Ranný brífing: Koalícia si zabezpečila väčšinu, Šutaj Eštok čelí vážnemu podozreniu

Prečítajte alebo vypočujte si najdôležitejšie správy.

Roman Malatinec z Hlasu a skupina okolo Rudolfa Huliaka pomôžu koalícii na februárovej parlamentnej schôdzi. Budú sa prezentovať aj hlasovať za zdravotnícke návrhy či stavebný zákon. Vďaka nim môže mať koalícia najtesnejšiu väčšinu 76 hlasov.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok čelí vážnemu podozreniu z vynášania dokumentov z vyšetrovania citlivých káuz. Poslanec Samuel Migaľ tvrdí, že na pokyn ministra zverejnil policajný dokument. Prípad rieši policajná inšpekcia, ktorá však podlieha ministrovi vnútra.

Článok pokračuje pod video reklamou

Článok pokračuje pod video reklamou

Načítavam… Koalícia si zabezpečila väčšinu, Šutaj Eštok čelí vážnemu podozreniu

V dnešnom vydaní sa dočítate:


Február o budúcnosti koalície nerozhodne. Koalíciu podrží rebel Malatinec aj huliakovci

Vládnej koalícii sa podarilo zabezpečiť si na februárovú schôdzu parlamentu väčšinu. Roman Malatinec, jeden zo štvorice rebelujúcich poslancov pochádzajúcich z Hlasu vyhlásil, že pomôže vládnej koalícií na blížiacej sa schôdzi 4. februára schváliť zdravotnícke zákony, ktoré majú odvrátiť hrozbu opätovného podávania výpovedí lekármi. Podporí aj nový stavebný zákon.

Pre neistú väčšinu koalícia plánuje zo schôdze vyradiť viacero sporných návrhov zákonov a tiež voľby do viacerých orgánov vrátane predsedu parlamentu. Aj to uľahčuje koalícii situáciu, aby dokázala presvedčiť rebelujúcich poslancov.

Vo februári sa koalícia môže spoliehať aj na hlasy trojice odídencov z klubu SNS okolo Rudolfa Huliaka z Národnej koalície. Jeden z nich, Pavol Ľupták sediac vedľa Huliaka, pre SME povedal: „Áno, pomôžeme schôdzu otvoriť a budeme za návrhy hlasovať. Je to priorita.“

Koalícia teda má potrebný počet 76 poslancov aspoň na minimálnu väčšinu v parlamente. Februárové zasadnutie parlamentu nebude rozhodujúcou udalosťou, ktorá ukáže, či má vláda väčšinovú podporu. Skupina okolo Huliaka stále trvá na svojej požiadavke obsadiť ministerstvo životného prostredia, čím podmieňuje návrat k trvalej podpore vlády.

Ešte zložitejšia situácia sa črtá skupinke okolo poslanca Samuela Migaľa nakoľko oznámila, že do vyriešenia svojej situácie nebude v parlamente hlasovať. Malatinec teraz ohlásil, že tento záväzok nedodrží. Tvrdí, že chce byť „prostredníkom“ medzi rebelmi, stranou a vládou.

  • Rozhovor so Šalitrošom: Radomír Šalitroš, jeden z dvojice vylúčených poslancov z Hlasu, v rozhovore vysvetľuje, že im o žiadne funkcie nešlo a Matúš Šutaj Eštok s Tomášom Druckerom spustili opakovanými mediálnymi útokmi atómovú bombu naňho, Samuela Migaľa aj ich rodiny. Bývalý člen Hlasu zdôrazňuje, že jeho cieľom teraz nie je stranu ničiť, tá sa podľa neho už zničila sama.
  • Hlas rozumu sa vyparil: V Hlase zazneli aj výhrady, ba objavili sa aj vzbúrenci. Pravda, neidealizujme, ani poslanci Migaľ a Šalitroš sa neukázali ako „politici“. Spôsoby ich argumentácie, prečo sú v odboji a vo vzdore, sú ideovo aj politicky nielen slabé, ale aj neatraktívne, píše Boris Zala.

Šutaj Eštok je podozrivý zo zneužitia právomoci. Vyšetrovať ho bude inšpekcia, ktorá patrí pod neho

Konflikty vo vládnom Hlase priniesli okrem informácií o zákulisí strany aj podozrenie voči jej šéfovi Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Prehovoril o tom vylúčený poslanec Samuel Migaľ. Šutaj Eštok už v pozícii ministra vnútra mu údajne vlani v januári dal pokyn, aby na facebooku zverejnil policajný dokument, ktorý mal diskreditovať vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu.

Keď sa Migaľ neskôr začal vzpierať vedeniu strany, kontaktovala ho policajná inšpekcia. „Že ma zrazu chce vypočúvať vo veci zverejnenia nejakých materiálov.“ Sám Šutaj Eštok pritom kritizoval zverejňovanie dokumentov z policajných spisov. Aj pri tomto konkrétnom prípade vlani vyhlásil, že ho dal inšpekcii prešetriť.

Úrad inšpekčnej služby vedený Branislavom Zurianom pritom spadá priamo pod ministra vnútra. V stanovisku pripustil, že si Šutaja Eštoka predvolá. Odmietol však zároveň, že by voči Migaľovi konal účelovo.

Šutaj Eštok odmieta, že by dokument vyniesol on. Migaľove vyjadrenia označil za klamstvá. Opozícia chce kauzu riešiť v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť.

V krátkosti z domova:

  • Ľudí napáda neonacistická skupina: Polícia pátra po maskovanom gangu s neonacistickými symbolmi, ktorý sa na sociálnych sieťach chváli, ako bije ľudí v Bratislave. Nie je zrejmé, kto je cieľom útokov. Mestská polícia útoky na kamerových záznamoch nenašla. Po skupine pátra spolu so štátnou políciou.
  • Fico nafúkol útok na VšZP: Všeobecná zdravotná poisťovňa oficiálne potvrdila, že sa 24. januára stala obeťou cieleného DoS útoku. Premiér Robert Fico na mimoriadnom brífingu tvrdil, že išlo o „masívny“ kybernetický útok. Aktuálne vyjadrenie VšZP však naznačuje, že rozsah útoku bol značne nafúknutý a odcudzenie dát pacientov nehrozilo.
  • Bombic je už na Slovensku: Antisemitu a extrémistu Daniela Bombica, na ktorého sú vydané tri medzinárodné zatýkacie rozkazy, previezli vládnym špeciálom na Slovensko. Špecializovaný trestný súd teraz stanoví konkrétny termín výsluchu, zároveň môže rozhodnúť o väzobnom stíhaní Bombica na čas nevyhnutný pre potreby trestného stíhania.
  • Končí predseda Najvyššieho súdu: Členov Súdnej rady čaká v apríli zrejme vôbec najdôležitejšie hlasovanie počas ich pôsobenia vo funkcii. Vyberať budú nového predsedu Najvyššieho súdu, keďže Jánovi Šikutovi sa v máji končí päťročné funkčné obdobie. Nahradiť ho chce jeho dvojka Andrea Moravčíková či František Mozner, ktorému vyčítali prieťahy a klamstvo.
  • Prezident zvolal okrúhly stôl: Prezident Peter Pellegrini zvolal na budúci týždeň okrúhly stôl predsedov troch koaličných a troch opozičných parlamentných strán k zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Pellegrini chce o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska hovoriť, pretože je napriek dlhoročnému konsenzu podľa neho výrazným predmetom vnútropolitického súboja.

Rusko aktivovalo tajnú základňu ponoriek na Kryme z čias ZSSR. Slúžila aj ako múzeum

Tajná sovietska základňa pre ponorky na Kryme po dlhých rokoch ožíva a z múzea sa znova stáva vojenský objekt. Zariadenie z čias Sovietskeho zväzu je známe ako Objekt 825 GTS a nachádza sa v zátoke Balaklava južne od Sevastopoľa.

Teraz sa ju podľa zistení ukrajinskej partizánskej skupiny Atesh ruské námorníctvo znova rozhodlo využívať ako ponorkovú základňu a pracuje na inštalácii ochranných bariér proti dronovým útokom. „My ale vieme, ako ich prekvapiť,“ vyhlásili partizáni.

Deje sa tak v čase, keď v Rusku celkovo rastú obavy z ukrajinských sabotážnych akcií na Moskvou anektovanom Krymskom polostrove. Nedávno preto Rusi začali stavať zákopy priamo na krymských plážach.

Základňa má stále funkčné niektoré inžinierske siete vrátane zázemia a jej obnova na vojenské účely je teda možná. Má byť schopná pojať až sedem ponoriek z projektov s kódmi 613 a 633. Otázkou teraz je, ako to bude s novým typom ponoriek, ktoré bývajú širšie a aké úpravy si to vyžiada.

V krátkosti z Ukrajiny:

  • Ruský postup v Charkovskej oblasti: Ruské vojská opäť obsadili mestečko Dvorična na západnom brehu rieky Oskil pri Kupjansku v Charkovskej oblasti. Strata obce podľa agentúry AFP ilustruje ťažkosti, ktorým ukrajinská armáda čelí pri obrane pred nepriateľom. Rusi teraz postupujú v tej časti Charkovskej oblasti, odkiaľ ich na jeseň 2022 vyhnala ukrajinská protiofenzíva.
  • Útoky na rafinériu: Ruská ropná rafinéria v Riazani zastavila prevádzku po masívnych ukrajinských útokoch bezpilotnými lietadlami. Ukrajinci útočili podľa agentúry Reuters na rafinériu 24. a 26. januára. Útoky zapálili sklad ropy a zničili železničnú nakladaciu stanicu. Zničená bola tiež hydrokrakovacia jednotka, ktorá slúži na výrobu petroleja a komponentov pre výrobu motorovej nafty.
  • Dugin chce odstrániť Lenina: Vplyvný ruský nacionalistický ideológ Alexander Dugin navrhuje Kremľu, aby z mauzólea na moskovskom Červenom námestí odstránil telo Lenina a „urobil miesto pre skutočného imperátora“ Vladimira Putina. Kremeľ potvrdil, že takýto návrh dostal, ale k téme sa nevyjadruje s tým, že prezident „prežije mnohých iných“.

Zo zahraničných webov:


Putinova dojná krava krváca. Megalomanské plány vystriedala obria strata

Ruský štátny plynárenský gigant Gazprom koncom roka 2021 predstavil projekt na výstavbu dvoch mrakodrapov v Petrohrade . Vyšší z nich, 703-metrový, mal byť po veži Burdž chalífa v Dubaji druhou najvyššou budovou na svete.

Vežiaky na brehu Fínskeho zálivu boli navrhnuté megalomansky. Špirálovito stočené budovy zo skla a ocele nakreslili architekti vedľa luxusného mrakodrapu Lakhta, v ktorom má Gazprom centrálu.

Ambiciózne plány ruského plynárenského koncernu boli v súlade s jeho obchodnými úspechmi. O pár mesiacov vo februári 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, sa biznisový plán Gazpromu skomplikoval. A odvtedy sa to nezlepšilo. Skôr naopak, jeho situácia sa len zhoršuje.

V roku 2023 spadol do straty, ktorá dosiahla 629 miliárd rubľov (6,1 miliardy eur). Z kedysi najziskovejšej ruskej firmy bola zrazu najstratovejšia. Výsledky za vlaňajšok ešte neboli zverejnené, ale za prvé tri kvartály bol Gazprom v strate v prepočte takmer tri miliardy eur. Putinova pokladnička tak čelí problémom, na ktoré nie je zvyknutá.

V krátkosti z ekonomiky:

  • Trasa pre azerbajdžansky plyn: Exminister hospodárstva a expert na plyn Karel Hirman tvrdí, že azerbajdžanský plyn by mohol prúdiť na Slovensko aj mimo ruského územia, sústavou azerbajdžansko-tureckých plynovodov smerujúcich na Balkán a na Transbalkánsky plynovod, ktorý cez Bulharsko, Rumunsko a Moldavsko vedie na Ukrajinu. Odtiaľ by plyn mohol pokračovať na Slovensko.
  • Podnikateľský výkvet spod Tatier: Popradskému okresu robia dobré meno napríklad Tatravagónka, Beko Manufacturing Slovakia či Hossa Family. Kto patrí do druhej skupiny, to zistíte z nášho rebríčka najväčších dlžníkov Finančnej správy. Sledovali sme pritom subjekty, ktoré majú sídlo v 29 obciach a mestách okresu Poprad.
  • Straty najbohatších ľudí: Päťsto najbohatších obyvateľov sveta prišlo o najmenej 108 miliárd amerických dolárov po tom, ako čínska technologická spoločnosť DeepSeek svojim novým softvérovým nástrojom vyvolala prepad na akciových trhoch. Najväčšie straty utrpeli miliardári, ktorých bohatstvo je spojené s umelou inteligenciou.

