Rok od útoku Hamasu: Ľudia v Gaze trpia, rukojemníkov čakajú a Izrael vinia z vojnových zločinov

Prímerie trvalo týždeň.

Článok pokračuje pod video reklamou

Článok pokračuje pod video reklamou

GAZA CITY, BRATISLAVA. Bol siedmy október 2023, keď svet šokoval prekvapivý útok palestínskej teroristickej organizácie Hamas na Izrael. Militanti v pohraničí Pásma Gazy, ktorú ovládajú, zabili približne 1200 ľudí a zajali 251 rukojemníkov. V tom čase na Izrael mierili tiež tisícky rakiet Hamasu.

Až ďalšie dni sa na verejnosť dostali správy o mučení aj znásilňovaní najmä izraelských žien. Šok z tragédie však vystriedal aj hnev obyvateľov pohraničných oblastí zo zlyhania izraelskej tajnej služby, ktorá hrozbu Hamasu podcenila.

Odpoveď Izraela prišla ešte v ten deň – najprv v podobe náletov na Pásmo Gazy a následne v polovici októbra aj v podobe pozemnej operácie, ktorá mala podľa izraelských obranných síl (IDF) zlikvidovať vedenie Hamasu a zachrániť rukojemníkov.

Kým v októbri minulého roka mal ešte Izrael podporu väčšiny západného sveta a lídri hovorili o práve na sebaobranu, vysoký počet civilných obetí v Pásme Gazy dnes vytvárajú aj kritiku za “humanitárnu krízu”, ktorú útoky spôsobujú. Navyše Hamas v oblasti stále operuje a kým spojenci Izraela vrátane toho najsilnejšieho – Spojených štátov – hovoria o prímerí, regionálny konflikt sa rozrástol aj na územie Libanonu či Iránu.

„Samozrejme, po 7. októbri izraelský štát musel reagovať a má právo sa brániť. Súčasná podoba operácie v Pásme Gazy sa však nedá vysvetliť legitímnym právom na sebaobranu. Je vcelku zrejmé, že izraelská armáda a izraelské bezpečnostné zložky tam na palestínskom obyvateľstve páchajú sériu vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti,” hovorí pre SME Jakub Záhora, český politológ a analytik zaoberajúci sa Izraelom a Palestínou na Karlovej univerzite v Prahe.

Boj o rukojemníkov

Rok po útoku na hudobný festival a kibucy v pohraničí Pásma Gazy čakajú Izraelčania na návrat 97 rukojemníkov. Viac ako sto sa vrátilo domov počas dočasného prímeria v novembri minulého roka, osem zachránili izraelskí vojaci v rámci vojenskej operácie. Takmer štyridsiatim rodinám sa však vrátili len telá ich príbuzných.

Vlani v decembri izraelskí vojaci zastrelili troch rukojemníkov, ktorých si pomýlili s teroristami. Držali pritom bielu vlajku. V septembri zase našli telá šiestich rukojemníkov, ktorých Hamas zavraždil tesne predtým, ako sa k nim dostali izraelské jednotky.

Izraelský premiér Netanjahu stále odhaduje, že najmenej polovica z 97 rukojemníkov je nažive, smrť 35 osôb už potvrdili.

Práve oslobodenie rukojemníkov a zničenie Hamasu je hlavným cieľom izraelskej armády. Neschopnosť priniesť unesené osoby naspäť však vyvolala v poslednom roku v Izraeli masové protesty – tých posledných v polovici septembra sa zúčastnilo v Tel Avive asi 100-tisíc ľudí, ktorí spochybňovali schopnosť vlády situáciu vyriešiť.

Zajímavost :  Zatímco americký dolar i bitcoin po Trumpově vítězství vzrostly, čínský jüan...

Dôvera v Netajnahua a jeho vládu sa prepadla bezprostredne po útoku Hamasu. Koncom októbra 2023 80 percent Izraelčanov tvrdilo, že Netanjahu by mal prevziať osobnú zodpovednosť za zlyhania spojené s útokom Hamasu. V priebehu pár týždňov sa jeho strana Likud prepadla z približne 30-percentnej podpory na približne 17 percent a na čele prieskumov ich vystriedala opozičná Národná jednota.

Operácie namierené voči Hizballáhu v Libanone však popularitu Likudu opäť vrátili.

Hladomor aj mŕtve deti

Terčom kritiky je však Izrael najmä po pozemnom vpáde do Pásma Gazy a po pokračujúcich bombardovaniach, ktoré sú podľa premiéra Netanjahua zamerané na ciele Hamasu.

Rok po útoku Hamasu si vzájomná vojna v Pásme Gazy vyžiadala 41-tisíc obetí. Sú medzi nimi aj členovia Hamasu, väčšinou však ide o civilistov, najmä ženy a deti.

Údaj pochádza z tamojšieho ministerstva zdravotníctva, ktoré je – rovnako ako všetky ostatné úrady – pod kontrolou Hamasu. Toto číslo však za spoľahlivé považuje Organizácia Spojených národov (OSN) aj medzinárodné humanitárne organizácie.

Humanitárnu krízu tu spôsobuje nedostatok všetkého – jedla, vody, liekov, paliva aj príbytkov, tvrdia humanitárni pracovníci, ktorí na mieste pomáhajú. V oblasti tiež vypukol hladomor a Lekári bez hraníc opisujú smrť podvyživených detí vrátane batoliat.

Situácia v Pásme Gazy je katastrofická, povedala pre web BBC v polovici septembra Sigrid Kaag, hlavná koordinátorka OSN pre humanitárnu pomoc a obnovu Pásma Gazy. „Neuspokojujeme ich potreby, nehovoriac o vytváraní perspektív a nádeje pre civilistov v Pásme Gazy,” prízvukovala.

Súvisiaci článok Lekárnik pomáhal v Pásme Gazy: V jednom inkubátore ležia aj tri deti. Viac sa už nezmestilo Čítajte 

Medzi obeťami je aj viac ako sto regionálnych novinárov a takmer tristo humanitárnych pracovníkov, vyplýva z údajov Výboru na ochranu novinárov a OSN.

Izrael povoľuje vstup určitého množstva humanitárnej pomoci po mori aj po súši. Čelí však aj obvineniam, že kamióny s pomocou zbytočne dlho zadržiava na hraničných priechodoch, s čím im pomáhajú aj protipalestínski aktivisti. Izrael to odmieta.

Túto informáciu však potvrdzujú viaceré izraelské, palestínske aj medzinárodné zdroje, dodáva analytik Záhora.

Už niekoľkokrát izraelskí vojaci útočili priamo na humanitárne konvoje. V prípade aprílového útoku na vozidlá organizácie World Central Kitchen, ktorý si vyžiadal sedem obetí, priznali, že išlo o chybu.

Obavy z vyhladzovania

Aj keď izraelská armáda pred niektorými útokmi dopredu varuje a obyvateľom nariaďuje evakuáciu, viacerí ľudskoprávni experti pripomínajú, že ľudia sa v husto obývanom Pásme Gazy nemajú kde skryť.

Zajímavost :  Odbery pupočníkovej krvi začala riešiť prokuratúra. Konať sa rozhodla sama, preskúma podozrenia na viaceré trestné činy

„Opakovane sme povedali, že v Gaze nie je žiadne miesto bezpečné. Nie sú to útulky, ani nemocnice, ani takzvané humanitárne zóny,” vyjadril sa v máji námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths.

Na území s rozlohou 365 štvorcových kilometrov žije 2,1 milióna ľudí. Päť a pol-miliónové Slovensko má asi 49-tisíc štvorcových kilometrov. Deväťdesiat percent obyvateľov Pásma Gazy bolo vnútorne vysídlených, niektorí aj viackrát.

Nefunguje väčšina nemocníc ani škôl, mnohé z nich totiž Izrael zbombardoval. Útoky sú podľa nich namierené na členov Hamasu, ktorí sa skrývajú v tuneloch pod zemou. Viaceré z nich dokázateľne využíval Hamas na presun zbraní či riadiace centrá.

Diskusiu vyvolal napríklad útok na najväčšiu nemocnicu v Gaze al-Šífa, z ktorej izraelské jednotky priniesli viaceré videá. Denník New York Times na základe analýzy videí tvrdí, že Hamas ich naozaj využíval na úkryt a ako sklad zbraní, no nepovrdil, že by sa tam nachádzali aj riadiace centrá Hamasu.

Izrael preto čelí obvineniam, že na civilné objekty, ktoré sú v čase vojny chránené medzinárodným právom, útočí zámerne. Zdôrazňujú to napríklad Lekári bez hraníc. „Izrael minimálne dbá na princíp proporcionality, kde majú mať zásahy väčší vojenský úžitok ako civilné utrpenie,” približuje analytik Záhora.

Súvisiaci článok Anatómia genocídy. Expertka OSN hovorí, že Izrael prekročil v Pásme Gazy hranicu Čítajte 

Viacerí odborníci na ľudské práva a aktivisti hovoria dokonca o systematickom vyhladzovaní Palestínčanov. “Existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že Izrael dosiahol hranicu naznačujúcu spáchanie zločinu genocídy proti Palestínčanom v Pásme Gazy,” napísala vo svojej správe z marca Francesca Albanese, osobitná spravodajkyňa OSN pre okupované palestínske územia.

Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim Khan žiada o vydanie zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua pre podozrenia z vojnových zločinov. Z rovnakého dôvodu žiada vydanie zatykaču aj na lídra Hamasu Jahjú Sinvára.

Juhoafrická republika podala v decembri žalobu na Medzinárodný súdny dvor, v ktorej tvrdí, Že Izrael útokmi v Pásme Gaze porušuje Dohovor OSN o genocíde. Žalobu odvtedy podporili krajiny ako Turecko, Čile či Španielsko.

Súvisiaci článok Izrael je pre operáciu v Gaze pred súdom. Čo to znamená? (otázky a odpovede) Čítajte 

Aj niektoré západné štáty obmedzili podporu Izraela – Európska únia zaviedla sankcie voči obyvateľom nelegálnych osád na západnom brehu Jordánu, kde v uplynulom roku zahynulo najmenej 680 Palestínčanov.

Veľká Británia v septembri oznámila, že pozastaví 30 z 350 licencií na vývoz zbraní do Izraela z obáv, že nimi tamojšia armáda porušuje medzinárodné právo. Izrael by tak mohol prísť o mnohé súčiastky pre stíhačky, vrtuľníky či drony.

Väčšina analytikov sa však zhoduje, že skutočne zaváži až takýto krok Spojených štátov, ktoré Izraelu dodávajú najviac zbraní. Dosluhujúci prezident Joe Biden tým už pohrozil, zatiaľ tak však neurobil.

Prímerie v nedohľadne

Boje za uplynulý rok utíchli raz. V rámci týždenného dočasného prímeria, ktoré trvalo od 24. do 30. novembra, prišlo k výmene 110 rukojemníkov za 240 palestínskych väzňov z izraelských väzení.

Zajímavost :  Těžba břidlicového plynu v USA prvně klesla, producenti omezují investice kvůli nízkým cenám

Dohodu za účasti predstaviteľov Hamasu a Izraela vyrokovali Egypt, Katar a USA. Egypt spolu s Izraelom kontroluje hraničný prechod Rafah, v Katare sa ukrývajú viacerí vysokopostavení predstavitelia Hamasu a USA sú najdôležitejším vojenským aj finančným podporovateľom Izraela.

Tieto štáty aktívne pracujú na ďalších rokovaniach, Izrael a Hamas sa im však nateraz opäť za rokovací stôl nepodarilo dostať. Obe strany majú totiž výrazné odlišné podmienky.

Nepomáha ani to, že verejne hlásajú ambíciu jeden druhého zničiť. Vytvorenie dvoch samostatných štátov, ktoré žiadajú západní spojenci na čele s USA, by tak nemohlo fungovať.

Pesimistický je aj analytik Záhora. „Problémom je, že na rokovaniach sa predkladajú dve požiadavky, ktoré sú nezlučitelné. Na jednej strane je Hamas, ktorý prežiť a chce od Izraela záruku, že vojna skončí. Na druhej strane Izrael stále opakuje, že Hamas musí zničiť. Je to kľúčový dôvod, prečo rokovania nemajú výsledok,” uzatvára.

Situáciu podľa neho komplikuje aj pozemná invázia Izraela do susedného Libanonu, ktorá začala skoro ráno prvého októbra. „V Izraeli, ale aj v medzinárodnom spoločenstve to odvracia pozornosť od diania v Pásme Gazy,” približuje.

Hrozba Hizballáhu, ktorý ma v Libanone veľký vplyv, bol podľa Záhoru jedným z dôvodov, prečo by Izrael mohol na prímerie pristúpiť. Hizballáh totiž podporuje Hamas a panuje tak obava z regionálnej vojny, najmä po zapojení Iránu a masívnom ostreľovaní Izraelu.

Po operáciách, ktoré začali vybuchujúcimi pagermi a pokračujú priamymi útokmi, však Izrael libanonských teroristov oslabil. „Hizballáh stále funguje ako vojenská organizácia, utrpel však straty. Jeho hrozba je teraz významne menšia,” dodáva.

Vojna: Izrael vs. Palestína

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO