje dopad na zdravotný, sociálny, dôchodkový systém či investície.

„Chceme obnoviť daňovú školu, chceme nadviazať spoluprácu so strednými, základnými školami a robiť daňovú gramotnosť takou, aby naozaj človek, ktorý zabudne a dostane od nás upozornenie, tak si bude vedomý toho, že vie, prečo mal daň zaplatiť,“ objasnil Kiss.

Zameranie na online platformy či neziskovky

Cielené kontroly sa majú zamerať na oblasti, ktoré dnes generujú veľké daňové úniky. Prezident finančnej správy sem zaradil „elektronické platformy, e-commerce“.

„V rámci zásielkového predaja sme skontrolovali niekoľko fyzických osôb, ktoré za rok predali viac ako 100 svojich produktov alebo zrealizovali viac ako 100 obchodov. Pri týchto osobách boli identifikované nepriznané tržby 10 miliónov eur,“ zdôvodnil Kiss.

Odhalili tiež osoby, ktoré ponúkali svoje služby – podľa šéfa finančnej správy len dve neuviedli do daňového priznania 680-tisíc eur.

Viac kontrol čaká aj neziskové organizácie. „Až 90 percent výdavkov je v položke ‚Ostatné’. Nevieme identifikovať, kam peniaze išli. Nehovorím, že všetky, ale niektoré neziskové organizácie fungujú ako systém na pranie peňazí alebo proste neviem, ako si to mám vysvetliť. Ale naozaj to nie je v súlade so zákonom,“ tvrdí Kiss.

„Ďalší veľký potenciál“, kde uniká daňová povinnosť, vidí v obchodných reťazcoch.

Efektívna finančná správa má v praxi znamenať presunutie zamestnancov zo správy daní na kontrolu. „Najneskôr v budúcom roku začneme realokovať a edukovať našich ľudí, aby boli schopní robiť vo väčšej miere kontroly. Chceme sa zamerať na oblasť digitalizácie,“ demonštruje Kiss.

V praxi navyše majú ambíciu začať skôr uplatňovať predbežné opatrenia – hneď pri identifikovaní daňového podvodu, keď ešte nezačala daňová kontrola.

„Musíme, samozrejme, zvážiť riziko toho subjektu, že nám môžu peniaze utiecť. Ale ak tam mám konateľa alebo konečného užívateľa výhod, ktorý mal už predtým otvorených 50 firiem, tak viem, že predbežné opatrenia majú zmysel,“ priblížil prezident finančnej správy. Podvodníkov tak vystríha, že môžu zablokovať peniaze na účtoch, zaistiť majetok či využívať exekútorov.

Na margo vlastných radov prezradil, že za roky 2022 a 2023 mali nezačatých asi 1 200 daňových kontrol, hoci ich analytické systémy vyhodnotili ako rizikové.