Kamenického rana pre ekonomiku: Ušetriť na dani z bankových platieb môžete na pošte (+ ďalšie triky)

Plaťte naraz alebo na pošte

Analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar hodnotí, že transakčná daň nie je na prvý pohľad vysoká a dá sa o ňu ľahko zvýšiť cena. Výraznejšie zdraženie však nastáva v prípade napríklad montovaného výrobku, kde jednotlivé stupne finalizácie výrobku vykonáva iná firma. „Každá v procese výroby navýši o transakčnú daň už zvýšenú cenu. Celkové zdraženie bude predstavovať nie desatiny, ale celé percentá. Ledva sme sa zbavili vysokej inflácie a transakčnou daňou ju ideme privolať späť,“ konštatuje.

Ak podnikateľ zaplatí faktúru bežným prevodom alebo inkasom, štát si vypýta 0,4 percenta z transakcie do výšky 40 eur. Aj za platby vyššie ako 10-tisíc eur sa tak zaplatí stále 40 eur. Inými slovami, zvýhodnení sú všetci väčší podnikatelia, ktorí platia desaťtisícové faktúry. V ich prípade tak bude daňová záťaž z transakčnej dane relatívne nižšia.

Iných, drobnejších alebo častejšie platiacich, bude viesť transakčná daň k tomu, aby platby jednému dodávateľovi zlučovali do jednej väčšej. Negatívom však je, že dodávateľ môže čakať dlhší čas na uhradenie faktúry, čo nemusí akceptovať. Taktiež bude potrebná patričná evidencia – za čo všetko jedna platba došla. V praxi to znamená aj to, že jedna väčšia súhrnná transakcia nebude môcť obsahovať viac variabilných symbolov pre jej bližšie označenie.

Ministerstvo financií nám nepovedalo, prečo zvýhodňuje veľké firmy, ktoré operujú s väčšími finančnými objemami.

Strana Demokrati dodáva, že od dane budú úplne oslobodené aj platby poštovými poukážkami Slovenskej pošty, ľudovo známymi ako „šeky“. „Je evidentné, že daň bude motivovať ľudí k prechodu na technologicky zastarané formy platobného styku,“ prízvukujú. To je pritom v rozpore s vytýčeným plánom vlády, že zákonom podporuje elektronické platby a odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom.

Platba poštovou poukážkou sa oplatí na základe sadzobníka Slovenskej pošty platného od 1. januára budúceho roka od čiastky 625 eur – vtedy na pošte človek zaplatí 2,5 eura, čo by bola aj transakčná daň. Pri poštovej poukážke je strop platby 15-tisíc eur a poplatok 5,5 eura.

Nevýhodou je akurát administrácia okolo poukážok, čas na ich zaplatenie na pošte či v Balíkoboxe. Pamätať treba tiež na to, že pošta môže zvýšiť poplatky alebo štát zruší výnimku na platby poštovými poukážkami.

Kedy sa oplatí platiť poukážkou na pošte:

Pri kartách fixne dve eurá, no pozor na poplatky

Špeciálnu pozornosť si vyslúžila „výnimka“ v zákone. Pri platbách platobnými kartami sa neplatí žiadna variabilná daň odvíjajúca sa od objemu platieb, ale iba fixný poplatok za kartu dve eurá ročne.

Poslanec Alojz Hlina z klubu SaS, ktorý tiež podniká, upozornil, že štát novou daňou motivuje práve k využívaniu platieb kartou. „Nemusíte ísť k niekomu do jeho kamennej predajne a pípnuť mu na terminál. Túto platbu urobíte na termináli cez svoj internetbanking, len požiadate svojho dodávateľa, nech si urobí platobnú bránu. Poväčšine všetci už majú platobnú bránu. A kto nemá, to je mimoriadne jednoduchá funkcionalita,“ hovoril v pléne parlamentu.

Zatiaľ čo za pomoci karty sa dá vyhnúť samotnej transakčnej dani, nevýhodou je, že akceptácia platieb kartou nie je zadarmo. Prináša teda náklady príjemcovi platieb. „Banky a kartové spoločnosti si za možnosť prijímať platby kartami účtujú poplatky. Výška poplatkov závisí od počtu transakcií a celkovej výšky obratu, ale platí, že čím menší obchodník, tým vyššie poplatky,“ zhrnul Škriniar.

Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik preto uvádza, že ak by dodávatelia prešli na akceptáciu platieb kartami, museli by sa so svojimi obchodnými partnermi dohodnúť na refundovaní poplatku.

Spresňuje, že poplatok z hodnoty samotnej transakcie sa dnes zvyčajne pohybuje okolo jedného percenta a prípadný aj mesačný poplatok za spracovanie transakcií v rozmedzí 10 až 50 eur. „Avšak podnikateľ ho platí len v prípade, že nedosiahne minimálny obrat stanovený v zmluve. Hranica minimálneho obratu býva nastavená pomerne nízko v jednotkách stoviek eur či na úrovni tisíc eur,“ priblížil.

Pri platobných bránach sa na slovenskom internete zas štandardne hýbu okolo jedného percenta z platby, pričom firmy zvyčajne účtujú fixný mesačný poplatok 10 eur, doplnil Búlik.

V zahraničí však existujú fintechy, ktoré majú vyšší fixný mesačný poplatok, ale nižšie až nulové poplatky z transakcií. „To znamená, že firma s množstvom obchodných partnerov by im pri nulovom poplatku z prijatých platieb mohla vyjsť v ústrety a umožniť im nahradiť bankové prevody platbami kartou. Stálu by ju to síce fixný poplatok, ale na strane obchodných partnerov by bola výrazná úspora. Ak by tieto riešenia implementovali všetky firmy v hodnotovom reťazci, vo výsledku by sa vyhli všetci transakčnej dani,“ opisuje analytik.

Problémom však bude, že transakčná daň má postihnúť aj prevody z platobnej brány na štandardný účet podnikateľa, dáva do pozornosti stránka Podnikajte slobodne. Bez transakčnej dane by totiž mali byť len prevody v rámci jednej banky. A v prípade, že prevádzkovatelia platobných brán môžu byť v zahraničí, tak daňovú povinnosť voči štátu by si mal vyrovnať podnikateľ sám. To znamená podanie elektronického oznámenia o počte a výške transakcií a následné zaplatenie dane.

Popri platobných bránach a hardvérových platobných termináloch existujú už aj virtuálne platobné terminály – podnikateľovi stačí smartfón, ktorý premení na terminál nainštalovaním aplikácie.

Ak sa podnikateľ teda rozhodne zaviesť prijímanie bezhotovostných platieb kartou, a platí za službu poplatok, raz mesačne mu príde vyúčtovanie poplatkov, ktoré sa sťahujú inkasom alebo si vyžadujú prevod.

„Administratívne zaťaženie podnikateľov sa nasadením virtuálnej platobnej brány či POS terminálu zásadne nezvyšuje. Na úvod však firma musí investovať do hľadania riešenia, uzavretia zmluvy aj čas, nehovoriac o celom biznis riešení, ktoré musí firme dávať zmysel,“ poznamenal Búlik.

Ide to aj bez terminálu

Súčasne na trhu existuje možnosť poslať peniaze priamo z karty na kartu. Z veľkých slovenských bánk ju poskytuje jediný finančný dom – Tatra banka, no má pomerne veľké obmedzenia a navyše je v súčasnosti nákladnejšia ako samotná transakčná daň:

• minimálny limit výšky prevodu je 5 eur,
• maximálny limit výšky prevodu a súčasne maximálny denný limit je 1 000 eur,
• maximálny mesačný limit prevodu je v sume 5 000 eur.

„Poplatky za prevod z karty na kartu závisia od výšky prevodu. Prevod do výšky 100 eur je spoplatnený sumou 1,50 eura. Prevod vyšší, ako je suma 100 eur, je spoplatnený ako 1,5 percenta zo sumy prevodu,“ vyčíslila hovorkyňa Simona Miklošovičová.

V každom prípade, podmienky sa môžu zmeniť a službu potenciálne môžu zavádzať aj ďalší hráči. Pri Tatra banke platí, že služba funguje cez web a takzvaný Card2Card prevod je možné realizovať z ňou vydanej debetnej alebo kreditnej platobnej karty Visa. Príjemcom peňazí môže byť platobná karta vydaná na území členských štátov EÚ, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska, Ukrajiny, Srbska a Kosova.

Ostatní – Slovenská sporiteľňa, VÚB, 365.bank, ČSOB či UniCredit Bank – službu momentálne vôbec neposkytujú.

Výsledok lobingu by nevyzeral inak

Ministerstvo financií na otázku, prečo sa daň z finančných transakcií netýka v plnom rozsahu používania platobných kariet a prečo zaviedlo len zanedbateľný jednorazový poplatok, neodpovedalo.

Opoziční Demokrati, ktorých podpredseda Eduard Heger viedol rok ministerstvo financií, a Jozef Mihál ministerstvo sociálnych vecí, nevidia v kroku štátu logiku.

„Zvýhodnenie platobných kariet, ale aj iných foriem platieb, je jeden z najviac problematických prvkov, pretože to bude znamenať deformovanie trhu v prospech niektorých subjektov poskytujúcich služby platobného styku. Ak budú v dôsledku zavedenia dane ľudia vo zvýšenej miere využívať platobné karty, znamená to nárast ziskov kartových firiem,“ kritizujú s tým, že sa nevedia ubrániť podozreniu, či nedošlo v tejto otázke k lobingu. „Netvrdíme, že to tak je, ale ak by to tak bolo, nevyzeralo by to inak,“ odkazujú.

