Zopakuje sa chyba so „štátnym Wazeom“? Súťaž na IT projekt lístka diskriminuje a obsahuje zbytočné časti

Financovanie projektu je plánované z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti (POO). Firmy mali čas na predkladanie ponúk do 13. decembra 2024 11. hodiny a momentálne beží vyhodnocovanie súťaže.

Z IT komunity prichádzajú obavy, že celá zákazky je ušitá na mieru pre konkrétneho dodávateľa. Pozreli sme sa na to bližšie. V článku sa konkrétne dočítate:

• Čo projekt Národného integrovaného cestovného lístka všetko obsahuje.
• Aký má byť prínos investície za desiatky miliónov eur.
• Aké špeciálne požiadavky má štát na IT dodávateľov, aby sa mohli o zákazku uchádzať.
• Prečo ekonómovia vidia v zákazke predraženie.
• Aké časti tendra by štát vôbec nemusel nakupovať.
• Pri ktorom dopravnom projekte boli peniaze minuté zbytočne.
• Ako rozdelil nákup IT prostriedkov pre dopravný systém jeden z krajov.
• Kto radí štátu s IT zákazkou na Národný integrovaný cestovný lístok.

1. Čo zákazka zahŕňa a aký má byť prínos

Projekt Národný integrovaný cestovný lístok (NICL) má priniesť automatizáciu obslužných rutín, aby sa stal nákup a používanie dopravných služieb pre občana čo najjednoduchším a priamočiarym. Po technickej stránke by mal pozostávať z:

• platformy pre dátovú integráciu a zdieľanie dát lokálnych a regionálnych poskytovateľov služieb verejnej osobnej dopravy a ďalších dopravcov,
• centrálneho IT riešenia pre poskytovanie podporných služieb pre zapojených aktérov,
• webu,
• mobilnej aplikácie, ktorá má byť hlavným nástrojom cestujúcich pri plánovaní, nákupe služieb ako aj počas cestovania v sieti Národného integrovaného cestovného lístka NICL,
• integrácie tarifno-vybavovacích systémov poskytovateľov dopravných služieb – zariadení a nástrojov na nákup služieb osobnej dopravy a overovanie oprávnenosti cestovania ako i na zber údajov o pohybe cestujúcich a vozidiel alebo súprav.

„Sieť skombinovaných moderných technológií, využívajúca technológie GPS, Wi-Fi, NFC a Bluetooth majáky, bude používateľa nielen automaticky prihlasovať a odhlasovať z dopravných prostriedkov pri nástupe a výstupe (ak si to bude želať), ale aj ho navigovať po staniciach a nástupištiach, informovať ho v reálnom čase o tom, na ktoré nástupište sa má presunúť, koľko má na to času, ako sa tam dá dostať, a tak mu uľahčovať cestovanie,“ uvádza popis predmetu zákazky.

Telesne postihnutým má nové riešenie ukazovať bezbariérovú cestu na presuny či umiestnenie bezbariérových vagónov, ak ich bude mať vlak zaradené.

Na druhej strane si štát od projektu sľubuje štatistiky, ktoré uľahčia optimalizáciu trás či nastavenie staníc a nástupíšť. Očakáva od toho v konečnom dôsledku zrýchlenie výmeny cestujúcich pri prestupoch medzi dopravnými prostriedkami a tým pádom zefektívnenia celkovej dopravy.

2. Čo musia potenciálni dodávatelia splniť

Štát v podmienkach účasti od záujemcov požaduje viacero podmienok, ktoré idú splniť len ťažko alebo limitujú okruh možných dodávateľov. Od firiem požaduje prístup k peniazom v objeme minimálne 6,5 milióna eur, čo majú dokázať výpisom z účtu alebo aj prísľubom o úvere, a to po dobu trvania zmluvy. Pýta si takisto zoznam poskytnutých služieb rovnakého alebo podobného charakteru ako je predmet zákazky za predchádzajúce tri roky.

Okrem toho mala spoločnosť poskytovať počas uvedeného času servisnú podporu k IT systému v hodnote minimálne 1,6 milióna eur bez DPH.

