Andrej Danko ide pretláčať ďalšie nezmyselné opatrenie (ekonomický výber)

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

Rekreačnými poukazmi sa to nekončí, Andrej Danko chce viac: Predseda národniarov si rekreačné poukazy, ktoré presadil ešte počas tretej vlády Roberta Fica, vzal za svoje a vníma ich ako svoj malý politický pomníček. A týmto sa to nekončí. Svoj politický odkaz chce ešte viac rozšíriť. Samozrejme, za peniaze daňových poplatníkov, v tomto prípade podnikateľov.

Do parlamentu by sa totiž mal dostať poslanecký návrh predsedu SNS, ktorý predkladá spolu so svojimi spolupartajníkmi Milanom Garajom a Dagmar Kramplovou. Trojica národniarov chce novelizovať Zákonník práce a zaviesť tak povinnosť pre firmy s viac ako 50 zamestnancami poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Malo by to byť v podstate za rovnakých podmienok, ako je to pri súčasných rekreačných poukazoch.

Voči tomuto návrhu sa už zdvihla vlna kritiky, pretože by to pre zamestnávateľov znamenalo ďalšie finančné bremeno. Pritom len nedávno koalícia schválila konsolidačný balíček, ktorý výrazne postihne aj podnikateľov, a to predovšetkým tých väčších.

„Tento návrh považujeme za nekoncepčný, najmä v kontexte prijatého konsolidačného balíčka, ktorý zvýšil dane, odvody a zaviedol daň z finančných transakcií. Aktuálny návrh, o ktorom rokuje parlament, pridáva k týmto záťažiam ďalšie neprimerané bremeno a môže byť tým pomyselným klincom do rakvy, ktorý výrazne ohrozí schopnosť firiem ďalej fungovať,“ vyhlásil Marcel Valocka z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.

Podľa neho bol tento návrh predložený bez diskusie so sociálnymi partnermi a bez jasnej analýzy dosahov na podnikateľské prostredie. Preto ho asociácia vníma ako populistické opatrenie, ktoré sa realizuje na účet firiem.

„Len prehlbuje už beztak náročnú situáciu, v ktorej sa firmy nachádzajú, a ďalej zhoršuje podmienky v podnikateľskom prostredí. Dôrazne s ním nesúhlasíme a považujeme ho za škodlivý pre dlhodobú stabilitu firiem na Slovensku,“ dodal Valocka.

Zajímavost : Počet fiktívnych živnostníkov na Slovensku rapídne narastá

Otázna zostáva aj podpora zo strany koaličných partnerov. Podľa informácií Aktuality.sk národniari ešte nemajú definitívne dohodnutú podporu od Hlasu a Smeru. „O žiadnej dohode neviem. O všetkom podstatnom budeme rokovať na budúci týždeň v utorok na poslaneckom klube,“ odkázal Marián Kéry (Smer). Skúšali sme osloviť aj ďalších koaličných poslancov, tí však na naše otázky do uzávierky nereagovali.

Jeden z najväčších doručovateľov na Slovensku má problémy: Náš čitateľ Lukáš si približne pred mesiacom objednal tablet od spoločnosti Slovak Telekom. Vopred zaň zaplatil približne 200 eur a ako spôsob doručenia si vybral jeden z výdajných Z-Boxov spoločnosti Packeta.

„Keď mi prišla esemeska, že si tovar môžem vyzdvihnúť, išiel som do výdajného boxu. Zadal som kód na otvorenie schránky, no tá bola prázdna. Nikdy predtým sa mi nič podobné nestalo, a to využívam služby Packety pravidelne,“ opísal svoju skúsenosť Bratislavčan.

Lukáš sa situáciu rozhodol riešiť priamo s predajcom. Telekom mu ozrejmil, že k problému zrejme došlo preto, že oznámenie o uložení zásielky mu doručovateľ odoslal pred tým, než tam jeho zásielka fyzicky dorazila. Teleoperátor Bratislavčanovi v priebehu pár dní poslal nový tablet, no mladý muž priznáva, že tentokrát už pre istotu zvolil osobné vyzdvihnutie.

Podobnú skúsenosť so spoločnosťou Packeta má aj tridsiatnička Lucia, ktorá si koncom septembra objednala oblečenie z dielne známej slovenskej značky za vyše 100 eur. „Keď som otvorila Z-Box, zásielku som v ňom nenašla. Opakovane som zadávala kód, avšak stále sa otvorila tá istá prázdna schránka,“ hovorí nespokojná zákazníčka. Prípadom sa podrobne venovala kolegyňa Katka Runnová vo svojom článku.

Fusakle sa stále nedokázali vymaniť z problémov: Značka Fusakle, známa svojimi veselými ponožkami, sa ocitla vo vážnych finančných problémoch. V posledných dvoch rokoch jej príjmy výrazne klesli a firma zaznamenala veľké straty. Aby prekonala ťažkosti, zavrela niektoré predajne a znížila počet zamestnancov. Napriek tomu majiteľ zostáva optimistický a verí, že krachu sa vyhnú.

Počas pandémie sa značke darilo najmä v online obchode, ale po jej skončení ľudia začali opäť nakupovať v kamenných predajniach a záujem postupne klesal. Inflácia situáciu ešte zhoršila. Ako uvádza Denník E posledné finančné výsledky ukazujú, že firma je vo vážnych problémoch – záväzky sú vyššie než aktíva a tržby za minulý rok klesli o takmer 40 percent, čo potvrdzuje pretrvávajúce ťažkosti.

Zajímavost : Zloděj v trafostanici odpojil Harrachov od proudu. Zázrak, že přežil, říká policie

Firma však naďalej hľadá spôsoby, ako sa dostať z krízy. Zvažuje nové marketingové stratégie a zameranie na online predaj. Majiteľ verí, že s kreativitou, ktorú zákazníci na značke oceňujú, sa Fusakle môžu opäť postaviť na nohy. V hre je aj možná expanzia do zahraničia, čo by mohlo priniesť nové príležitosti a oživiť tržby.

Číslo týždňa

Zdražovanie poľavilo aj v septembri. Medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien podľa jednotnej európskej metodiky dosiahla v septembri 2024 hodnotu 2,9 percenta, čo je o 0,3 percentuálneho bodu menej, ako bola jej hodnota v predchádzajúcom mesiaci.

Graf týždňa

Čínske aerolinky znovu obsadili drvivú väčšinu spojov medzi Európou a Čínou. Počas pandémie boli sily leteckých spoločností na tejto trase vyrovnané. Aktuálne dravá čínska konkurencia znovu valcuje skostnatené európske spoločnosti.

3fotky v galérii Letecké spojenie medzi Európou a Čínou Zdroj: Bloomberg

Obrázok týždňa

Obrázok týždňa ukazuje, v akom žalostnom stave sa momentálne nachádza britská spoločnosť a ekonomika. Až 35 percent mladých Britov je mimo trhu práce – skončili školu, nepracujú a nehľadajú si prácu. Ich počet sa od roku 2022 zvýšil takmer o štvrtinu na viac ako 870-tisíc. Takýto stav je dlhodobo neudržateľný. Znovu bude musieť prísť ďalšia Železná lady, aby spravila v krajine poriadok.

3fotky v galérii Pracovný trh vo V. Británii Zdroj: The Financial Times

Zahraničie

Bloomberg: Audi, prémiovej značke koncernu Volkswagen, sa nepodarilo nájsť investora pre svoju továreň na výrobu elektrických vozidiel v Bruseli. Jediným možným riešením tak je zatvorenie fabriky. Z 26 záujemcov žiaden neponúkol životaschopný plán pre budúcnosť závodu, uviedol prevádzkový riaditeľ Gerd Walker. Interné hľadanie iných možností v rámci VW taktiež neprinieslo výsledky.

Závod Audi, kde pracuje približne tritisíc ľudí, čelí problémom kvôli nízkemu dopytu po tam vyrábanom elektrickom SUV. Navyše jeho strategická poloha bráni logistickým vylepšeniam. Ronny Liedts z odborov potvrdil, že plán je továrňu rýchlo zatvoriť, keďže alternatívy nefungujú.

Zatvorenie bruselského závodu by mohlo byť prvým ozdravným krokom v rámci celej skupiny VW, ku ktorému sa zaviazalo vedenie koncernu. Nízky dopyt po elektrických vozidlách a silná konkurencia ako Tesla a BYD prinútili VW pristúpiť k prísnym úsporným opatreniam. Dokonca sa zvažuje zatvorenie nemeckých závodov, čo by bolo po prvýkrát v histórii VW.

Zajímavost : Štát poňal konsolidáciu zle. Mal zaviesť dve opatrenia, ktoré sa osvedčili v Rakúsku, a ušetrili by sme dosť peňazí (rozhovor)

Oenergetice.cz: V posledných týždňoch došlo v Európe k nárastu zrušených vodíkových projektov vrátane ambiciózneho projektu SkyFuelH2 vo Švédsku, ktorý mal pokryť až 10 percent dopytu po leteckom palive udržateľným palivom zo zeleného vodíka. Spoločnosť Uniper, ktorá projekt viedla, ho pozastavila pre nepriaznivé trhové podmienky – vysoké náklady a regulačnú neistotu. Tento krok prichádza v čase, keď Európa čelí tlaku na splnenie klimatických cieľov a zníženie emisií skleníkových plynov, čo zrušenie týchto projektov ešte viac komplikuje.

SkyFuelH2 sa tak pripojil k rastúcemu zoznamu ekologických a vodíkových projektov, ktoré boli odložené. Nejde pritom o ojedinelý prípad. Zrušené boli aj projekty vývozu modrého vodíka z Nórska do Nemecka. Pre vodíkové projekty je momentálne kľúčové nielen zníženie nákladov na výrobu, ale aj stabilnejšie regulačné prostredie, ktoré by umožnilo konkurovať tradičným palivám. Výroba zeleného vodíka je stále nákladná – dosahuje približne sedem eur za kilogram, čo robí projekty tohto druhu ekonomicky náročnými. Výzvou zostáva prepojiť klimatickú udržateľnosť s komerčnou životaschopnosťou, čo si vyžaduje koordinovaný prístup vlád, priemyslu a investorov.