Rastie nám nová olympijská víťazka? Francúzi chcú mať na olympiáde šport, v ktorom vyniká Slovenka

V zimných športoch nemá Slovensko aktuálne takú osobnosť, ktorá by mohla na zimných hrách útočiť na medailu. Na olympiáde 2030, ktorú budú hostiť francúzske Alpy, sa však ukazuje možnosť, že by Slovensko mohlo mať vážneho adepta na medailu.

Veľkou nádejou pre budúce roky je Viktória Chladoňová. Má ešte len 18 rokov, avšak vlani ukázala, že je veľkým talentom. Na všetkých juniorských šampionátoch získala medailu a už sa presadzuje aj v súťažiach žien.

Cyklistika je letný šport a jej cieľom zrejme budú letné hry 2028 v Los Angeles. Lenže o dva roky neskôr by mohla Slovenka skutočne štartovať aj na zimných hrách. Chladoňová totiž zbiera úspechy aj v cyklokrose, ktorý sa jazdí v zimných mesiacoch a v teréne patrí rovnako medzi špičku vo svojej vekovej kategórii.

Cyklokros nie je v programe olympijských hier. Môže to zmeniť prezident Medzinárodnej cyklistickej únie David Lappartient, ktorý sa uchádza o post prezidenta MOV. A do programu ZOH 2030 chce presadiť práve cyklokros.


Návrat Octavie 4×4 aj nový Enyaq. Škoda predstavila ceny noviniek na tento rok

Krátko po premiére mieri do predaja Škoda Enyaq s novou tvárou. Nejde však o jedinú novinku v ponuke českej značky na tento rok. Pribudol tiež Kodiaq RS, plug-in hybridný Superb Liftback, Elroq vo verzii Sportline a vrátila sa Octavia s pohonom všetkých kolies.

Po rušnom roku 2024, kedy Škoda uviedla nový Kodiaq, Superb, Elroq a facelifty modelov Octavia, Scala a Kamiq, prichádza trochu pokojnejšie obdobie. Zároveň nie je vylúčené, že tento rok spoznáme sériovú podobu malého elektrického crossoveru Epiq a tiež sa blíži príchod 7-miestneho SUV vychádzajúceho z konceptu Vision 7S. Zatiaľ však nepredbiehajme.

Najvýraznejšou novinkou na začiatku roka je rozhodne facelift Enyaqu, ktorý sa týka oboch karosárskych verzií a jeho podobu sme oficiálne spoznali už krátko po vianočných sviatkoch.

Teraz nás však viac zaujímali ceny, pretože oproti predošlej verzii Enyaqu ponúka facelift nižšie ceny. Tie v minulosti porástli s príchodom inovovanej verzie 85 s lepšie fungujúcimi technológiami.


Podcasty SME

Karikatúra

Recept dňa

Kuracie aj bravčové, z rýb aj z tofu. Pripravte si obľúbené rezne v cestíčku.

Dnes očakávame

  • Mimoriadna schôdza parlamentu k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde
  • Výjazdové rokovanie vlády v Červenom Kláštore v okrese Kežmarok
  • Súd s Ladislavom Bašternákom a spol. v kauze Bonaparte
  • Slovan Bratislava nastúpi v Lige majstrov proti Bayernu Mníchov

Dnes v histórii

29. januára 1886 získal nemecký technik Karl Friedrich Benz patent na svoje praktické trojkolesové motorové vozidlo s benzínovým motorom. Išlo o prvý benzínový automobil na svete – Benz Patent-Motorwagen Nummer 1, pričom použil ležatý jednovalcový štvortaktný benzínový motor s elektrickým zapaľovaním a výkonom 0,75 koní.


Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.

Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO