Žiadna teplá voda ani fungujúce nemocnice. Aj toto môže spôsobiť hackerský útok (rozhovor)

Článok pripravil technologický magazín Živé.sk.

Svet sa digitalizuje. Na vlastné oči to vidíme v našom každodennom živote, ale rovnaký príbeh sa odohráva aj za oponou. Celé hospodárstvo sa transformuje, riadia ho informácie, ktoré sú dnes veľmi cenným artiklom.

Ak sa však tok dát preruší, alebo nebodaj k nim získa prístup neoprávnená osoba, môže to spôsobiť katastrofu.

Netreba preto zabúdať, že digitalizácia so sebou prináša i vážne bezpečnostné riziká. Dnes si pritom mnohé domácnosti a podniky vyrábajú energiu sami – primárne v záujme finančných úspor. Mnohí však zabezpečeniu svojich systémov až tak veľa pozornosti nevenujú.

Z hackerských hrozieb sa pritom postupne stala aj téma národnej bezpečnosti. Málokto sa zamýšľa nad tým, aký životne dôležitý je energetický segment. Bez energie sa všetko zastaví. Ak by nastal katastrofický scenár, doprava skolabuje, zásobovanie sa preruší, prestane fungovať štátna správa, školy i nemocnice.

O tom, že prienikom kybernetickej bezpečnosti a energetiky, by sme sa mali zaoberať omnoho viac ako doteraz, sme sa rozprávali s dátovou analytičkou a konzultantkou v oblasti energetiky a klimatických zmien Martinou Repíkovou.

Prečítajte si tiež:

Energia je alfa a omega

Čo si máme predstaviť pod pojmom energetická bezpečnosť?

Základnou definíciou je nepretržitá dostupnosť energetických zdrojov za prijateľnú cenu. Týka sa schopnosti krajiny alebo regiónu zabezpečiť dostatočné množstvo energie pre hospodárstvo a obyvateľov.

Je to komplexný stav, ktorý sa rieši na štátnej úrovni v rámci národnej bezpečnosti. Dnes sa táto téma posúva z národnej na nižšiu úroveň, nakoľko energetický systém sa mení, dochádza k tranzícii a k tomu, že vlastne už aj domácnosť a firma sa môžu stať výrobcom energie.

Energiou sa však nemyslí len elektrina, ale povedzme aj zemný plyn. Skrátka, môže ísť o zdroj tepla, elektriny a všetko, čo má súvis s energiou?

Áno, presne tak. Keď hovoríme o energii, tak máme na mysli primárnu a sekundárnu energiu.

Tou primárnou je tá, ktorá je priamo voľne dostupná, čiže tam patria napríklad aj obnoviteľné zdroje energie ako solárna a veterná energia, alebo v podstate i zemný plyn, ktorý môžete rovno použiť a spáliť.

Potom je tá sekundárna energia, teda napríklad elektrická energia alebo teplo, ktoré sú už vyrobené z nejakého energetického zdroja.

Prečítajte si tiež:

A ako to celé súvisí s kybernetickou bezpečnosťou? Ako sa tieto dva, na pohľad odlišné pojmy, prelínajú?

Spája ich práve ten pojem „bezpečnosť“, ktorý ide ruka v ruke s technologickým pokrokom. A ten nezastavíme. Teraz sa veľa hovorí, že naším bohatstvom sú vlastne dáta. Aktuálne je populárna dátová analytika, počítačové systémy, spracovanie, automatizácia a najnovšie prichádzame aj k strojovému učeniu, umelej inteligencii a podobne. A tento trend sa prelína do všetkých sektorov hospodárstva, energetiku nevynímajúc.

Celé to má ešte iný rozmer. Doteraz boli výrobcami energie hlavne veľké spoločnosti, no táto téma sa vďaka obnoviteľným zdrojom presúva bližšie k spotrebiteľovi. Pritom dáta a počítačové systémy sú využívané v celej energetike, teda ako na národnej úrovni, tak aj na úrovni samosprávy, firiem či domácností.

Kybernetické útoky rýchlo pribúdajú

Chcete vedieť o kybernetických útokoch viac? Zoznam reálnych incidentov od roku 2006 so závažnými finančnými dopadmi je k dispozícii na oficiálnom webe Centra strategických a medzinárodných štúdií (PDF). Týkajú sa národnej bezpečnosti krajín i špionáže. Ide o živý dokument, ktorý americký think tank neustále aktualizuje o nové prípady.

