Odborníka SaS sme sa spýtali na rádioaktívny odpad a cifry, o ktorých ministerka Saková ani premiér Fico nikdy nehovoria

Tento ohromný skok vpred zabezpečili najmä ropa či plyn, ktoré poháňajú stroje a ktoré sú nevyhnutné pre produkciu priemyselných hnojív.

Spomínané čísla zároveň ukazujú, aké komplikované bude zbaviť sa závislosti od fosílnych palív.

Napriek tomu sa o tejto problematike na Slovensku príliš nehovorí, prípadne nemalá časť politikov vystupuje v duchu, akoby Slováci mali priam od Boha právo na večné veky spaľovať benzín či zemný plyn.

S expertom SaS Karolom Galekom sme sa preto rozprávali, koľko slnečných a veterných elektrární budeme potrebovať a prečo sa vo veľkom reční o novej jadrovej elektrárni, keď sa obnoviteľné zdroje javia byť lacnejšie a omnoho dostupnejšie.

Začneme „jadrom“. Ešte počas pôsobenia vlády Eduarda Hegera sa konečne začalo zo „zavážaním“ paliva do 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce…

Osobne som sa toho zúčastnil, bol to moment, počas ktorého som mal zimomriavky, pretože po rokoch sa konečne podarilo spustiť projekt, ktorý bol dlhodobo odkladaný a niekoľkonásobne predražený. Po nástupe na ministerstvo nás čakalo obrovské množstvo problémov, či už išlo o materiály či kabeláže. Spustenie tretieho bloku v Mochovciach je veľký úspech, ktorý sa nám podarilo dosiahnuť zlepšením dohľadu nad dostavbou elektrárne, ako aj zvýšením efektivity prác.

Rozostavaný je však aj 4. blok a ten naďalej spustený nie je. Podarí sa ho vôbec dokončiť?

Stále hovorím, že bez štvrtého bloku ide len o polovičný úspech. Bez neho budú Mochovce nerentabilné. Netvrdím, že sa tá investícia nevráti, ale sa výrazne predĺži a bude neefektívna.

Investícia si doteraz vyžiadala 6,2 miliardy eur a vedenie Slovenských elektrární hovorí, že 4. blok spustia v roku 2025. Chcel by som byť optimista, ale obávam sa, že pri poznaní všetkých komplikácií, ktoré sa vyskytli pri treťom bloku, sa toho nedočkáme.

Prejdime k otázke, ktorá sa z nášho pohľadu javí ako vôbec najdôležitejšia – je pravdivé tvrdenie, že stredoeurópske štáty sa, na rozdiel napríklad od Dánska, bez jadrovej energetiky nezaobídu? Skrátka, či by sme nemali staviť výlučne na obnoviteľné zdroje energie, ako sú slnko či vietor?

Jadro je bezuhlíkovým a bezpečným zdrojom, ale nie zeleným. Toto sa častokrát zle interpretuje, nakoľko jadro je aj vďaka našej iniciatíve počas pôsobenia SaS na ministerstve hospodárstva súčasťou taxonómie. Ale aj tam je označené iba ako udržateľný zdroj.

Jadro nie je ani obnoviteľné, jednoducho jadro je jadro. Raz to palivo vyťažíme, spotrebujeme a samozrejme treba myslieť aj na zadný cyklus (uloženie rádioaktívneho odpadu, likvidácia elektrárne, poznámka redakcie).

Vidíme to v aj prípade vyradenej bohunickej elektrárne V1, ktorej likvidácia je finančne a technicky veľmi náročný projekt.

No v súčasnosti vyrábame 65 percent elektrickej energie z jadra. Spolu s Francúzskom sme tak lídrami v tejto oblasti. Jadru je u nás naklonená aj verejná mienka. Nikdy sme nečelili nejakej vážnej jadrovej havárii, hoci sa socializmu sa nehody stali. Bohužiaľ, zomreli vtedy dokonca dvaja ľudia.

V Nemecku niekedy vyrobia toľko elektriny z obnoviteľných zdrojov, že ju nemá kto kupovať:

Miliardy na rádioaktívny odpad

Poďme teda postupne. Vysoké náklady sú spojené s likvidáciou odstavených jadrových reaktorov…

V prípade existujúcich jadrových elektrární, ktoré boli postavené ešte za komunizmu a následne boli privatizované spoločnosťou Enel, tieto náklady neboli započítané do ceny elektriny a tam dnes využívame najmä európske zdroje.

