Gabo Žifčák: Vláda sa snaží démonizovať každého, kto má silu niečo povedať

16. okt 2024 o 11:30  I 

Gabo Žifčák si z hlavy zloží jednu zo svojich štrnástich rôznych šiltoviek s logom prasaťa, patriaceho jeho obľúbenému brnianskemu street-food stánku Būcheck.

“Je to moje totemové zviera, na začiatku kariéry som vystupoval ako Brafčák. Je to krásne logo. Prvú šiltovku som si kúpil. Chalani boli úplne napichaní z toho, že ju stále nosím a ostatné mi začali posielať. Ponúkli mi aj, že urobíme spoluprácu a mám si vybrať farbu. Keďže som farboslepý, ešte stále na tom pracujem. Oranžovú však rozoznám,” smeje sa.

Na zdvorilostnú otázku, ako sa má, odpovedá, že “pracovne”. S blížiacimi sa sviatkami sa totiž začína sezóna firemných akcií, ktorá utíchne až na začiatku januára.

Do kaviarne neďaleko štúdia, kde s Jakubom Lužinom nahráva podcast Lužifčák, ho priviezol tajomný kolega Frenky, ktorý je ešte na pár mesiacov zároveň aj jeho spolubývajúcim.

Nedávno si na hypotéku kúpil vlastný byt v Bernolákove. Nebude život osamote po rokoch strávených na spoločných prenájmoch šok?

Budem bývať so psom, takže nebudem sám. Celkovo sa však teším, mám už predsa len 37 rokov.

Býval si so šiestimi ľuďmi. Nebojíš sa osamelosti?

Vôbec nie. Už chcem chodiť po byte nahý a neriešiť, kto nenaložil umývačku riadu alebo mi poškriabal panvicu.

Ľudia sa ma pýtajú, či sa nebojím, že budem viac piť. Vraj sa to stáva ľuďom, ktorí bývajú sami. Myslím si však, že to bude naopak. Dnes sa v dome totiž často nájde niekto, kto má slinu alebo dôvod oslavovať.

Od začiatku mesiaca sa mi navyše darí držať “sober october” a už dva týždne nepijem, aj keď sa spolubývajúci veľmi snažia, aby som si dal s nimi aspoň pivo.

Prečo si sa rozhodol pre mesiac abstinencie?

Mal som dosť bujaré leto, ktoré som statne a svižne prepil. Zo zdravotného hľadiska som si povedal, že treba niečo robiť. Kým pijem a konzumujem prázdne kalórie, nedokážem schudnúť.

Koncom septembra oslavoval kamarát na chate štyridsiatku, tak som ešte šiel a piatok aj sobotu prechlastal tak, že som v nedeľu ráno fúkol 1,4 promile a do štvrtej poobede som sedel sám v aute a pozeral doblba, kým som nefúkol nulu. Vtedy som vedel, že október dám na triezvo.

Komik prehodnocuje svoj vzťah k alkoholu (zdroj: Jozef Jakubčo)

Mal si niekedy po prehýrenej noci pocit prázdnoty alebo existenciálneho smútku?

Áno, samozrejme. Mám navyše problém, že si neviem len tak vypiť, dať si tri pivá a ísť domov. Keď pijem, tak pijem do nemoty a keď sa ráno zobudím, som dva dni nepoužiteľný a mám presne tieto stavy, že načo je to celé dobré. Aj preto s tým musím niečo robiť.

O tvojom projekte Svedkovia Liehovovi bolo počuť počas ostatného sčítania obyvateľstva a v súvislosti s ambíciou o registráciu cirkvi. V sčítaní sa k vám prihlásilo okolo štrnásťtisíc ľudí, vnímaš to ako úspech?

Myslím, že sme v sčítaní mali vyšší potenciál. Prekážkou bola neprehľadná forma online sčítania, kde bolo nutné zaznačiť, že si veriaci a vybrať si kolónku “iné” a názov ručne vypísať.

Veľa ľudí, vrátane takých, čo majú na internete obrovský dosah, hovorili, že akonáhle si vyberieš, že si veriaci, navyšuješ balík peňazí prerozdeľovaných medzi cirkvi. Snažil som sa síce vysvetliť, že je to sprostosť, no toto nedorozumenie sa mi nepodarilo prekričať a nepochopil to každý.

V konečnom dôsledku však údaje v sčítaní obyvateľov nie sú pre registráciu cirkvi dôležité, ani keby sa k nám prihlásil milión ľudí. Dôležité je vyzbierať päťdesiat tisíc podpisov na samostatných hárkoch.

A to sa vám zatiaľ nedarí.