Minister práce navrhuje sprísnenie PN pre možné zneužívanie. Odborári reagujú
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny, Erik Tomáš, navrhuje sprísnenie kontroly pracovnej neschopnosti (PN) v reakcii na dlhšiu priemernú dĺžku PN na Slovensku v porovnaní s Českou republikou. Zatiaľ čo na Slovensku trvá PN v priemere 46 dní, v Česku je to iba 31 dní. Minister poukazuje na možné zneužívanie systému ako jeden z dôvodov tohto rozdielu.
Riziko plošných opatrení
Analýza Konferencie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) ukazuje, že plošné opatrenia môžu mať negatívne dopady na zdravie populácie. Je preto podľa nej dôležité najprv dôkladne preskúmať príčiny tohto stavu.
Konferencia v štúdii navrhuje vypracovať detailnú analýzu faktorov ovplyvňujúcich PN, vrátane pracovných podmienok, zdravotného stavu a regionálnych rozdielov. Podľa dát zverejnených Sociálnou poisťovňou je priemerná dĺžka PN na Slovensku rozdielna v jednotlivých regiónoch. Zdá sa, že vysoké regionálne rozdiely a mnohé faktory, ktoré z toho plynú, môžu mať vplyv na chorobnosť a zdravotný stav populácie.
Do desiatky okresov s najvyšším priemerným percentom práceneschopnosti a najdlhšou dobou jej trvania patria okresy Čadca, Kysucké Nové Mesto, Sobrance, Poprad, Kežmarok a Spišská Nová Ves, ktoré sa objavujú v oboch kategóriách.
Lenivosť a hrozba pre plynulý chod podniku
Podľa skúseností z poradenských služieb poskytovaných KOZ SR prostredníctvom portálu Klientskeho centra odborov sa odborníci stretávajú s rozmanitými príbehmi zamestnancov na Slovensku v súvislosti s čerpaním PN. Niektorí zamestnávatelia a manažéri vnímajú PN zamestnanca negatívne, často ju spájajú s lenivosťou alebo ako hrozbu pre plynulý chod podniku, narušenie pracovných procesov a nutnosť zabezpečiť náhradu za „maródujúceho“ zamestnanca. Vyskytujú sa aj prípady, keď zamestnávatelia kvôli čerpaniu PN ukončujú pracovný pomer so zamestnancami, alebo ich nútia podpisovať dohody, ktorými sa zaväzujú nečerpať PN.
Tlak, ktorému sú zamestnanci vystavení, často vedie k tomu, že aj v prípade ochorenia sa rozhodnú nevyhľadať lekársku pomoc a nečerpať práceneschopnosť. Zdravotné problémy tak ignorujú alebo ich „prechodia“. Takýto prístup však môže, a často aj vedie, k zhoršeniu zdravotného stavu, rozvoju chronických ochorení a nezachyteniu vážnych zdravotných problémov v ich počiatočných štádiách. Následkom je neraz potreba dlhodobých PN v prípade zamestnancov, ktorých zdravotný stav sa týmto spôsobom zhoršil.
Buď PN, alebo výpoveď
V praxi sa však odborníci z KOZ SR stretávajú aj s opačným prístupom, keď zamestnávatelia inštruujú zamestnancov, aby sa dali vypísať na PN, niekedy dokonca pod tlakom (buď PN, alebo výpoveď). Dôvody sú často organizačné, finančné či prevádzkové. Pred zavedením tzv. kurzarbeitu (zákon o podpore v čase skrátenej práce, platný od roku 2022) zamestnávatelia týmto spôsobom riešili dočasné výpadky objednávok alebo poruchy vo výrobe. Niektorí túto prax využívajú aj dnes, keď nespĺňajú podmienky na kurzarbeit.
Podľa KOZ SR by sa Slovensko malo snažiť priblížiť vyspelým krajinám Európskej únie nielen v oblasti pracovných podmienok, ale aj vo financovaní a dostupnosti zdravotnej starostlivosti či vo výške náhrad za PN. To zahŕňa zvýšenie mzdovej úrovne, skrátenie pracovného času, obmedzenie nadčasov a väčšie investície do prevencie ochorení súvisiacich s nepriaznivými pracovnými podmienkami.
Na Slovensku a v Česku sa náhrada mzdy počas PN vypočítava z denného vymeriavacieho základu, zatiaľ čo v západnej Európe býva zväčša naviazaná na čistý príjem zamestnanca. Navyše, výška náhrad na Slovensku a v Česku patrí medzi najnižšie v rámci Európy.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO