Keď nám je dobre, máme tendenciu zlenivieť. Zabúdame, že náš život sa mení, hovorí psychológ Bednařík

Najčastejšie máme motiváciu svoj život meniť, keď sa nám dejú negatívne situácie. Psychológ ALEŠ BEDNAŘÍK hovorí, že tak robíme preto, lebo sa chceme vzchopiť a nájsť nástroje na zlepšenie svojho života.

„“Spojíme to s predsavzatiami. Ide však o dvojsečnú zbraň. Na jednej strane nás predsavzatia motivujú, aby sme boli lepšími, úspešnejšími ľuďmi. Na druhej zasa vytvárajú nový tlak““ vysvetľuje.

Predsavzatiami chceme aktívne ovplyvniť, ako budeme vnímať rok a to, čo nás čaká. „Majú v sebe neuveriteľne silný, kľúčový, psychologický náboj: dávajú nám pocit, že budeme mať budúcnosť v našich rukách,“ hovorí.

Keď nám je dobre, máme tendenciu zlenivieť, fungovať rutinne a držať sa toho, čo nám v živote funguje. Ide o zaujímavý paradox. „Je to však úplne prirodzené. Zároveň zabúdame, že náš život sa mení. Prídu rôzne okolnosti, keď nám naše staré rutiny nestačia, alebo môžu byť škodlivé v novej situácii,“ hovorí.

Najlepší stav učiť sa nové veci je podľa neho vtedy, keď sme v duševnej pohode. Práve vtedy sa treba spýtať sám seba, čo nové môžeme skúsiť. „Ak sa nám rozpadá život, záťaž nás oberá o veľa síl. Vtedy sa ťažko niečo nové učí“ konštatuje.

Na začiatku roka sa často hovorí: Nový rok – nové ja. V čom je pre ľudí iné niesť predstavu svojho nového ja v januári než napríklad v júni?

V celej pop kultúre slúži koniec roka na rekapituláciu toho, čo sa nám stalo. Keď sa končí kalendárny rok, ide o akýsi míľnik, čo majú ľudia radi. Míľniky totiž ovplyvňujú vnímanie nášho života, či už je to maturita, koniec vysokej školy, svadba.

Všetky veľké životné udalosti nás podporujú v tom, že máme túžbu začať odznova, byť lepšou verziou seba samého. Máme nutkanie a tendenciu stanoviť si predsavzatia a ciele. Opúšťanie starého roka a začínanie nového sa nám prepája s lúčením sa so svojou starou verziou a vytváraním novej.

Okrem toho máme sociálne siete plné celebrít, influencerov, ktorí prinášajú tému predsavzatí, pretože ovplyvňuje biznis. Keď si ľudia totiž dávajú predsavzatia, spája sa to s napríklad so zaplatením kurzu či nákupom permanentky do posilňovne. Čiže niektorí si vytvárajú predsavzatia, no iní z nich zasa profitujú.

Predsavzatia sú však prirodzené: nový rok príde sám od seba a na druhej strane môžeme cítiť kultúrny vplyv, aby sme niečo so sebou robili, pretože ide o správny čas.

Preto si ich ľudia nedávajú hocikedy inokedy?

Je to práve pre míľniky, ku ktorým patrí práve Nový rok.

Aký má na nás vplyv koniec roka?

Záleží na tom, aký rok sme mali. Vrelo odporúčam robiť si na konci roka prehľad: prezerať si spätne fotky v mobile, príspevky na sociálnych sieťach. Aby sme sa vrátili k tomu, čo sme za ten rok zažili.

Vidíme momenty, ktoré stáli zato. Výskumy ukazujú, že negatívne situácie prežívame trikrát silnejšie než pozitívne. V mozgu a pamäti zostávajú dlhšie. Evolučne nám to pomáhalo zapamätať si negatívne veci, aby sme im predišli a naučili sa ich zvládať.

Preto si veľa ľudí môže povedať, aký mali zlý rok. Môže to byť realita, ale môže to byť aj skreslené vnímanie, preto sa potrebujeme vedomejšie vracať k pozitívnejším momentom. Pri nich nezáleží na tom, aké silné boli, ale na ich počte.

Zároveň veľa vecí sme za posledný rok mohli prežívať ako negatívne a nepríjemné, no s časovým odstupom ich vyhodnotíme ako zmysluplné a sme za ne vďační, pretože nás niekam posunuli.

Vyhodnocovanie minulosti nám môže priniesť viac pozitívneho, ako dávanie si predsavzatí.

Takže je pre nás nápomocné rekapitulovať si minulosť a povedať si, že sa niečo nové začína?

Áno, je to dobré.

Ak si spravíme rekapituláciu, začneme viac pociťovať, že máme dobrý život. Získame motiváciu, aby aj ďalší rok bol bližšie k tomu, čo chceme zažiť.

Napríklad ja mám radšej, keď si život neriadim cez ciele, ale prostredníctvom hodnôt: aký by som chcel byť a ako by som chcel žiť. Každý deň čelíme určitým situáciám, príležitostiam a ľuďom. Fungujem podľa toho, že sa riadim práve hodnotami, na ktorých mi záleží. A napokon niečo dosiahnem, aj keď som to neplánoval.

Kedy máme najväčšiu motiváciu niečo vo svojom živote meniť?

Najčastejšie keď sa nám dejú negatívne situácie. Súvisí to s tým, že sa chceme vzchopiť a nájsť nástroje a riešenia na zlepšenie svojho života. Deje sa to napríklad vtedy, keď majú ľudia konflikty v práci, prípadne problémy v partnerskom vzťahu.

Nejde síce o úplne najlepšiu motiváciu, no ak sa nám v niečom nedarí, chceme to robiť lepšie. Spojíme to s predsavzatiami. Ide však o dvojsečnú zbraň. Na jednej strane nás predsavzatia motivujú, aby sme boli lepšími, úspešnejšími ľuďmi. Na druhej zasa vytvárajú nový tlak.

Dáva to zmysel: na čo by sme menili svoj život, keď nám je dobre?

Ide o paradox. Keď nám je dobre, máme tendenciu zlenivieť, žiť rutinne a držať sa toho, čo nám v živote funguje. Je to úplne prirodzené. Zároveň však zabúdame, že náš život sa mení. Prídu rôzne okolnosti, keď nám naše staré rutiny nestačia alebo môžu byť v novej situácii škodlivé.

Zoberme si napríklad slobodného človeka, ktorý žije úspešný, pracovný život. No potom začne s niekým randiť a to vyžaduje prispôsobiť sa novej situácii. Nemôže totiž fungovať tak ako predtým. Preto sú predsavzatia dobré na to, aby sa človek niečo nové naučil a objavil iné mechanizmy.

Rád by som však povedal, že najlepší stav učiť sa nové veci je vtedy, keď sme v duševnej pohode a život nám funguje. Práve vtedy sa treba spýtať sám seba, čo ďalšie môžeme skúsiť. Máme totiž navyše energiu. Ak sa nám rozpadá život, táto záťaž nás oberá o veľa síl. Vtedy sa ťažko niečo nové učí.

Zdravšie žiť a stravovať sa, začať cvičiť alebo viac cvičiť či schudnúť. To sú azda najčastejšie predsavzatia na Slovensku, ktoré sa pravidelne opakujú. Prečo súvisia práve s naším zovňajškom?