„Doba kešu“ sa prinavráti

Zostáva ešte riešenie v podobe hotovostných platieb. Zákon oficiálne zakazuje od 1. júla 2023 platiť v hotovosti čiastky nad 15-tisíc eur pre fyzické aj právnické osoby – bez ohľadu na ich právny dôvod okrem výnimiek presne definovaných v zákone. Patria k nim poskytovanie platobných služieb, poštových služieb a poštového platobného styku ako vloženie hotovosti na účet, výber hotovosti z účtu, zloženie hotovosti k hotovostnému prevodu alebo vyplatenie hotovosti v dôsledku hotovostného prevodu, či zmenárenská činnosť. Platba za dodanie tovaru na dobierku, ako aj platba kreditnou kartou sa nepovažujú za platbu v hotovosti.

Pri podnikaní tak treba brať do úvahy akurát iné náklady spojené s poplatkami za prípadné vloženie peňazí do banky alebo ich ochrana v podobe trezora, kamier či bezpečnostnej služby. Zákon by ešte išiel obísť tak, že podnikatelia uvedú oficiálne platbu v hotovosti, ale reálne transakciu uskutočnia bezhotovostne súkromnými účtami, na ktoré sa transakčná daň nevzťahuje – zatiaľ, kým by ju vláda Róberta Fica potenciálne nerozšírila plošne na všetky slovenské účty.

Podnikateľ by si tak potom mohol vybrať peniaze z bankomatu a doplniť do pokladne podľa účtovníctva neskôr podľa potreby. S tým je však spojené riziko, že sa na to zabudne.

Prechod na hotovosť pritom vôbec nie je nereálny. Obavy, že sa stane presný opak toho, čo chce kabinet Roberta Fica s ministrom financií Ladislavom Kamenickým, dokazujú čísla z Maďarska. Slovenská banková asociácia poukazuje, že u južného suseda nedošlo len k nárastu hotovostných operácií, ale aj k presunu od bezhotovostných prevodov k vyššiemu používaniu platobných kariet. Podľa údajov Európskej centrálnej banky bol v roku 2023 podiel bezhotovostných bankových prevodov k celkovým bezhotovostným transakciám z okolitých štátov najnižší práve v Maďarsku – len necelých 22 percent, kým priemer EÚ bol na úrovni 38 percent a napríklad v Rakúsku až takmer 41 percent.

„Preferencia nákladnejších transakcií prostredníctvom platobných kariet sa potenciálne môže odraziť vo zvýšených nákladoch podnikateľov a v cenách,“ vystríha asociácia.

Ministerstvo financií nekomentovalo, prečo sa rozhodlo motivovať ľudí uprednostňovať hotovosť, s ktorou sú spojené riziká fyzickej krádeže a spomínané náklady na bezpečnosť.

Založenie účtu v zahraničí nepomôže

Štát určil, že daň majú od podnikateľov inkasovať pre štát priamo banky na Slovensku alebo ich tunajšie pobočky. Ak daňový rezident Slovenska – firma či živnostník – má podnikateľský účet v zahraničí, bude s tým mať prácu navyše. Zákon mu káže každý mesiac vypĺňať elektronické oznámenie o počte a výške transakcií a následne zaplatiť daň.

„Z tohto hľadiska sa firme neoplatí preniesť si do zahraničia len účet, pretože sa tým dani z transakcií nevyhne. Samozrejme, to všetko platí za predpokladu, že podnikateľ si svoju povinnosť vypĺňať elektronicky oznámenie o počte a výške transakcií splní,“ sumarizuje Búlik.

Škriniar upozorňuje, že práve preto existujú obavy, že hrozí úplný odchod firiem, a teda aj platiteľov dane z príjmu do cudziny. „Zároveň naše hospodárstvo stráca konkurencieschopnosť – zahraniční investori sa našej krajine pre zvýšené daňovo-odvodové zaťaženie vyhnú a nové pracovné miesta vytvoria v iných krajinách,“ sumarizuje dosahy novej dane.

Pokiaľ by podnikateľ úplne presmeroval svoje bankové transakcie na zahraničný bankový účet, aby sa transakčnej dani vyhol, malo by byť celkom jednoduché pre správcu dane takéto správanie odhaliť. „Pretože už dnes existuje automatická výmena informácií známa ako DAC 2, keď zahraničné banky zasielajú informácie o slovenských osobách, ktoré majú účet v zahraničí. Správca dane by teda pravdepodobne oslovil formou medzinárodnej spolupráce zahraničnú banku, vyžiadal si výpisy a daň stanovil na základe týchto výpisov,“ opisuje odborník, ktorý v minulosti pôsobil aj v službách jednej zo slovenských verejných inštitúcií.

Oproti tomu Búlik tvrdí, že bankové tajomstvo má vysokú prioritu. „Banky bežne neoznamujú ani nezverejňujú údaje o svojich klientoch. Výnimka platí pre daňové úrady danej krajiny, ktoré majú právo vyžiadať si v rámci konkrétneho konania voči firme alebo pri daňovej kontrole údaje od príslušnej banky. Pokiaľ viem, takéto právo však nemajú daňové úrady medzištátne, tým pádom sú odkázané na spoluprácu s príslušným daňovým úradom danej krajiny,“ tvrdí.

Spomína aj prípad maďarskej vlády, ktorá donútila banky so sídlom v zahraničí ako Revolut alebo Wise, aby jej reportovali prevody maďarských firiem, na ktoré by sa mala vzťahovať transakčná daň. Nevie si však predstaviť, na základe akej „páky“ sa tak udialo. „Každopádne sa banka môže, samozrejme, sama rozhodnúť tieto údaje poskytovať,“ dodáva.

Je riešenie zmena sídla?

Môže pomôcť založenie zahraničnej pobočky alebo zmena sídla firmy do zahraničia? Búlik vysvetľuje, že kľúčovým kritériom je daňová rezidencia. „Ak ide o daňového rezidenta Slovenska – čo je aj prípad pobočky slovenskej firmy v zahraničí –, firme tento krok nijako nepomôže,“ upozornil.

Riešením nie je ani to, ak slovenský prvovýrobca predá produkciu svojej obchodnej pobočke v zahraničí. „Predajom produkcie pobočke slovenského podniku v zahraničí sa zrejme dani nebude dať vyhnúť, aspoň podľa našej doterajšej analýzy zákona. Podnik so sídlom v tuzemsku musí platiť daň pri takejto transakcii,“ odkazujú Demokrati.

Naopak, ak by firma preniesla svoje sídlo do zahraničia a stala sa daňovým rezidentom iného štátu, podľa Búlika sa na ňu žiadna povinnosť platiť transakčnú daň vzťahovať nebude, a to ani v prípade, že poskytuje služby a produkty na Slovensku.

Súhlasia aj Demokrati: „Ak ide o platbu podnikateľovi do zahraničia, daň je povinný zaplatiť priamo klient. Ako sa to bude reálne vymáhať, je otázne. Takže áno, firmy sa budú vedieť plateniu dane vyhnúť presunom sídla do zahraničia. V takom prípade však daň musí zaplatiť zákazník,“ deklarujú.

Presídlenie podnikania však nie je z pohľadu daní jednoduchá záležitosť. Fyzická osoba je daňovým rezidentom Slovenska, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v roku. V prípade právnických osôb je rozhodujúce sídlo alebo miesto, kde sa prijímajú zásadné manažérske rozhodnutia. Ak by sa teda sídlo nachádzalo v cudzine, stále by šlo o daňového rezidenta Slovenska a platil by tu daň z príjmu.

Zvýhodňujú zahraničné banky

Zavedenie novej transakčnej dane však znamená ďalšie „nákladové bremeno“, ktoré vláda Roberta Fica kladie na plecia lokálnych finančných domov.

Slovenská banková asociácia uvádza, že implementačné náklady – na odvádzanie dane z platieb ich klientov – výrazne znížia investície na rozvoj plánovaných bankových služieb. Okrem toho banky budú znášať aj kontrolu správnosti výpočtu dane či prípadné reklamácie. Navyše sa stanú aj daňovníkmi novej transakčnej dane. „Týka sa to bežných administratívnych výdajov, akými sú platby za tovary a služby svojim dodávateľom, ale aj miezd zamestnancom. Bankový sektor tak len v súvislosti s výplatou miezd odvedie na novej dani viac ako dva milióny eur ročne,“ konštatuje asociácia.

Vyššie náklady a menej peňazí na investície sa tak môžu prejaviť na drahších bankových službách alebo ich nižšej atraktivite z pohľadu funkčnosti oproti ponuke zahraničnej konkurencie. Podnikateľov tak môže do cudziny hnať už len táto motivácia, keďže aj mesačný náklad napríklad sedem eur sa za rok naakumuluje na 84 eur.

Búlik opisuje, že založenie účtu v cudzine je jednoduché. „Zvyčajne okolité štáty pri živnostníkoch či firmách nevyžadujú status rezidenta v danej krajine. Tým pádom na založenie účtu stačí občiansky preukaz či pas a zároveň doklad povoľujúci podnikanie, čiže živnostenský list alebo výpis z obchodného registra. Po otvorení účtu aj s e-bankingom a smartbankingom v mobile môže účet využívať na diaľku a len vo výnimočných prípadoch bude musieť navštíviť pobočku,“ priblížil.