Čo je teda tou hrozbou? Hovoríte o sprístupnení energetických dát iným osobám?

Áno. Vezmite si mobilný telefón, v ktorom máte aplikáciu na sledovanie svojej energetickej spotreby. Buď niekomu prístup povolíte, alebo môže byť aj nepovolený, keď sa niekto do systému nabúra zvonku. Napríklad preto, lebo máte slabé heslo, prípadne ste spravili inú chybu vy alebo dodávateľ systému.

„Čokoľvek, čo máte nejakým spôsobom napojené na internet, môže byť zneužité.“

I malá chyba môže mať neblahý dopad

Nepovolený prístup k mojim energetickým dátam je určite nepríjemný, no ako ma to môže ohroziť?

Viacerými spôsobmi. V prvom rade ide o vaše vlastné dáta, napríklad o čísla kreditných kariet alebo o množstvo vyrobenej elektrickej energie, povedzme v prípade, že ide o solárne panely. Toto teraz hovorím v súvislosti s obyčajným používateľom, ktorý je spotrebiteľom, ale zároveň aj výrobcom energie (v angličtine sa v týchto prípadoch používa pojem „prosumer“, ktorý vznikol spojením slov „producent“ a „consumer“, pozn. red.).

A teraz, ak by sme išli na inú úroveň, napríklad podnikov alebo samospráv, tak tam je možný negatívny dopad oveľa väčší, pretože užívateľov služby poskytovanej podnikom alebo samosprávou je omnoho viac. Dalo by sa povedať, že sa dopady násobia.

Martina Repíková sa od roku 2006 venuje energetike a klíme, okrem iného aj analýzam energetického trhu a energetickej bezpečnosti. Pracovala pre Medzinárodnú energetickú agentúru (IEA) v Paríži a Medzinárodnú agentúru pre obnoviteľné zdroje energie (IRENA) v Abu Dhabi. Má skúsenosti aj zo súkromného sektora na Slovensku a v zahraničí, ako i zo štátnej a verejnej správy v SR. 

V súčasnosti pôsobí ako konzultantka pre stratégiu a rozvoj v oblasti energetiky a klimatickej zmeny, pričom výskumu sa venuje v Prognostickom ústave Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. 

Zajímavost :  Hlavný vyjednávač Figeľ pre ta3: Spochybňovať vstup do EÚ je negenerálske. Slovensko predtým označovali za čiernu dieru

O aké konkrétne hrozby ide? To, že niekto zistí moju spotrebu energie alebo koľko vyrobím elektriny za deň, asi nie je nejako použiteľné, respektíve, čo s tým môže útočník urobiť? Môže narušiteľ systém aj ovplyvňovať? Napríklad zníži výkon alebo výrobu úplne vypne?

Je tu niečo, čo by ste mali brať do úvahy. Čokoľvek, čo máte nejakým spôsobom napojené na internet, hoci to môže byť aj dobre chránené, no urobíte nejakú neuváženejšiu chybu, môže byť zneužité.

Či už zneužijú vašu identitu, alebo vám ako malému spotrebiteľovi zastavia nabíjanie elektrického auta, upravia platby, prípadne zmenia nastavenia solárnych panelov či celkovú spotrebu domácnosti.

No môže sa to stať aj vo väčších objemoch. Napríklad pri spoločnostiach môže dôjsť k tomu, že útočníci získajú dáta z databázy spotrebiteľov, spôsoby platenia, faktúry, a tak ďalej.

„Dnes už energetika nie je len o fyzických nosičoch ako sú potrubia alebo elektrické stožiare a siete. Dôležité sú aj dáta a systémy, ktoré to celé nejakým spôsobom riadia, a pre hackerov sú veľmi zaujímavým cieľom.“

V ďalšej časti článku sa dozviete:

  • Prečo by sa o kybernetickú bezpečnosť mala zaujímať aj bežná domácnosť.
  • Aké hrozby vyplývajú zo súčasnej prepojiteľnosti systémov.
  • Že na Ukrajine sa v uplynulých rokoch udiali mnohé kybernetické incidenty cielené najmä na energetický sektor.
  • Čo musí urobiť každá krajina vrátane Slovenska, aby bola voči podobnej intervencii odolnejšia.
  • Aký dopad na bezpečnosť môžu mať obnoviteľné zdroje a snaha o decentralizáciu energetiky.
  • Či môžu elektrické vozidlá prispieť k energetickej bezpečnosti.

Môžete uviesť reálne príklady?

Na školení o kybernetickej bezpečnosti zvykne Národný bezpečnostný úrad uvádzať ako príklad falošný e-mail, ktorý sa tvári ako fakturácia spotrebovanej energie od dodávateľa, no pre platbu bol uvedený iný účet.

Pritom nemusí ísť len o finančné škody alebo krádež dát. Vezmime si napríklad také verejné osvetlenie, ktoré zvyšuje bezpečnosť ľudí v uliciach. Po nabúraní sa do systému alebo odpojení od elektrického prúdu sa osvetlenie vypne a môže dôjsť k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov. S niečím podobným bojovali napríklad na Ukrajine v Kyjeve v rokoch 2015 až 2016.

Prečítajte si tiež:

Veľká hrozba, ktorá sa podceňuje

Zhrňme si to. Bez ohľadu na to, či ide o jednotlivcov, podniky a samosprávy, z národnej energetiky sa stáva možný kybernetický cieľ.

Určite. Podstatné je pochopiť, aká dôležitá je kybernetická bezpečnosť v energetike na všetkých úrovniach, nielen na národnej, a prečo.

Zákonom máme definovanú kritickú infraštruktúru. To sú vlastne systémy, ktoré by mali bežať viac-menej nepretržite a poskytovať aspoň základné služby pre chod štátu a obyvateľov. Kritická infraštruktúra zabezpečuje, že nám niekto kúri, že máme zdravotnícky systém a funkčné nemocnice, že máme dostatok vody, vieme navzájom komunikovať a taktiež, že máme sociálne systémy, ktoré fungujú, a štát o nás vôbec vie.

Poznámka redakcie: Kritická infraštruktúra je definovaná ako pojem, no čo konkrétne do nej spadá, je podlieha prísnemu utajeniu. Nie je preto možné potvrdiť ani vyvrátiť, či a aké systémy a siete do tejto kategórie patria.

Toto všetko je však možné narušiť, pretože všetky tieto systémy využívajú energiu na svoje fungovanie. Môžu mať aj záložné dieselové generátory, no stále je to nejaká energia, ktorá sa využíva. Bez tejto energie sa nepohneme.

4fotky v galérii Fotografia z novembra 2022, na ktorej žena kontroluje generátor slúžiaci na napájanie kaviarne pre prípad, ak by došlo k výpadku prúdu v Kyjeve na Ukrajine. Zdroj: Ed Ram, Getty Images

Útočníci môžu cez ransomvérový útok získať dôležité informácie, respektíve vydierať štát alebo dodávateľa. Toto sa v minulosti dialo, pričom opäť spomeniem Ukrajinu, ktorá k tejto téme pre Radu Európy pripravila i prezentáciu s incidentmi (pozrite si prezentáciu v angličtine vo formáte PDF, pozn. red.). A bude sa to diať aj v budúcnosti. Takže je dobré byť opatrný a venovať sa zabezpečeniu dát, procesov a systémov.

Dnes už energetika nie je len o fyzických nosičoch – ako sú potrubia alebo elektrické stožiare a siete. Dôležité sú aj dáta a systémy, ktoré to celé nejakým spôsobom riadia, a pre hackerov sú veľmi zaujímavým cieľom.

Prečítajte si tiež:

Čo môžeme urobiť pre to, aby bol energetický sektor silnejší a imúnnejší voči vonkajším vplyvom a zlým úmyslom?

Odpoveď je spolupráca. Nedá sa to riešiť len z pohľadu jedného odvetvia, ako napríklad iba z pohľadu energetickej bezpečnosti alebo iba z hľadiska kybernetickej bezpečnosti. Je potrebná spolupráca a prepojenie naprieč sektormi a úrovňami.

Napríklad je možné implementovať monitorovacie a kontrolné systémy kybernetickej bezpečnosti v energetických spoločnostiach alebo vytvoriť monitorovacie centrum, kde sa budú kontrolovať všetky toky dát; využívať umelú inteligenciu alebo strojové učenie na rozoznanie a zachytenie hrozby prístupu do systému. Existuje veľa možností medzisektorovej multidisciplinárnej spolupráce.

No a na národnej úrovni je tiež dôležité zdieľanie informácií, spolupráca odborníkov, vymieňanie si skúseností a podobne. V podstate ide o to, aby sme neboli nejakým spôsobom rozdrobení a neuzatvárali sa do seba. Vy aj môžete mať dostatok odborníkov, no musíte mať k dispozícii i všetky informácie, inak takto komplexnú oblasť nepokryjete.

„Potrebujeme urobiť viac pre to, aby sme mali viac kvalitných manažérov kybernetickej bezpečnosti.“

Čiže spotrebitelia i producenti energie by si mali dávať pozor na to, čo zverejňujú a ako majú zabezpečené systémy. Existujú však štatistiky alebo informácie o tom, ako k zabezpečeniu týchto systémov pristupujú ich tvorcovia, aby sa podobné hrozby eliminovali? Nech už ide o solárny panel, tepelné čerpadlo alebo verejné osvetlenie obce či mesta?

Zajímavost :  Protest zemědělců příští týden nebude, kvůli Ficovi nechtějí jitřit situaci

Ucelené dáta som nezbierala, evidujem iba jednotlivé správy v médiách a v špecializovaných databázach. Záleží však od výrobcov. Osobne si myslím, že pokiaľ sú to väčší hráči, tak majú svojich manažérov kybernetickej bezpečnosti a ich zodpovednosťou je zabezpečiť firemné systémy i dáta svojich zákazníkov. Ak si však dáte spraviť nejakú aplikáciu na mieru s tým, že vaším jediným kritériom je cena, tak tam asi veľa bezpečnosti nedostanete.

Čiže je to naozaj otázne a je dobré, aby si to každý klient preveril a kládol dodávateľovi dôležité otázky o bezpečnosti systému či aplikácie v štýle: je tam heslo? Áno? No dobre, ale ako sú zabezpečené tie servery, na ktorých si držíte moje informácie a na ktorých vám to beží? A tak podobne.

Zaujímavosť:

Agentúra Reuters v lete 2023 publikovala článok, ktorý sa venuje práve zraniteľnosti európskeho energetického sektora vrátane obnoviteľných zdrojov pred kybernetickými útokmi.

Šéf informačnej bezpečnosti v nemeckej spoločnosti EnBW uviedol, že po prepuknutí ukrajinskej vojny sa riziko kybernetickej sabotáže zvýšilo. A tento problém si uvedomujú aj vedúci predstavitelia popredných európskych energetických spoločností. Z útokov na Ukrajinu by sme sa vraj mali poučiť.

Šéf Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) vtedy priblížil, že Rusko v priemere denne vykonalo viac než desiatku kybernetických útokov, pričom primárnym cieľom bol ukrajinský energetický sektor. Kybernetické útoky pritom obyčajne boli sprevádzané aj tými raketovými.

Možno tak konštatovať, že sofistikovanosť ruských kybernetických útokov proti Ukrajine bola budíčkom. Ako napísala agentúra Reuters, po prebudení sme zistili, „aké zraniteľné môžu byť digitalizované a prepojené energetické systémy“.

Slovensku chýbajú odborníci

No tu je určite potrebná aj osveta, pretože bežný človek, ktorý si na strechu inštaluje fotovoltiku, nevie, čo vlastne má požadovať. A ani starosta nejakej obce tieto vedomosti pravdepodobne nemá.

Na jednej strane súhlasím, áno, kybernetická bezpečnosť a vlastne ten spôsob, akým sa správame online, akým spravujeme svoje digitálne dáta, by mali byť súčasťou nejakého základného vzdelávania – a každý jedinec by sa o to mal zaujímať.

Na druhej strane je to veľmi komplexný problém. Ak si vezmeme príklad toho starostu, tak my nemôžeme očakávať, že starosta malej obce bude vedieť všetko. Pretože má na starosti nielen riadenie obce, ale aj verejné obstarávanie, sociálne služby, a tak ďalej.

Veľmi dôležitá je tu teda osveta, ale zároveň potrebujeme urobiť viac pre to, aby sme mali viac kvalitných manažérov kybernetickej bezpečnosti. Sú to ľudia, ktorí sa tomu naozaj rozumejú a ktorí sa o systémy a manažment kybernetickej bezpečnosti v tých podnikoch, respektíve samosprávach, starajú.

Potrebujeme dosiahnuť stav, keď každá samospráva alebo podnik bude mať svojho manažéra kybernetickej bezpečnosti. Môže zabezpečovať aj vzdelávanie a školenie ľudí patriacich do tej spoločnosti alebo pracujúcich pre samosprávu.

„Energetické komunity alebo decentralizované ostrovné systémy odpojené od siete môžu prispieť k sebestačnosti a znižovaniu nákladov, no nemusia nutne znamenať aj lepšiu energetickú bezpečnosť.“

Tu som medzi riadkami vyčítal, že táto podmienka zrejme aktuálne splnená nie je.

Máme zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý určuje minimálne požiadavky kybernetickej bezpečnosti, inštitúcie a podniky, ktoré musia spĺňať bezpečnostné opatrenia a iné veci. No máme málo odborníkov, čo potvrdil aj prieskum Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti (KCCKB). Závery sú také, že nám na Slovensku chýba skutočne vysoký počet odborníkov.

Ono sa to postupne posúva dopredu. No súhlasím s tým, že ešte to nie je v stave, aký by sme potrebovali.

Prečítajte si tiež:

Časy sa menia

Aký vplyv na energetickú bezpečnosť má prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom?

Energetická tranzícia a prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom sa prelína s energetickou bezpečnosťou práve tou zmenou starého systému výroby energie na nový.

Na národnej úrovni ovplyvňuje táto zmena energetickú závislosť, respektíve energetickú sebestačnosť. Aby som to vysvetlila, pre energetickú bezpečnosť sa mnohé krajiny snažia dosiahnuť energetickú sebestačnosť, ale vzhľadom na geomorfologické možnosti po celom svete toto nie je možné dosiahnuť. Jednoducho povedané, krajiny budú na zdrojoch navzájom závislé.

4fotky v galérii Ulica s protitankovými prekážkami počas výpadku prúdu po ruskom raketovom útoku na ukrajinskú energetickú infraštruktúru v Kyjeve z novembra 2022. Zdroj: Maxym Marusenko, NurPhoto, Getty Images

Sú tu totiž producentské krajiny, ktoré majú viac surovín v podobe nerastného bohatstva, takže viac energetických zdrojov môžu exportovať. Naďalej však budú konzumentské krajiny, ktoré tieto zdroje nemajú, ale to je dané rázom krajiny a lokalitou, v ktorej sa nachádzate.

Čiže toto veľmi neovplyvníte, viete to ovplyvniť práve iba obnoviteľnými zdrojmi ako je solárna, veterná alebo vodná energia. Obnoviteľné zdroje pomôžu k väčšej energetickej sebestačnosti, ale nikdy nebudete úplne nezávislí a zabezpečení. Aj tu je preto dôležitá vzájomná spolupráca.

Dnes sa z producentov energie stávajú aj bežní spotrebitelia, podniky či samosprávy. Na jednu stranu sa teda stávajú energeticky sebestačnejšími, no na stranu druhú sa vystavujú väčšiemu riziku špehovania a sú zároveň zraniteľnejší voči kybernetickým útokom, pretože napríklad používajú nedostatočne zabezpečenú mobilnú aplikáciu. Je teda prechod na decentralizovaný energetický systém z hľadiska energetickej a kybernetickej bezpečnosti požehnaním, alebo naopak hrozbou?

Zajímavost :  Oslávme spolu tú malú, modrú bodku vo vesmíre. Jean-Michel Jarre premenil Bratislavu na stred galaxie

Energetická tranzícia prináša okrem iného aj presun výroby energie od veľkých dodávateľov k menším – až na úroveň jednotlivých podnikov alebo domácností. Energetické komunity alebo decentralizované ostrovné systémy odpojené od siete môžu prispieť k sebestačnosti a znižovaniu nákladov, no nemusia nutne znamenať aj lepšiu energetickú bezpečnosť.

Napríklad decentralizované systémy, ak sú dobre vytvorené, môžu vytvoriť chránenú izolovanú sieť. Tiež však môžu byť finančne nákladnejšie, keďže je potrebné inštalovať a udržiavať aj záložný zdroj pre pokrytie prípadného výpadku alebo údržby hlavného systému.

Preto si myslím, že dôležitá je práve vzájomná spolupráca, vyváženosť a prepojenosť energetických a kyberbezpečnostných riešení, ako aj iných súčastí tohto komplexného systému. Považujem za dôležité zaoberať sa energetickou a kybernetickou bezpečnosťou aj na nižších úrovniach. Ideálne tak, aby boli splnené podmienky energetickej bezpečnosti, čiže mať dostatočnú spoľahlivú a udržateľnú dodávku energie, ktorá je cenovo dostupná pre všetkých.

