Jedna zlá príhoda? Ako sa Fico pri Ukrajine posunul od pragmatizmu k nepriateľstvu

BRATISLAVA. V septembri 2014 usmiaty slovenský premiér Robert Fico pózoval na plynovej prečerpávacej stanici vo Veľkých Kapušanoch. Spolu s vtedajším ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom otvárali takzvaný reverzný tok – plynové potrubie, ktoré ruský plyn, prúdiaci cez Ukrajinu do strednej a západnej Európy, otáčal späť na Ukrajinu.

„S premiérom Jaceňukom sme sa zhodli, že toto je riešenie, ktoré dnes vo veľmi ťažkých časoch potrebujeme,“ citoval vtedy Fica denník SME. Jaceňuk mu ďakoval.

Pred vyše desiatimi rokmi išlo o jeden z viacerých plynových konfliktov medzi Ruskom a Ukrajinou, pri ktorom hrozilo, že Rusko odstaví svojho suseda od plynových dodávok.

V tom istom roku sa však Fico o Ukrajine vyjadroval veľmi kriticky a tvrdil, že v roku 2009 Kyjev Slovensko oklamal, keď mu pri staršej plynovej kríze prisľúbil dodržať dodávky ruského plynu.

Ide o príhodu, keď sa Fico snažil v Kyjeve rokovať s vtedajšou premiérkou Juliou Tymošenkovou, ktorá ho však namiesto štandardného prijatia v januári 2009 nechala tri hodiny čakať a namiesto rokovania ho priviedla na stretnutie pred novinármi, kde ho verejne pranierovala za jeho proruské postoje.

„Tá príhoda je dobre známa. Pre pätnásť rokov starú príhodu však nie je dôvod nedôverovať celej krajine,“ komentuje dnešný Ficov vzťah k Ukrajine Jana Kobzová, zahraničnopolitická expertka a bývalá poradkyňa prezidentky Zuzany Čaputovej.

Dnes sa slovenský premiér Ukrajine vyhráža zastavením dodávok elektriny, za čo ho tamojší prezident obvinil z otvorenia energetického frontu na Putinov pokyn.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Fico sa po dvoch týždňoch hlási z útočného videa. Rozpútal slovnú vojnu s Ukrajinou Čítajte 

Fico konzistentne hovorí o „politike na všetky štyri svetové strany“, vždy sa pozitívne vyjadroval o Rusku, no experti, ktorých oslovil denník SME, sa zhodli, že v otázkach zahraničnej politiky dokázal byť dosiaľ pragmatický.

Aktuálne sú však jeho vzťahy s Kyjevom na zatiaľ najhoršej úrovni.

Východ Ukrajinu potrebuje

Fico dosiaľ podporoval európsku integráciu Ukrajiny. „Východ Slovenska potrebuje Ukrajinu prosperujúcu a integrovanú v Európskej únii,“ hovorí pre SME Kobzová.

Aj ona ako určujúci zážitok pri Ficových vzťahoch k Ukrajine spomína príhodu s nepodareným rokovaním v roku 2009. Podobne sa o nej v staršom článku pre magazín Politico vyjadril aj Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Fica po faux-pas s Tymošenkovou prijal v Moskve Vladimir Putin s ceremóniou a ukrajinské poníženie bral osobne, píše Politico.

Paradoxom podľa Kobzovej je, že medzivládne vzťahy Slovenska a Ukrajiny sú za súčasnej Ficovej vlády intenzívne, hoci opticky k tomu prispelo pozastavenie medzivládnych stretnutí medzi slovenskou a českou vládou. Medzivládnych rokovaní tak bolo najviac s ukrajinskou vládou.

Aktuálna slovenská vláda „spustila nové železničné prepojenie do Kyjeva, mala záujem o zvýšenie prenosu elektriny oboma smermi. Napriek rétorike o zastavení vojenskej pomoci funguje aj dodávanie munície na komerčnej báze. Myslím si, že aj preto Ukrajina bola donedávna voči protiukrajinskym výrokom premiéra a členov koalície zdržanlivá, hoci aj tamojšia vláda je pod tlakom verejnej mienky, ktorá vníma nepriateľskú rétoriku zo Slovenska,“ komentuje Kobzová.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ficova moskovská politika verzus mobilizácia opozície: o čo ide Ficovi a mení kurz Slovenska? Čítajte 

Sústreďuje sa na vlastnú moc

Hoci napriek proruskej rétorike dokázala byť slovenská vláda dosiaľ pragmatická, plynová roztržka, pri ktorej Fico pohrozil zastavením dodávok elektriny, prekročila hranice pragmatizmu.

„Koho však nejaké Slovensko zaujíma, však pán Zelenskyj? Keď však vy niečo potrebujete, aby ste v zime nezamrzli, kričíte ostošesť,“ odkázal Fico Zelenskému v jednom zo svojich koncoročných videí na facebooku.

„Výroky premiéra Fica na adresu Ukrajiny a jej lídrov už dávnejšie prekročili hranice slušnosti a medzinárodných zvyklostí,“ komentuje Pavol Demeš, zahraničnopolitický expert a začiatkom deväťdesiatych rokov minister medzinárodných vzťahov.

Robert Fico sa po týždňoch odmlčania prihovoril verejnosti videom na facebooku (zdroj: FB-Robert Fico)

Fico je podľa neho v komplikovanej situácii a zachraňuje si predovšetkým vlastnú vnútropolitickú moc.

„Má za sebou komplikovaný rok. Z domáceho i zo zahraničnopolitického hľadiska. Koaličné vzťahy sa mu poriadne skomplikovali a na medzinárodnej scéne sa dostáva do značnej izolácie, dokonca aj u najbližších partnerov, akými sú Česká republika a Poľsko. Otriasol ním pokus o atentát a množstvo protestov proti krokom jeho vlády,“ myslí si Demeš.

Fico podľa neho slovenskú zahraničnú politiku podriadil udržaniu si moci doma, „bez ohľadu na deklarované priority v programovom vyhlásení vlády. Sem spadá podivuhodný koncept politiky na štyri svetové strany a sebecké proruské kroky,“ tvrdí.

Podobne premiéra číta aj bývalý minister zahraničia a neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok, dnes člen Progresívneho Slovenska.

„Zahraničná politika je pre neho už výlučne domáci politický nástroj, ktorým cielene polarizuje spoločnosť. Podraziť Ukrajinu, ako to robí Fico v tandeme s Orbánom, je hrubá chyba, za ktorú platíme už dnes. Navyše, obetoval záujmy Slovenska a cielene, aj teraz avantúrou v Moskve, prekrýva zodpovednosť za domáce problémy,“ povedal pre SME.

„Toto nie je slovenský záujem, už to nie je pragmatizmus – ani politický, ani národnoštátny. Na Ukrajine sa žiadna výrazná zmena neudiala, tam nie je príčina,“ komentuje Ficov posun Kobzová.

O hrozbe zastavenia dodávok plynu Slovensko podľa nej vedelo pol roka vopred. „Otázka je skôr, či vláda nezlyhala v zabezpečení alternatívnych zdrojov plynu,“ myslí si.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ficovi po snímke s Putinom prudko vzrástol počet fanúšikov. Na instagrame vládol Korčok Čítajte 

Môže povedať „ja som to hovoril“

Ficov bývalý spolustraník zo Smeru Boris Zala si nemyslí, že by Fico ťahal Slovensko do ruskej sféry, no od rokov 2014 – 2015 sa Fico podľa neho posunul ku krajnej pravici.

Práve počas migračnej krízy mu začal byť sympatický Viktor Orbán ako úspešný politik. „V Jaroslawovi Kaczyńskom sa nevidel, nemal jeho katolícky mesianizmus,“ komentuje Zala.

„Ľudia v tom hľadajú nejaké psychologické dôvody, ale tak to nie je. Tú cestu nastúpil už v roku 2014, najprv trochu opatrne, ale v roku 2015, keď vypukla migračná kríza, prišiel výraznejší posun ku konzervatívnej, národnej pravici. To, čo sa dnes deje vo svete, mu dáva akýsi pocit, že veď mal celý čas pravdu a bol prezieravý,“ myslí si.

Trumpovo víťazstvo v amerických voľbách, aktivity jeho spojenca Elona Muska na podporu krajnej pravice v Európe či možnosť, že novú rakúsku vládu zostaví krajná pravica podľa Zalu dávajú Ficovi pocit, že by mal byť súčasťou akéhosi nového víťaziaceho prúdu európskej politiky. Pritom mu krajná pravica stále dáva možnosť hrať rolu nekonvenčného a svojského politika, ktorú hral vždy rád, domnieva sa Zala.

„On k Rusku nikdy nemal pozitívny vzťah, nikdy s nimi nerozvíjal nejaké projekty. Vyhovuje mu istý typ politiky, ktorý je teraz v móde a ten je protibruselský a protieurópsky,“ hovorí.

Podobne číta aj Ficovo stretnutie s Putinom, kde je podľa Zalu Fico presvedčený, že v Európe dochádza k akémusi „zreálneniu“ pohľadov na Ukrajinu aj na Rusko a v kombinácii so zmenou v Bielom dome bude Fico môcť opäť zahrať pózu „ja som to vedel prvý“.