V prípade V1 ich máme k dispozícii aj vďaka tomu, že sme sa k odstaveniu oboch jej blokov zaviazali v rámci prístupových rokovaní do EÚ.

V prípade nových reaktorov už je povinnosť zahrnúť tieto náklady do samotnej ceny elektriny. Či budú zdroje dostatočné v čase, keď budú elektrárne odstavované, to dnes naozaj neviem povedať (pôjde o miliardy eur, poznámka redakcie).

Rádioaktívny odpad bude nebezpečný tisícky rokov. Štáty, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne, by ho mali na tisíce rokov uskladniť v takzvanom hlbinnom úložisku. U nás sa nielenže nezačalo s jeho výstavbou, ale ani nemáme vybranú lokalitu, kde by malo hlbinné úložisko vzniknúť. A trúfame si povedať, že keď sa tá lokalita vyberie, verejná mienka tamojších obyvateľov k jadru sa razom zmení…

Vybudovanie hlbinného úložiska je jednou z podmienok, aby sa investície do jadra mohli v rámci taxonómie považovať za udržateľné. Skrátka, každý, kto chce investovať do jadra, musí mať do roku 2050 vybudované hlbinné úložisko.

To je však „science fiction“, nemáme šancu stihnúť tento termín.

Keď som bol štátnym tajomníkom, absolvoval som preto niekoľko stretnutí s českými a maďarskými kolegami, kde sme sa rozprávali aj o možnosti vybudovania zdieľaného hlbinného úložiska. Napríklad sme hovorili o Cerovej vrchovine na hraniciach s Maďarskom, kde sú vhodné geologické podmienky.

Pokiaľ by to malo byť výhradne na Slovenskom území, v hre je najmä pohorie Vtáčnik.

Ak by mal cudzí rádioaktívny odpad skončiť na Slovensku, tak to by už podľa nás neprotestovali obyvatelia dotknutého regiónu, ale celého Slovenska…

Keď sme v rámci taxonómie súhlasili s povinnosťou vybudovať hlbinné úložisko, spoliehali sme sa, že táto podmienka bude môcť byť ešte prehodnotená. A to aj z toho dôvodu, že pre niektoré krajiny je táto podmienka nelogická.

Spomeniem napríklad Poliakov, ktorí nemajú zatiaľ žiadne jadro, ale jadrovú elektráreň plánujú a hoci ešte dlho žiadny rádioaktívny odpad mať nebudú, mali by mať už v roku 2050 úložisko, ktoré ostane desiatky rokov prázdne.

Lenže, bolo by to férové z pohľadu budúcich generácií, ktorým ten odpad chceme nechať „na krku“. A započítanie nákladov na výstavbu úložiska (aktuálne sa odhadujú na 2,7 až 3,6 miliardy eur) by bolo férové voči súčasníkom, keď sa spomína budovanie ďalšej jadrovej elektrárne. V susednom Česku ohlásili, že štát bude garantovať výkupnú cenu elektrickej energie vo výške 90 eur za megawatthodinu, aby sa vrátili náklady na vybudovanie ďalšej atómovej elektrárne, čo je zhruba aktuálna trhová cena. Je podľa vás reálne postaviť novú jadrovú elektráreň pri takýchto cenách elektriny?

Myslím, že nie. Pretože vidíme Hinkley Point (budovaná jadrová elektráreň v Anglicku, pozn redakcie), tam majú výkupnú cenu nastavenú omnoho vyššie (podľa dostupných informácií aktuálne približne 150 eur za MWh, poz. redakcie).

Som preto presvedčený, že nový jadrový zdroj by nemal stavať štát. Štát tam môže mať svoj podiel, môže sa podieľať na príprave a zabezpečení pozemkov, pripojení zdroja, ale samotná investícia musí byť na investorovi, ktorý preberie práve toto riziko návratnosti na seba.

Pretože ak to bude štát, tak naozaj hrozí, že bude dlhé roky stratu doplácať.

Na vysoké náklady výstavby jadrových elektrární sa pýtame najmä preto, že obnoviteľné zdroje už dokážu produkovať elektrinu lacnejšie. Solárne parky produkujú energiu aj za menej ako 60 eur za MWh, veterné parky ešte lacnejšie. Čo objektívne chýba, sú jednoznačne vyčíslené náklady na skladovanie energie na obdobia, keď nesvieti slnko a nefúka vietor. Aké by mohli byť tieto celkové náklady – 150 eur, 180 eur za MWh alebo viac?

Neuralgickým bodom obnoviteľných zdrojov sú náklady na distribúciu elektriny a hlavne na vyrovnávanie „odchýlky“, keďže sa rozprávame o variabilných zdrojov.

Ide o perfektné zdroje, keď sú dostatočne plošne rozšírené. Vtedy sú dokonale predvídateľné. Vieme, že keď bude oblačnosť v Bratislave, nemusí byť v Nitre a navzájom sa tieto zdroje doplnia.

Potom je tu kombinácia slnečnej a veternej energetiky. Kým slnko produkuje cez deň a hlavne v lete, tak vietor aj v noci a v zime.

No aj tak je vhodné ich kombinovať so zásobníkmi energie. Presné náklady si netrúfam odhadnúť. No platí, že ak chceme porovnávať výrobné náklady obnoviteľných zdrojov a jadra, musíme pripočítať aj investície do zásobníkov, alebo náklady na regulačnú energiu.

Cestovanie a kúrenie

Doposiaľ sme sa rozprávali o elektrickej energii. Tej na Slovensku spotrebujem ročne zhruba 30 terawatthodín. No okrem toho minieme viac než 30 TWh v doprave – zväčša poháňanej ropnými produktmi a vyše 40 TWh na vykurovanie, kde zase vo veľkom spaľujeme zemný plyn. Vraciame sa teda k otázke, je pri takejto veľkej spotrebe energie možné prejsť výlučne na obnoviteľné zdroje? Dánsko, ktoré je počtom obyvateľov a rozlohou podobné Slovensku, jednoznačne ide za týmto cieľom…

Tam vyrábajú 50 percent práve z obnoviteľných zdrojov a oni sú zameraní práve na vietor. No z pohľadu vetra sú na tom dobre vďaka svojej polohe. Je to rovinatá krajina, kde konštantne fúka. Majú pobrežie, čiže majú tam aj veľmi veľa offshore veterných parkov (na mori, poz. redakcie).

Slovensko je naopak krajinou, kde narážame v prípade vetra na bariéry, ako sú chránené územia, národné parky, chránené vtáčie územia, ktoré nám limitujú, kde takéto parky môžu vznikať.

V minulosti bola publikovaná štúdia, ktorá zhodnotila, že na Slovensku sú iba 4 percentá územia využiteľné pre vietor. To je stále pomerne veľká plocha. Ale keď si urobíte ďalšie merania, tak zistíte, že ani na týchto územiach z pohľadu energie vetra neraz nie sú podmienky dostatočné na výstavbu veterných parkov.

V prípade vetra je dôležité napríklad to, či je stabilný pokiaľ ide o smer prúdenia, doležiitá je jeho intenzita, no aj to, v akej výške fúka.

Za mňa je veterná energetika alebo veterné elektrárne sú jedny z najčistejších zdrojov výroby elektrickej energie. Aj pokiaľ ide o ich vyraďovanie z prevádzky. Ak si odmyslíme sklolaminátové listy rotora, tak elektráreň je v podstate kompletne recyklovateľná.

Betónový základ sa pomelie a použije ako základ pod cesty a oceľový alebo betónový tubus takisto vieme zrecyklovať. Dokonca už aj spomínané listy vieme využiť.

Návratnosť investícií je aj pri súčasných cenách elektriny primeraná. Ale Slovensko predsa len nemá v tejto oblasti také možnosti ako Dánsko.

Solár na každom kroku

Ostáva nám tak najmä slnečná energia. Podľa dostupných prepočtov spred niekoľkých rokov by sme na vyprodukovanie spomínaných 30 TWh elektriny potrebovali solárnymi panelmi zastavať zhruba 2 000 kilometrov štvorcových. To je približne polovica Trnavského kraja. Naznačuje to, koľko plochy by sme museli obetovať, keby sme chceli vyrábať úplne všetku energiu vďaka slnku – čiže vysoko nad 100 TWh ročne…

Výhodou fotovoltiky je, že panely môžete umiestniť prakticky na ktorúkoľvek vhodne orientovanú strechu. Môžete taktiež využiť „brownfieldy“ (znehodnotené, nevyužívané plochy, poznámka redakcie). Veľký projekt mal byť realizovaný napríklad v Novákoch, kde sme konečne prestali spaľovať nekvalitné hnedé uhlie.

Hoci bola ukončená povoľovacia fáza, tento projekt bol zo strany investora nateraz pozastavený. Bohužiaľ, aj veľa podobných projektov padlo kvôli v súčasnosti nížším trhovým cenám elektriny.

Platí, že naozaj vieme využiť veľmi veľa plôch na fotovoltiku, ale stále tým nevyrobíme toľko elektriny, koľko nám vie zabezpečiť jadro.

A to nám, ešte kým som bol na ministerstve, vychádzalo, že aj keď plne nahradíme fosílne palivá, na druhej strane nám stúpne spotreba elektrickej energie. Do roku 2050 očakávame, že z terajších spomínaných 30 TWh to stúpne na asi 50 TWh. A neskôr bude spotreba ešte viac rásť. Dôvodom je elektrifikácia priemyslu, nástup elektrodopravy, prechod na vykurovanie pomocou tepelných čerpadiel…

Za nárastom spotreby elektriny budú, ako ste uupozornili, aj elektromobily…

Priemerná domácnosť spotrebuje zhruba 2,5 megawatthodiny elektrickej energie ročne. V rodinnom dome to býva 4,5 MWh, ak elektrinou aj kúria, može to byť 10 MWh a viac.

Ak k tomu pripočítate elektromobil, ktorý najazdí napríklad 20-tisíc kilometrov ročne, tak nám vychádzalo, že sa spotreba elektriny na odbernom mieste takmer zdvojnásobí.

Na strane druhej, zďaleka nie všetku energiu musíme spotrebovať ako elektrinu. Ide najmä o tých zhruba 40 TWh ročne, ktorú míňame na vykurovanie. Ako výrazne by sme túto spotrebu mohli znížiť, keby sme nezateplili pár desiatok tisíc domov, ale všetkých zhruba milión bytov?

To je jedna z kľúčových otázok, pretože zemný plyn do veľkej miery využívame práve na vykurovanie. Z plynu sa na Slovensku vyrobí 50% tepla v rámci centálneho zásobovania teplom.

Vďaka zatepleniu či výmene okien vieme spotrebu znížiť radikálne.

Pravdou je, že realizovať rekonštrukcie niektorých starších stavieb, pokiaľ nejde o pamiatky a podobne, nemá prakticky zmysel. Mnohokrát je lacnejšie ich zbúrať a postaviť na novo.

No základom je čo najmenej míňať, pretože energiu, ktoré nespotrebujeme, nie je potrebné vyrobiť.

Nuž a pokiaľ ide o vykurovanie, moderné kondenzačné kotle majú účinnosť až 97 percent. K dispozícii sú taktiež tepelné čerpadlá, akumulácia slnečnej energie vo forme tepla a podobne. Možností, čo urobiť, je viacero.

Na záver zvyčajná otázka týchto rozhovorov: ktoré 3 kroky by ste podnikli ako prvé, keby ste mali neobmedzenú moc v energetike?

Pokiaľ by som mal túto neobmedzenú moc na Slovensku, tak by som konečne dokončil štvrtý reaktor v Mochovciach a postavil nový, moderný a bezpečný jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach, ktorý sa nám po nezáujme a zneužívaní tohto projektu na rodinkárstvo a kamarátkšefty Smeru podarilo prebrať zo stavu klinickej smrti.

V oblasti obnoviteľných zdrojov by som maximálne uvoľnil kapacity a aj administratívne prekážky pre ich rozvoj a pre zvýšenie ich pripojiteľnosti posilnil siete vrátane budovania energetických úložísk.

No a do tretice by som na 100 percent diverzifikoval všetky energetické komodity, ktoré dnes dovážame od ruského agresora alebo zvýšil energetickú efektívnosť na takú úroveň, aby sme sa od tohto nedemokratického a nedôveryhodného zdroja mohli kompletne odstrihnúť.