Ukrajina, clá, Grónsko. Ktoré Trumpove sľuby sú realistické a čo od neho čakať?
16. jan 2025 o 16:04 I
Dokázal by zničiť americké spojenectvá.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Samotný Donald Trump, ktorý sa 20. januára stane 47. prezidentom Spojených štátov, už priznal, že jeden z jeho najveľkolepejších sľubov z volebnej kampane – vyriešiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín – nesplnil a nesplní.
Kampaň republikánskeho kandidáta už tradične sprevádzali velikášske sľuby, ktoré aj americké médiá filtrovali práve cez fakt, že ide o kampaň a Donalda Trumpa.
Pár dní pred oficiálnou inauguráciou sa však pri pohľade na expertné hlasy spoza oceánu dá zostaviť prehľad realistických sľubov Donalda Trumpa a niektorých krokov, ktoré by sa mohol pokúsiť uviesť do praxe.
Mnoho z nich pritom Trump avizuje ako „on day one“, čiže zavedenie od prvého dňa v úrade. Môže ísť o ďalšie z jeho kampaňových preháňaní, no americký prezident je šéfom výkonnej moci, a preto má pomerne rozsiahle právomoci aj bez súhlasu Kongresu. Americkí prezidenti na to používajú dekréty – takzvané exekutívne príkazy.
Ak bude Trump potrebovať súhlas Kongresu, nemusel by mať problém, väčšinu v oboch komorách budú mať republikáni.
Vojna na Ukrajine: Dvadsaťštyri hodín už neplatí, pol roka iba možno
Ruská vojna proti Ukrajine vyrušila Washington v období, keď hlavný záujem svojej zahraničnej politiky už presmeroval na Tichý oceán, vyvažovanie čínskeho vplyvu a hrozbu, že by sa Peking pokúsil obsadiť Taiwan, prípadne by vznikli nepokoje medzi ním a inými štátmi regiónu – napríklad Filipínami.
V Európe pritom rezonujú Trumpove výroky, v ktorých spochybnil bezpodmienečnú ochotu USA brániť spojenecké štáty na starom kontinente.
Keith Kellogg, Trumpov budúci splnomocnenec pre vojnu na Ukrajine, si už na riešenie problému vypýtal sto dní. Ako môže vyzerať?
Agentúra Reuters ako pravdepodobné kontúry Trumpových predstáv spomína, že by Washington súhlasil so zamietnutím ukrajinského členstva v NATO a zmrazením súčasnej frontovej línie. To by mohol kompenzovať materiálnou pomocou pre zostávajúce ukrajinské územie a vytvorením demilitarizovanej zóny, ktorú by strážili európske jednotky.
Rusko sa zatiaľ tvári, že nemá chuť na kompromisy a za cenu vysokých strát (okolo 1500 vojakov denne len na ruskej strane) pomaly dobýja ukrajinské územie. Trump navyše sľuboval, že posadí za stôl Putina a Zelenského. Moskva pritom stále hrá veľmocenskú hru a o Ukrajine chce rokovať priamo s Trumpom.
„Trumpova druhá administratíva môže ukončiť materiálnu a vojenskú podporu Ukrajiny s argumentom, že ide o európsky problém, alebo vnútiť Ukrajine pristúpenie na veľmi nevýhodnú a neudržateľnú dohodu o prímerí s Ruskom,“ napísala v správe česká mimovládna organizácia Európske hodnoty.
V tom istom dokumente sa píše, že by Trump mohol použiť bezpečnostné záruky, aby Európu dotlačil k proamerickým postojom, ak chce, aby ju Washington strážil. To môže vyvolať rozpory medzi európskymi štátmi, kde na rozdiel od štátov na severe a východe Európy západoeurópske štáty nevnímajú ruskú hrozbu ako bezprostrednú.
Ekonomika: s väčšinou rozpočtu nepohne
V ekonomike Trumpove sľuby zhruba kopírujú klasické konzervatívne zmýšľanie, ktoré sa zameriava na zoštíhlenie štátu, menej štátnych zásahov a viac slobody na podnikanie. Trump ich však chce nakombinovať s dovoznými clami.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO