Aj Vučič vidí v atentáte na Fica sprisahanie. V Komárne utužovali vlastný migračný pakt

BRATISLAVA. Stretnú sa Maďar, Slovák a Srb na sútoku Dunaja a Váhu. Z miesta, ktoré pred 800 rokmi ako jedno z mála ustálo vpád a pustošenie Mongolov, sa chcú utvrdiť v tom, ako cudzincom vôbec zabrániť násilne prekročiť hranice.

Nie sú si cudzí. Názov hlavného mesta Európskej únie len výnimočne spomenú vo vete, ktorá nie je kritická, úctivo sa vyjadrujú o Rusku, ktoré násilne vpadlo na Ukrajinu a o Číne, ktorá v regióne mocnie ekonomicky.

Všetci traja vyštudovali právo, ale dekády svoj život zasväcujú stredoeurópskej politike, za ktorú sa mená Fico a Orbán stali symbolom podrývania únijovej politiky voči Ukrajine, Rusku aj Číne.

„Ja mám byť ruskou bábkou a ruským agentom? To môže o mne povedať len hlupák,“ ohradil sa nedávno jeden z trojice, srbský prezident Aleksandar Vučič.

V Komárne, v historickej pevnosti, spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a hostiteľom, premiérom Robertom Ficom (Smer), riešili spoločný záujem – balkánsku migračnú trasu, ktorou cez Srbsko, Maďarsko a Slovensko prechádzajú migranti a utečenci do Nemecka.

Fico Orbánovi nepripomenul, že v auguste 2023, mesiac pred slovenskými parlamentnými voľbami Maďarsko náhle prepustilo 1400 prevádzačov. Fico vtedy vládu Ľudovíta Ódora skritizoval, že nebojuje s nelegálnou migráciou a po voľbách zorganizovala Ficova nová vláda manévre na hranici. Zadržali pritom nula migrantov a akciu nazvali preventívnou a odstrašujúcou.

Jadrom spolupráce trojice krajín sú podľa slovenského úradu vlády opatrenia zamerané na posilnenie ochrany hraníc pozdĺž migračnej trasy, na podporu kapacít krajín západného Balkánu v otázke azylových či návratových konaní, ako aj zladenie vízovej politiky s Európskou úniou.

Okrem toho hovoria o inovácii v podobe osem rokov starého nápadu zriadiť mimo hraníc Európskej únie externé centrá nazývané „hotspoty“ na spracovanie žiadostí o azyl mimo územia Európskej únie.

Nápady sťažil Moldavčan, český súd a súdny dvor

Pred niekoľkými rokmi istý Moldavčan vo svojej krajine videl, ako neďaleko neho vystúpil z auta vodič, usmrtil chodca a následne ušiel. V tú istú noc k tomuto Moldavčanovi prišli domov neznámi ľudia, ktorí ho vzali do lesa a napadli.

Moldavčan ušiel a ukryl sa. Keď sa o dva dni neskôr vrátil, dom bol vyhorený. Čoskoro nato utiekol do Českej republiky, kde požiadal o medzinárodnú ochranu. Využil pritom falošný rumunský pas.

Súdy v Česku Moldavčanovi medzinárodnú ochranu nechceli uznať a prípad sa dostal na Európsky súdny dvor, ktorý v prejudiciálnom konaní súdu v Brne odkázal, že musí brať do úvahy situáciu v Moldavsku.

Moldavčan tvrdil, že krajina nie je bezpečná, odvolával sa aj na vojnu v susednej krajine a vplyv Ruska na Moldavsko, najmä v neuznanom odtrhnutom regióne Podnesterska.

Podľa súdu môže byť za bezpečnú krajinu považovaná taká, pre ktorú to platí na celom jej území. „Právo Únie v súčasnosti neumožňuje členským štátom označiť za bezpečnú krajinu pôvodu iba časť územia dotknutej tretej krajiny,“ tvrdí súdny dvor.

Nedávne rozhodnutie súdneho dvora má priamy vplyv na príklad, ktorý Fico v prípade riešenia migrácie považuje za vzorový. Jeden z prvých hotspotov pre migrantov totiž zriadilo Taliansko a umiestnilo ho po dohode s tamojšou vládou v Albánsku, mimo Európskej únie.

Rímsky súd však minulý týždeň nariadil, že prvých dvanásť migrantov, ktorých tam umiestnili, musí Taliansko vziať na svoje územie. Odvoláva sa pritom aj na rozhodnutie v prípade Moldavčana. Krajiny, z ktorých pochádzajú – Egypt a Bangladéš – totiž nespĺňajú podmienku bezpečnosti na celom území. Preto majú podľa súdu právo byť umiestnení v Taliansku.

Krajinám Európskej únie to výrazne sťažuje možnosť využívať hotspoty. Veľkú časť krajín, z ktorých migranti do Európy prichádzajú, totiž tiež nie je možné považovať za bezpečné.

„Model, ktorý predstavila talianska vláda, je dobrý. Stojí to však peniaze,“ apeluje premiér na podporu z Únie.

Ďalšou možnosťou je zriaďovanie hotspotov na severnom pobreží Afriky pre tých, ktorí ešte v Európe nie sú. „To je téma, o ktorej sme hovorili v roku 2015. Nikto nás nepočúval,“ sťažoval sa Fico.

Fico: Mali sme pravdu

„Mali sme pravdu,“ boli prvé slová premiéra Fica po boku Vučiča a Orbána pred novinármi po spoločnom rokovaní. Myslel tým postoj Slovenska a ďalších krajín, ktoré počas migračnej krízy v roku 2016 žiadali ochranu vonkajších hraníc schengenského priestoru ako riešenie.

Veľká časť z nich pritom spĺňala status utečencov, keďže unikali z vojnou zasiahnutej Sýrie, ktorej časť vtedy ovládala teroristická organizácia Islamský štát. Premiér hovoril, že riešením nie je pokúšať sa migrantov, ktorí nesplnili podmienky pre medzinárodnú ochranu, premiestňovať naspäť do krajín pôvodu. Len dvadsať percent sa nám ich podarí vrátiť naspäť,“ dodal.

Riešenie vidí aj v „mechanických prekážkach“, teda plotoch. V čase migračnej krízy takýto plot predstavil s vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom v bratislavských Rusovciach. Migranti a utečenci sa Slovensku vyhýbali a smerovali do Nemecka.

Podľa údajov pohraničnej agentúry Európskej únie Frontex však počet nelegálnych prechodov na západnom Balkáne za prvých deväť mesiacov tohto roka klesol o 79 percent na 17-tisíc ľudí.

Je to takmer trikrát menej ako na niektorých migračných trasách v Stredozemnom mori. Výnimkou majú byť dáta od maďarskej polície, ktorá od júna vykazuje nárast počtu migrantov zastavených pred prekročením hranice alebo po nej, pričom týždenné čísla majú narastať v stovkách.

Atentát vidia rovnako

Fico ďakoval Vučičovi a Orbánovi za ich prínos v otázke migrácie, obom pred novinármi tykal, Orbána nazval priateľom. Vučič zas Slovákov a Maďarov nazval „našimi bratmi“, s ktorými chce naďalej spolupracovať.

Vučič povedal, že je rád, že vidí Fica v dobrom stave a 15. máj označil za deň pokusu o zločin, o zabitie premiéra Fica, pripomenul atentát z Handlovej. Vučič sa pripojil k Ficovmu naratívu, že útok nie je izolovanou udalosťou útočníka Juraja Cintulu. Vyšetrovanie pritom stále nie je ukončené.

„Sme presvedčení, že to nemohla byť iba ojedinelá udalosť, ale výsledok celkovej atmosféry a všeobecných koordinovaných útokov na premiéra Fica,“ povedal srbský premiér. Až následne dodal, že sa nechce miešať do záležitostí Slovenskej republiky.

„Nemám pochybnosti, že nás pán premiér všetkých prežije,“ pridal sa v lichotení Ficovi Orbán a oslovenie priateľ mu opätoval. Seba aj Fica ocenil tvrdením, že spolu sú na čele svojich krajín už vyše 40 rokov. „Skúsenosti zaväzujú,“ povedal.

Partnera našiel Fico vo Vučičovi aj pri téme vojny na Ukrajine. „Slovo mier nie je také populárne v Európe,“ hovoril v náznaku srbský premiér o pomoci Európskej únie brániacej sa Ukrajine. Ukončenie vojny by pritom znamenalo, že Ukrajina príde o územia, ktoré dnes okupuje Rusko.

Všetci traja skritizovali migračný pakt – nové pravidlá pre riešenie migrácie, ktoré ministri vnútra členských krajín EÚ schválili tento rok. Maďarsko bolo proti, Slovensko sa zdržalo len v niektorých bodoch.

Orbán na otázku, či z trojice krajín nevzniká alternatíva Visegrádskej štvorky, odpovedal neurčito, že budú aj ďalšie témy pre spoluprácu. Fungovanie V4 obmedzuje rozdielny postoj voči Rusku a Ukrajine. Poľsko a Česko zastávajú postoje príbuzné ostatným krajinám Únie, Slovensko a Maďarsko sú outsideri.

„Krajiny nášho typu sa musia chrániť. Aj Európska únia má svoju temnú stránku,“ hovoril Fico o potrebe regionálnej spolupráce.