Olympiáda nie je sen, ale cieľ. Slovenský lyžiar zmenil všetko a trúfa si na veľké veci

Slovenské mužské lyžovanie už dekádu ťahajú bratia Žampovci. Adam a Andreas získali vo Svetovom pohári dokopy 659 bodov, no ak si odmyslíme časť alpskej kombinácie, tak na dlhých lyžiach nebodovali ani raz.

Rýchlostné disciplíny jazdil Adam najmä v sezóne 2015/2016 a najviac sa mu darilo v Kitzbüheli, kde skončil v super-G na 34. priečke. Andreas ho v tomto smere neprekonal, nikdy doposiaľ nebol v top 40. 

Prvý slovenský bod nezískal ani Martin Bendik. V elitnom lyžiarskom seriáli bol najlepšie 47. vo Wengene 2019, v jednom zo svojich 16 zjazdoch. 

Zlomiť túto nelichotivú štatistiku sa už čoskoro chystá 27-ročný MATEJ PRIELOŽNÝ, ktorý sa do Svetového pohára vráti po šiestich rokoch.

“Ak by som bol vtedy na štarte super-G v takej forme a rozpoložení ako dnes, tak by som určite zabodoval,” hovorí rodák z Bratislavy pre Sportnet.

Svetový pohár sa začne o zopár dní, no vy už máte za sebou niekoľko súťaží. Ako hodnotíte svoje výkony v Juhoamerickom pohári?

Výsledky boli dobré, bol som aj na pódiu, ale viem, že dokážem lyžovať ešte lepšie. Urobil som nejaké hlúpe chyby, ktoré verím, že sa nebudú opakovať.

Za posledné štyri či päť rokov som veľa nelyžoval, či už pre zranenie alebo financie. Tým pádom som mal vysoké číslo na hocijakých pretekoch, čo som si chcel zlepšiť pred štartom Európskeho pohára.

Podarilo sa mi znížiť svoje FIS body a v super-G som dosiahol aj vyšší cieľ, ktorým bolo dostať sa do 150. miesta a teda získať právo štartovať na pretekoch Svetového pohára. V zjazde to zatiaľ tesne nevyšlo.

Je to práve superobrovský slalom, v ktorom sa cítite najlepšie?

Určite áno. Je to technickejšie, viac sa tam točí a ja rád robím oblúky vo vysokej rýchlosti. V rámci rýchlostných disciplín je konkurencia podobná, no v zjazde viac záleží na materiáli, ktorý máte. 

Som však presvedčený o tom, že moja výbava je stopercentná a verím, že môžem aj v tejto kráľovskej disciplíne dosiahnuť vynikajúce výsledky. 

V Beaver Creeku vás teda uvidíme v super-G, no vašou ambíciou je zrejme zlepšiť si aj pozíciu v zjazde, aby ste mohli ísť Svetový pohár.

Presne tak. Dôležité budú preteky v Santa Caterine, čo bude masaker. Siedmeho decembra je super-G v Beaver Creeku, ôsmeho letím s tímom späť do Európy, pristaneme deviateho, no prvý tréning zjazdu už nestihnem. 

Desiateho absolvujem teda aspoň druhý tréning a 11. a 12. decembra sú preteky zjazdu, v ktorých sa budem chcieť posunúť v rebríčku FIS.

Ja by som do 150. miesta bol aj teraz, ale v La Parve som vypadol. Až do mojej hlúpej chyby som bol rýchlejší ako Čech Jan Zabystřan, ktorý skončil druhý. V tréningu som bol šiesty so štartovým číslom 50.

Vo Svetovom pohári máte dva štarty, oba v Beaver Creeku. Ako si spomínate na tento debut, od ktorého onedlho uplynie šesť rokov?

V super-G som skončil 57., obrovský slalom som nedokončil. Ak by som bol na štarte super-G v takej forme a rozpoložení ako dnes, tak by som zabodoval. 

Nervozita bola ako pri každom štarte, nejako som si ju nepripúšťal. Neboli to preteky, v ktorých som bol pod tlakom. Musíte mať zdravé sebavedomie a možno aj trochu nos hore. Potom je vám jedno, aké preteky idete. 

Zjazdovku v Beaver Creeku mnohí označujú za veľmi náročnú. Súhlasíte?

Ja to tam mám veľmi rád. Zjazdovka je strmá, pevná a rýchla. Kto tam nestál, tak si nevie predstaviť, aké je to strmé. Keď stojíte a vystrelil by ste lakeť hore, tak sa vám dotýka zjazdovky. 

Aby ste stáli, tak jedna noha je vystretá na zemi a druhá je pokrčená tak, že máte koleno nad panvou. Veľa ľudí hovorí, že je tam najťažšie super-G, ale pre mňa je najľahšie zo všetkých vo Svetovom pohári.

VIDEO: Matej Prieložný počas tréningu pred novou sezónou

S akým výsledkom by ste boli spokojný?

Dvanáste miesto, bez srandy. S tým budem maximálne spokojný. To ste nečakali, že? Asi som vás trochu zaskočil (smiech). 

Vďaka tomu by som v ďalších pretekoch mohol štartovať s číslom tridsať. Minimálnym cieľom je bodovať a hlavne nechcem skončiť na 31. mieste.

Od januára 2022 ste dva roky neabsolvovali súťažné preteky. Prečo?

Vždy bolo mojím cieľom dostať sa na olympiádu. Po pretekoch v Tarvisu bolo jasné, že sa do Pekingu nedostanem, a tak som vypol. Je to finančne náročné a nemôžem si dovoliť míňať peniaze na lyžovanie štyri roky vkuse. 

Prestal som súťažiť, no pokračoval som v práci na mojej kondícii. V januári 2024 som bol v Špindlerovom mlyne skôr ako turista, keďže to bolo viac-menej o skúšaní materiálu a o tom, aby som bol trochu na lyžiach. 

Neúspech vás neodradil. Uvidíme vás v Cortine d’Ampezzo?

Som presvedčený o tom, že na to mám. Teraz zostáva do zimnej olympiády jeden a pol roka a makám na 110 percent, aby sa mi to podarilo.

Bude treba jazdiť výrazne lepšie ako predtým, čo sa mi zatiaľ darí. Hovorím, že olympiáda nie je sen, ale cieľ. Snom je ju vyhrať. 

Aktuálne máme jednu mužskú miestenku, takže chcem bodovať vo Svetovom pohári a vyjazdiť si miesto sám pred seba a nespoliehať sa na Andreasa či Adama Žampovcov, že získajú nejaké miesta navyše.

Čo sa od januára 2022 zmenilo vo vašej kariére?