Tu by som však rada zároveň upozornila i na druhú stranu rovnice. Doteraz sme sa rozprávali o výrobe energie, avšak nesmieme zabudnúť na znižovanie nárokov na spotrebu energie, teda zvyšovanie energetickej efektívnosti zatepľovaním budov, výmenou spotrebičov a podobne.

Prečítajte si tiež:

Pre Ministerstvo hospodárstva ste v minulosti vypracovali štúdiu na tému rozvoja elektromobility a jej vplyvu na spotrebu pohonných hmôt či energetickú infraštruktúru našej krajiny (PDF). Súvisí to nejako s energetickou bezpečnosťou? Aké boli závery tejto štúdie?

Mojím cieľom v tejto štúdii bolo porovnať v energetickom a emisnom vyjadrení spotrebu elektrickej energie a pohonných hmôt pri rovnakom priemernom ročnom nájazde osobného vozidla a nájsť odpoveď na otázku, akým tempom by musela rásť elektromobilita na Slovensku, aby to spôsobilo nejaké problémy v dopyte po elektrickej energii a v distribučnom a prenosovom systéme.

V podstate som dospela k tomu, že aj keď si vezmeme vyšší ako priemerný ročný nájazd osobného vozidla a znásobíme aktuálne tempo rozšírenia osobných elektrických vozidiel, tak tá spotreba elektrickej energie i v takomto optimistickom scenári nebude taká vysoká, aby sme sa toho mali obávať.

4fotky v galérii Solárne panely v noci elektrinu nevyrábajú. Fotovoltika tak musí byť doplnená aj inými zdrojmi, napríklad veternými turbínami, no ani tie energiu nevyrábajú neustále. Kľúčom k stabilným dodávkam elektriny je správny mix zdrojov a ich dostatočné zabezpečenie. Zdroj: istock

Z hľadiska obsahu energie je spotreba elektrických vozidiel pri rovnakom nájazde nižšia ako u vozidiel so spaľovacím motorom. Nižšia spotrebovaná energia vplýva aj na rozdiel vo výške emisií uhlíka. No tam najväčšiu rolu zohráva náš nízko-uhlíkový zdrojový mix výroby energie, ktorý poskytuje výhodu elektrickým vozidlám.

Preto by prechod na elektromobilitu mohol pomôcť znížiť emisie z dopravy na Slovensku a zlepšiť energetickú bezpečnosť.

Tomu zníženiu emisií rozumiem, no ako môžu elektrické vozidlá zlepšiť energetickú bezpečnosť?

S rozvojom obnoviteľných zdrojov ako sú solárne panely sa zjednoduší prístup k „palivu“ pre elektrické vozidlá. Batérie elektrických vozidiel tiež môžu slúžiť ako úložiská pre vyrobenú energiu a prispieť k stabilite siete.

Elektromobil ako úložisko energie?

V súvislosti s elektromobilmi sa často skloňuje téma stabilizácie siete. Princíp je založený na tom, že batéria v aute nabíja práve vtedy, keď je energie v sieti prebytok, respektíve je lacná. Okrem ekonomického prínosu to má aj ten stabilizačný – vyhladia sa špičky v distribučnej sústave.

Naopak, keď je elektriny nedostatok, respektíve dôjde k nejakému výpadku, teoreticky možno túto naakumulovanú energiu využiť ako záložný zdroj. Takýto spôsob napájania domácnosti sa označuje pojmami vehicle-to-home (V2H) alebo vehicle to-grid (V2G). Dnešné elektromobily pritom majú batérie s kapacitami od 40 kWh vyššie. Dané hodnoty teoreticky stačia na napájanie základných spotrebičov v domácnosti počas niekoľkých dní.

Zároveň, keďže elektromotory sú energeticky efektívnejšie ako spaľovacie motory, znamená to menšiu spotrebu energie na rovnakú prejdenú vzdialenosť. Na národnej úrovni by zníženie potreby dovozu ropy mohlo viesť k zvýšeniu bezpečnosti zásobovania energiou a k väčšej miere energetickej nezávislosti.

Napriek pozitívam elektromobility je dôležité zdôrazniť, že to nie jediný spôsob zníženia emisií skleníkových plynov ani pre zvýšenie energetickej bezpečnosti. Musí ju sprevádzať aj rozvoj a implementácia iných alternatívnych riešení.

Prečítajte si tiež:

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO