Účtovníčka s platom ako upratovačka? Pre platy v školstve vyhlásili štrajkovú pohotovosť

BRATISLAVA. Veronika pracuje dvadsať rokov ako účtovníčka v centre voľného času. Narába s peniazmi centra, stará sa o platy svojich kolegov. Mesačne zarobí v hrubom 916 eur.

Jej kolegyňa upratovačka, nazvime ju Miriam, tento rok dostáva plat 750 eur. Od nového roka si prilepší. Minimálna mzda sa jej zvýši o 66 eur.

Veronike, ktorá jej tento plat posiela na účet, ale mzda neporastie.

Rozdiel medzi ich platmi sa tak každý rok zmenšuje, hoci Veronika má kvalifikáciu a hmotnú zodpovednosť.

Dôvodom sú tzv. tarifné tabuľky, podľa ktorých sú odmeňovaní ľudia, ktorí pracujú pre verejnú správu. Nemôžu prísť za šéfom a vypýtať si vyšší plat, ich mzda závisí od tabuľky.

Nemenili nič už roky

V praxi to každý rok vyzerá rovnako. Tým, ktorí sú zaradení do nižšej tarify, platy rastú s rastom minimálnej mzdy. Zamestnanci vo vyšších tarifách majú smolu.

Tarifné tabuľky naposledy ministerstvo školstva upravovalo v roku 2019, platy nepedagogických zamestnancov sa teda nemenili už päť rokov.

Ide o ľudí, ktorí pracujú v školách, škôlkach, centrách voľného čas, ale neučia. Napríklad spomínané ekonómky, upratovačky, školníci, kuchárky a podobne.

Ide o problém, ktorý sa týka tisícok ľudí. Keďže sa tabuľky neupravujú, mnohé z týchto povolaní by už mali dostávať menšiu ako minimálnu mzdu.

Upratovačka, ktorá práve nastúpila do práce, by mala zarábať menej ako sedemsto eur. Nie je pritom jediná. Tabuľky sa neupravovali tak dlho, že menej ako minimálnu mzdu by podľa tabuľky mala dostať aj hlavná kuchárka, ktorá v škôlke pracuje viac ako desať rokov.

Zamestnávateľ im plat musí dorovnať aspoň do výšky minimálnej mzdy. Robí sa to väčšinou príplatkami či osobným ohodnotením, čo je súčasť pohyblivej zložky.

Takéto správanie vlády nie je na Slovensku novinkou. Ešte pred rokom 2019, keď sa tabuľky naposledy upravovali, sa dialo to isté. Odborári o zvýšení platov s vládou museli rokovať dlhé mesiace.

Vtedajší minister práce Ján Richter zo Smeru pripustil, že v hre je mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby v tabuľkách neboli pevné čísla platov. Tarify by sa priamo naviazali na mzdové minimum, čím by sa dvíhali automaticky. Nakoniec sa to však nestalo.

Ako a či bude problém riešiť, ministerstvo nepovedalo. Úpravy tarifných tabuliek pre nepedagogických zamestnancov sú pritom jednou z požiadaviek odborárov. Tabuľky učiteľov sa v minulosti valorizovali.

Odborári chcú štrajk, vláda neplní sľuby

Po týždňoch rokovaní s ministrom školstva Tomášom Druckerom z Hlasu vyhlásili školskí odborári v utorok štrajkovú pohotovosť. Teraz žiadajú o riešenie problémov v školstve premiéra Roberta Fica zo Smeru a Matúša Šutaja Eštoka, predsedu Hlasu, ktorý ministra vyberal.

Predseda Odborového zväzu školstva Pavel Ondek oznámil, že nie sú spokojní s financovaním školstva a svoje požiadavky chcú presadzovať aj nátlakom.

Ak sa im v najbližších týždňoch nepodarí dohodnúť, nevylučujú štrajk, ani to, že pôjdu do ulíc. Jednou z požiadaviek je zvýšenie tarifných platov všetkých zamestnancov školstva v rokoch 2025 a 2026 najmenej o 10 percent.

Zvyšovanie platov je pritom opatrenie, ktoré si vláda sama napísala do programového vyhlásenie. Hrozí, že už druhý rok za sebou, ich zvyšovať nebude. Drucker už skôr priznal, že sľuby z programu vlády sa nesplnia.

„Ficova vláda necháva ďalší vážny problém v kľúčovej oblasti štátu, akým je vzdelávanie našich detí, vyhniť. Hrozí nám, že nebude mať časom kto učiť,“ povedala poslankyňa Tina Gažovičová z Progresívneho Slovenska.

Ministerstvo školstva odkázalo, že Drucker je presvedčený, že štát bude schopný v budúcom roku mzdy valorizovať.

„Teraz musíme diskutovať o tom, odkedy a o koľko. Hovoríme o valorizácii na úrovni približne päť až sedem percent,“ povedal minister.

Zvýšenie platov o sedem percent by za rok znamenalo pre štát dodatočné náklady približne 380 miliónov eur.

„To nie je málo. Bude si to vyžadovať ďalšie konsolidačné opatrenia na strane štátu. Myslím si, že v roku 2025 sme schopní v rezorte vytvoriť realokáciou priestor na valorizáciu miezd okolo 95 miliónov eur,“ povedal Drucker.

Ondek hovorí, že to nestačí, keďže je to asi len štvrtina požadovaných peňazí. Tvrdí, že ak chceme mať na Slovensku múdrych ľudí, potrebujeme mať vzdelaných a dobre zaplatených učiteľov.

Chaos vo financovaní

Ďalšou z podmienok odborárov je tiež, aby sa vyriešil chaos vo financovaní v školstve.

Ondek pripomína, že základné školy, či po novom škôlky, patria pod ministerstvo. Centrá voľného času či školské kluby spadajú pod župy. „Tie momentálne na financovanie nemajú peniaze,“ poukazuje Ondek.

Mestá a dediny získavajú peniaze najmä z podielových daní. Rozpočítavajú sa z dane, ktorú zaplatia zamestnanci či živnostníci. Doteraz samosprávy dostávali celé podielové dane, a suma sa potom delila. Sedemdesiat percent dostali obce, tridsať župy.

Po novom bude podiel nižší, 55,1 percenta pre obce a 29,5 percenta pre župy. Zvyšok peňazí si nechá štát.

Obce už skôr upozornili, že im to spolu s ďalšími opatreniami z konsolidačného balíčka spôsobí veľké finančné problémy, a budú musieť začať škrtať tam, kde to pocítia obyvatelia.

Zatiaľ je isté len to, že budúci rok dostanú učitelia jednorazovú odmenu 800 eur. S tým odborári nesúhlasia, čo zdôraznili aj protestom Školstvo v smútku – protest v čiernom.