Vláda chce vyrokovať s Bruselom zmeny v pláne obnovy. Milióny eur plánuje presunúť inam (panel expertov)

2. Súhlasíte s tým, kam chce najnovšie vláda presmerovať peniaze, ktorým hrozí nevyčerpanie?

3. Do ktorých oblastí by ste navrhovali dať peniaze, ktorým hrozí nevyčerpanie? A prečo?

Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

1. Revíziu plánu obnovy (POO) oceňujem. Z veľkej časti je to reakcia na objektívne skutočnosti, ktoré neumožňovali pokračovať v pôvodných plánoch. Napríklad veľká investícia v železiarňach sa nedala začať kvôli zvažovanému a nakoniec zrušenému predaju U. S. Steelu. Revízia čiastočne reaguje na zmenené priority novej vlády, ale aj na meškania spôsobené nečinnosťou či nešikovnosťou nových manažérov, kvôli ktorým sa mnohé pôvodné ciele stali nedosiahnuteľnými.

2. – 3. V súčasnosti už nie je priestor rozmýšľať o tom, ktoré oblasti by si viac zaslúžili zdroje z POO. Môžeme vyberať len z tých projektov, ktoré už sú v pokročilom štádiu prípravy a je priestor do nich alokovať ešte ďalšie zdroje. Našťastie ide aj o oblasti, kde očakávame vysoký spoločenský prínos – ako nemocnice, školy, škôlky či sociálne zariadenia. Aj tu však existujú riziká, do konca plánu obnovy zostáva už iba 17 mesiacov.

V našej aktuálnej fiškálnej predikcii máme predpoklad, že skoro pol miliardy zo zdrojov plánu obnovy nebude využitých. Pravdepodobne to však bude ešte výrazne viac než pol miliardy, niektoré ciele jednoducho do budúceho júna nestihneme splniť a o niektoré sa už vláda ani nepokúša, takže od EÚ budeme žiadať iba čiastkové žiadosti o platbu. Pokiaľ by sa vláde podarilo splniť zostávajúce míľniky tak, aby nevyčerpaných zdrojov bolo menej ako pol miliardy, znamenalo by to asi 94-percentnú úspešnosť plánu obnovy, čo by bol celkovo vynikajúci výsledok.

2fotky v galérii Ako sa darí čerpať peniaze z Plánu obnovy a odolnosti Zdroj: ISA

Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení

1. Áno, považujeme revíziu plánu obnovy za správny a nevyhnutný krok. Realita implementácie niektorých opatrení ukázala, že pôvodné ciele nie sú z rôznych dôvodov uskutočniteľné. Preto je adaptácia plánu dôležitá na to, aby Slovensko mohlo plnohodnotne využiť dostupné financie a smerovať ich tam, kde budú mať najväčší pozitívny vplyv na hospodárstvo a spoločnosť. Po nedávnej diskusii s úradom podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku a ďalšími významnými predstaviteľmi verejného a súkromného sektora však môžeme zhodnotiť, že až budúcnosť ukáže realizovateľnosť daných opatrení.

2. Ako zástupcovia zamestnávateľov vnímame presmerovanie finančných prostriedkov ako krok správnym smerom. Osobitne oceňujeme investície do vzdelávania, zdravotníctva a zlepšenia dopravnej infraštruktúry, ktoré môžu podporiť konkurencieschopnosť Slovenska a stabilitu pracovného trhu. Zároveň je však potrebné zabezpečiť, aby presmerované prostriedky prinášali reálne zlepšenia pre podnikateľské prostredie a ekonomiku ako celok a aby skutočne došlo k naplneniu daných projektov, keďže do 30. 6. 2026 musí byť všetko aj skolaudované, vyúčtované aj zdokladované Európskej komisii.

3. Podnikateľskému prostrediu by pomohli systémové zmeny, ktoré by zvýšili konkurencieschopnosť Slovenska. Našou prioritou je, aby sa tieto prostriedky investovali strategicky, s dôrazom na dlhodobé pozitívne efekty pre slovenskú ekonomiku a jej udržateľný rozvoj, a preto navrhujeme alokovať nevyčerpané prostriedky do nasledujúcich oblastí: energetická bezpečnosť a diverzifikácia zdrojov, rozvoj infraštruktúry, ďalej oblasť vedy, výskumu a inovácií či reforma vzdelávania s dôrazom na potreby trhu práce.

V zmysle oficiálneho stretnutia s vládnymi predstaviteľmi k plánu obnovy sú zamestnávatelia pripravení aktívne spolupracovať s vládou na efektívnom plnení cieľov plánu obnovy, aby investície priniesli maximálny prínos pre ekonomiku a spoločnosť.