Slovenskí poslanci idú do divadla zločineckého štátu (píše Michal Havran)

15. jan 2025 o 14:16  I 

Autor je teológ a spisovateľ

Mali sme možno osem rokov, sonda Voyager s odkazom pre mimozemské civilizácie bola už tretí rok na ceste. Niesla medené dosky s obrázkami života na Zemi, zvuky a stopové množstvo uránu 238, ktorého rozborom budú môcť Marťania vypočítať jej vek.

Na ihrisku bratislavského sídliska Kramáre mieril začiatkom leta spolužiak na kamarátov umelohmotnou zbraňou z obchodného domu Prior v Ružinove, kde sa v zime chodievalo stáť na hokejové kanady, adventné kalendáre a plastové hračky, už vtedy z Číny.

Mieril a vydával zvuk streľby, dž tš dž tš. Stál na vyvýšenom mieste ihriska, kde sa zbiehali všetky bradlá, preliezačky a laná, nikto sa nehýbal. Jeho otec k nemu zozadu prišiel, chytil ho okolo pása a zložil ho dole. Zbraň, repliku sovietskeho samopalu, mu vytrhol z ruky a pred všetkými mu povedal, že nikdy nesmie mieriť na ľudí.

Nesmie na nich mieriť ani hračkami, ani „pištoľou“ z vlastnej ruky, dvoma natiahnutými prstami namiesto hlavne a pokrčeným palcom vyzerajúcim ako kolt, ktorý mali na bokoch zavesený kovboji vo vinetuovkách.

„Nikdy nesmieš na nikoho mieriť,“ hovoril nervóznym hlasom, zatiaľ čo ostatní rodičia stáli okolo a rozhliadali sa, či náhodou niekoho netrafil.

Dimo vtedy dostal prvú lekciu z citlivosti. Otec mu vysvetlil, že môže mieriť nanajvýš na zajace, čo bolo pre osemročných chlapcov zo sídliska rovnako nepredstaviteľné ako obrázky s Da Vinciho človekom uloženými v sonde Voyager.

Napriek poučeniu Dimo o pár mesiacov, v zime, použil počas guľovačky zlepšený projektil. Nestačilo mu premeniť v dlaniach snehovú guľu na ľadovú, snehom obalil kameň, premenil guľu na pralinku a trafil do hlavy spolužiačku, ktorá skončila na pohotovosti nemocnice na Kramároch.

Kto by šiel v štyridsiatom treťom do Berlína?

Ruské, iránske a severokórejské rakety a drony denne zabíjajú ľudí na Ukrajine. Vojna trvá tretí rok, tretí rok sa Putin pokúša zničiť nášho suseda. Vraždí ukrajinských mužov, ukrajinské ženy a deti, ničí divadlá, ako to, kde sa márne ukrývali pred skazou Mariupoľa. Nezachránilo ich to, rovnako ani školy a nemocnice, ktorých podľa OSN zničila ruská horda stovky.

A slovenskí poslanci, ktorí neboli v detskom veku na ihrisku a nemali šťastie vypočuť si prednášku jedného z rodičov o necitlivosti, cestujú do hlavného mesta zločineckého štátu, idú do divadla zločineckého štátu a natočia video o tom, aký pekný večer si v ňom užili.