Pritom uchádzači nemohli v minulosti dodávať hocijaké projekty. Minimálne jeden projekt musel spočívať:

• vo vytvorení informačného systému s integráciou služieb verejnej osobnej dopravy, pričom bol minimálne na regionálnej úrovni a spájal aspoň šesť miest a aspoň 15 dopravcov,
• bol postavený na účtoch cestujúcich,
• všetky informácie o preprave cestujúcich a o získaní práv na využívanie dopravných služieb sa nahrávali do centrálneho systému do 15 sekúnd a v prípade výpadku konektivity sa synchronizovali do 15 sekúnd od obnovenia spojenia,
• súčasťou bola mobilná aplikácia pre smartfóny, vytvorenie portálu pre cestujúcich s predajom lístkov či prevádzka systému v cloude.
• v integrácii informačného systému na aspoň 20 rôznych organizácií.

Zdroj Živé.sk poskytol aj podklady projektu realizovaného v jednom z blízkych štátov v Strednej Európe, ktorý má spĺňať práve uvedené požiadavky. Postup štátu opisuje slovami, že je to návrat do starých čias IT zákaziek šitých na mieru.

3. Prečo sa to dá robiť lacnejšie

Útvar hodnoty za peniaze priamo k podmienkam tendra konštatoval, že úpravou ich časti by bolo možné zvýšiť počet doručených ponúk a nájsť najlacnejšie riešenie dostupné na trhu.

Poukazuje na spomínané skúsenosti s prevádzkovou podporou IT systému a porovnáva, že kým štát pýta dodávateľa, ktorý si za to pýtal minimálne 1,6 milióna eur bez DPH, tak v Banskobystrickom alebo Žilinskom kraji stoja dané služby približne len 100-tisíc eur ročne. Vytýka takisto podmienku na integráciu aspoň šiestich miest a 15 dopravcov.

„Vhodnou alternatívou na preukázanie dostatočných skúseností uchádzačov s podobnými systémami by mohli byť napríklad údaje o počte klientov, spoľahlivosti a spokojnosti so službami,“ odporúča zložka ministerstva financií.

Pred uzatvorením zmluvy radí pozrieť sa na ceny za podobné aplikácie. „V súťaži sa predpokladá, že dodanie aplikácie na nákup lístkov a podporného IT systému má stáť 13,6 milióna eur. Vlastný systém a mobilnú aplikácia na zabezpečenie služby integrovanej dopravy už realizovali napríklad v Banskobystrickom a Žilinskom kraji, pričom cena za dielo bola výrazne nižšia,“ zdôrazňujú analytici.

Ponuky na Národný integrovaný cestovný lístok by sa preto mali podľa nich porovnať s nákladmi už uskutočnených projektoch v krajoch – po ich prepočte na celoštátnu úroveň.

„Nižšie môžu byť tiež ročné náklady na prevádzku, ktoré sú teraz uvažované na úrovni 9,3 percenta ceny diela, pričom bežne sa náklady na prevádzku IT systémov v štáte pohybujú na úrovni piatich percent. Výška prevádzkových nákladov v zmluve by tak nemala presiahnuť 0,7 milióna eur ročne,“ dodáva Útvar hodnoty za peniaze.

4. V čom je projekt nafúknutý

Navyše poukazuje, že tender obsahuje aj časti, ktoré by štát vôbec nemusel nakupovať a súčasne ministerstvo financií nedostalo informáciu, či bol potrebný počet kusov hardvéru overený s dopravcami.

Hovoríme konkrétne o validačných zariadeniach za 8,3 milióna eur. „Potrebné sú až pre zavedenie systému ‚pay as you go‘, kde cestujúci platí za skutočne precestované vzdialenosti, požiadavka na tento systém ale nie je definovaná v Pláne obnovy,“ píšu ekonómovia.

Odborníkom sa súčasne nepozdávajú predpokladané náklady na riadenie a publicitu projektu, pričom všetky ani nie sú súčasťou už vyhlásenej súťaže. „Riadenie projektu má stáť 3,8 milióna eur a na publicitu je vyčlenených 2,4 milióna eur. V súčte tak ide o 28 percent z výšky investičných nákladov, čo je výrazne nad priemerom iných IT projektov štátu – 7 percent,“ komentuje Útvar hodnoty za peniaze.

Navyše, štát má od roku 2022 aj jasne napísané pravidlo, že ministerstvá či iné štátne inštitúcie môžu prichádzať so samostatnými mobilnými aplikáciami až po tom, čo používateľom sprístupnia danú elektronickú službu na webe s dizajnom, ktorý sa automaticky prispôsobuje veľkosti displejov návštevníkov. Zároveň si majú vopred overiť opodstatnenosť riešenia prieskumom medzi používateľmi.

Cestovné lístky by teda mohlo ďalej predávať jednotliví dopravcovia alebo tretie strany bez potreby používať jeden štátny systém. Stačili by integračné rozhrania a prepojenia systémov. Podobne by to mohlo byť aj pri ďalších doplnkových službách, pričom by autorom aplikácií stačilo sprístupnenie dát.

Útvar hodnoty za peniaze ešte zdôraznil, že úspech projektu závisí od dohody o zjednotení tarify medzi všetkými relevantnými krajmi a dopravcami. „Následne by mala NADA prichystať vyhlášku alebo iné záväzné nariadenie na zjednotenie taríf,“ konštatoval pred Vianocami s tým, že analytici nevideli ani pracovnú verziu vyhlášky a ani iné podklady.

5. Aký podobný IT projekt skončil zlyhaním

Obrovský IT projekt Národný integrovaný cestný lístok (NICL) navyše pripomína už starší nevydarený počin z čias ministra dopravy Jána Počiatka – Národný systém dopravných informácií prezývaný aj „štátny Waze“, ktorý obsahoval web či mobilnú aplikáciu s mapami ciest a mal vodičom sprostredkovať aktuálne informácie o doprave. Momentálne už nefunguje, pritom štát do neho nalial vyše 17 miliónov eur.

Napokon to skončilo fiaskom. Služby skoro nikto nevyužíval, borili sa s neaktuálnymi mapami a predovšetkým štát objednal prvky, ktoré od neho vôbec Európska únia nepožadovala.

Vzhľadom na požiadavky mohli údaje týkajúce sa bezpečnosti cestnej premávky zbierať a ukladaťverejní aj súkromní prevádzkovatelia a poskytovatelia služieb.

„Aby tieto údaje boli ľahšie dostupné pre výmenu a opakované použitie s cieľom poskytovať informačné služby, mali by ich verejní a/alebo súkromní prevádzkovatelia ciest a poskytovatelia služieb sprístupniť cez jednotlivé prístupové body alebo zaistiť, aby boli prístupné cez vnútroštátne prístupové body vytvorené a riadené členskými štátmi. Tieto vnútroštátne prístupové body môžu mať formu archívu, registra, internetového portálu a podobne,“ znela spresňujúca požiadavka.

6. Kto IT zákazku manažuje

V súvislosti s tendrom na NICL púta pozornosť aj skutočnosť, že Národná dopravná autorita si objednala externé poradenstvo k verejným obstarávaniam:

• s firmou BIDit podpísala najskôr v júni minulého roka zmluvu s finančným limitom 70-tisíc eur bez dane a sadzbou za hodinu práce 70 eur,
• krátko na to v septembri pribudla druhá zmluva so zoskupením BIDit a Legal Tender na finančný rozsah maximálne 84-tisíc eur bez DPH pri rovnakej hodinovej taxe.

Obe spomínané firmy pritom radia aj Štatistickému úradu, a to napríklad pri zákazke na podporu prevádzky a rozvoj Registra a identifikátora právnických osôb a podnikateľov, podporu produktov v dátových centrách, podporu a rozvoj systému Sčítania obyvateľov, domov a bytov či zriadení dynamického nákupného systému pre centrálne obstarávanie IKT.

Aj v prípade tendra k Registru a identifikátoru právnických osôb a podnikateľov sa v podkladoch objavila obdobná podmienka ako u NICL – poskytovanie služieb rovnakého alebo podobného charakteru počas troch rokov za 1,5 milióna eur bez DPH. Zároveň zákazka pre jednu firmu a na základe jednej zmluvy musela byť za minimálne jeden milión bez dane. Podmienky tiež obsahujú zoznam IT pozícií a odborných znalostí, ktoré majú byť dokázané celým spektrom certifikátov.

Lehota na predkladanie ponúk v tomto prípade uplynie 5. februára o 11. hodine. Predpokladaná hodnota zákazky je 6,5 milióna eur bez DPH s dobou poskytovania služieb počas 24 mesiacov.