Lekári 120 dní vzdorovať nebudú, pacienti však môžu dlhšie čakať, myslia si analytici

BRATISLAVA. Nie je pravdepodobné, že by lekári dokázali prečkať až štvormesačnú mimoriadnu situáciu v nemocniciach a nestiahli svoje výpovede. Myslia si to zdravotnícki analytici Martin Smatana a Dušan Zachar.

Oni, ani analytička Jana Ježíková, sa tiež neobávajú, že by v nemocniciach klesla kvalita starostlivosti, keď bude štát nútiť lekárov pracovať. Zachar a Smatana skôr očakávajú predĺženie čakacích lehôt.

Štvrtá vláda Roberta Fica zo Smeru v nedeľu odobrila novelu zákona o civilnej obrane, kde rieši aj vyhlásenie mimoriadnej situácie v nemocniciach. Schváliť ju ešte musí parlament. Koalícia pritom nemá v posledných týždňoch pri hlasovaniach v Národnej rade vždy väčšinu.

Ak takmer 3400 lekárov do konca roku nestiahne výpovede, zrejme pred uplynutím ich výpovednej lehoty vláda vyhlási mimoriadnu situáciu. Lekárom, ktorých nemocnice budú potrebovať, tak preruší výpovedné lehoty a budú musieť nastúpiť do práce. Kto odmietne, bude mu hroziť až rok väzenia.

Mimoriadna situácia môže trvať 60 dní a štát by ju mohol ešte raz predĺžiť o rovnaký čas.

Lekári na konci októbra podali hromadné výpovede, lebo Ficova vláda neplní niektoré body memoranda, ktoré ich odborové združenie podpísalo na konci roka 2022 s vládou Eduarda Hegera ( vtedy OĽaNO, dnes Hlas). Obsahovalo aj zvýšenie platov na budúci rok o 9,7 percenta.

Za zvýšenie vtedy hlasovali aj niektorí súčasní koaliční poslanci zo Smeru a Hlasu. Ficova vláda však lekárom v roku 2025 chce zvýšiť platy najviac o 6,4 percenta.

Lekárski odborári tiež požadujú zlepšenie financovania nemocníc. Ficov kabinet sa už zaviazal, že nemocnice podľa ich priania nebude meniť na štátne akciové spoločnosti, ale otvorená zostáva napríklad otázka, kde postaví tzv. národnú nemocnica. Odborári trvajú na tom, aby bola na bratislavských Rázsochách, ako sa dlhé roky plánovalo.

Nátlak už časom nefunguje

„Myslím si, že 120 dní nevydržia lekári, ale ani štát, ak by obe strany chceli zotrvávať na ‚bojových‘ pozíciách,“ reaguje analytik a šéf INEKO Dušan Zachar na možnosť, že by štát predĺžil 60-dňovú mimoriadnu situáciu.

Bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Smatana si však myslí, že v tomto spore má štát lepšiu pozíciu.

„Ak bude mať koalícia ešte stále väčšinu v parlamente, tak jej nič nebráni znova novelizovať zákon o civilnej ochrane a umožniť napríklad dodatočné predĺženie mimoriadnej situácie,“ vraví. Lekári sa teda nemôžu spoliehať na to, že len „prečkajú 120 dní a potom si vyštrajkujú svoje požiadavky“.

Tí, ktorým by štát nenariadil pracovnú povinnosť, by museli zotrvať mimo nemocníc zhruba štyri mesiace. Analytikom sa to zdá nepravdepodobné.

Niektorí by mohli síce odísť do ambulantného sektora, ale ich odchod do zahraničia personálne agentúry veľmi neočakávajú.

„Primárny nástroj vyjednávania Lekárskeho odborového združenia, čiže časový tlak výpovedí, sa oslabil a aj keď novelu považujem za veľmi nešťastnú, myslím že práve ona prinúti LOZ ustúpiť a nájsť kompromis s ministerstvom do konca roka,“ hovorí Smatana.

V tejto súvislosti lekári zatiaľ hovoria o podnete na Ústavný súd. Šéf odborárov Peter Visolajský tiež hovorí, že chcú široko medializovať každého poslanca, ktorý bude v parlamente hlasovať za tento zákon.

Už minulý týždeň sa však Visolajský vyjadril, že lekári neplánujú bojkotovať nariadenú pracovnú povinnosť. V pondelok sa s ním SME nepodarilo spojiť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Šaško chce prinútiť lekárov pracovať. Kto odmietne, tomu hrozí jednoročné väzenie Čítajte 

„Lekári sú ľudia, nie roboty, preto nútiť niekoho chodiť do práce takýmto spôsobom sa, samozrejme, nedá dlhé obdobie a môže sa to prejaviť rôzne,“ vraví Zachar.

„Nemyslím si, že by po vyhlásení mimoriadnej situácie utrpela kvalita zdravotnej starostlivosti, to by určite nepripustili,“ vraví Ježíková. Rovnaký názor majú aj Smatana a Zachar.

„Ide stále o ľudské životy a či je štandardná, alebo mimoriadna situácia, zdravotníci zodpovedajú za zdravie pacientov. Neviem si predstaviť, že by naschvál konali v rozpore so svojím povolaním či svojimi hodnotami,“ povedal Smatana.

„Je vysoko pravdepodobné, že lekár vo výpovedi nezoperuje úmyselne zle nejakého pacienta, avšak môže pokojne prichádzať k situáciám, že nemotivovaný lekár odoperuje napríklad oveľa menší počet pacientov,“ vraví aj Zachar.

Smatana súhlasí. „Môže sa stať, že efektivita lekárov prudko klesne.“ To, že dnes niektorí lekári vybavia desiatky pacientov denne, sa podľa neho môže rýchlo zmeniť a namiesto dvadsiatich pacientov stihnú len desať alebo namiesto ôsmich operácií budú denne len štyri. „Dôvod a vysvetlenie sa vždy nejako nájde.“

Výpovede vo veľkom nesťahujú

Hoci vláda v nedeľu schválila nútenú prácu pre lekárov, tí zatiaľ vo veľkom výpovede nesťahujú, ukázala anketa SME v najväčších nemocniciach na Slovensku.

Najodhodlanejší z nemocníc, ktoré odpovedali, sú lekári v Bojniciach.

„K dnešnému dňu evidujeme 92 výpovedí lekárov, ani jeden lekár výpoveď nestiahol,“ vraví námestník riaditeľa bojnickej nemocnice Ján Krbúšik.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Do odchodu lekárov vo výpovedi ostáva už len 32 dní. Aké scenáre sa dajú očakávať? Čítajte 

Najviac, 37 výpovedí zo 480, stiahli lekári v Univerzitnej nemocnici Bratislava. V nemocnici robí celkovo 1620 lekárov.

Šéf Fakultnej nemocnice v Nových Zámkoch Mikuláš Blaško však vraví, že nie je ani tak podstatný počet lekárov vo výpovedi, ale ich špecializácia. V tamojšej nemocnici stiahlo výpoveď deväť lekárov z 86.

„Ale vo výpovedi sú najmä lekári z kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny, rádiodiagnostického oddelenia a pediatrie,“ vraví šéf nemocnice. „To znamená, že od januára je u nás v nemocnici ohrozená neodkladná zdravotná starostlivosť a operatíva. Z toho dôvodu, ak lekári výpovede nestiahnu, bude treba vyhlásiť mimoriadnu situáciu,“ hovorí Blaško.

Mimoriadna situácia v takom prípade hrozí podľa Krbúšika aj v Bojniciach a zrejme aj v Martine. Na konci novembra to naznačil námestník jej riaditeľa Dalibor Murgaš.

Ministerstvo zdravotníctva predpokladá, že mimoriadnu situáciu by mohli vyhlásiť v dvanástich okresoch. Nechce však prezradiť, ktoré sú to.