Pulty obchodov od budúceho roka zaplavia zahraničné potraviny. Slovenské budú pridrahé, zlá voľba nás môže stáť zdravie

Cena masla je v posledných dňoch jednou z najdiskutovanejších tém v mnohých slovenských domácnostiach. Pomerne veľký priestor jej venujú aj politici, médiá či satirické stránky na sociálnych sieťach. Ako totiž píše kolega Martin Odkladal, kým v auguste tohto roka slovenskí spotrebitelia zaplatili za 250-gramové maslo zhruba 2,50 eura, momentálne si za rovnaké balenie obchodníci pýtajú už viac ako štyri eurá.

Rapídny cenový skok spôsobil, že nemecké reťazce Kaufland a Lidl prišli s lacnejšou alternatívou tohto produktu. V chladničkách predajní sa objavilo maslo značky Bertosi, ktoré však okrem nižšej ceny – 200-gramové balenie stojí 1,75 eura – púta aj nízkym obsahom tuku. Kým klasické maslá spravidla obsahujú 82 až 84 percent tuku, lacnejšia alternatíva má iba okolo 62 percent tuku.

Prečítajte si tiež:

Napriek tomu, že cena masla by mohla na jar budúceho roka klesnúť a zároveň má začať platiť znížená päťpercentná DPH na vybrané potraviny, podľa viacerých odborníkov to nebude automaticky znamenať, že za nákup zaplatíme menej. Podpíše sa pod to plošné zvýšenie DPH na 23 percent, zavedenie novej transakčnej dane, ale aj ďalšie opatrenia, ktoré sú súčasťou nedávno schváleného konsolidačného balíka.

Tieto faktory môžu spôsobiť, že ľudia budú musieť šetriť tam, kde sa dá, a nákup potravín nebude výnimkou. Podľa odborníkov to so sebou prinesie viaceré zdravotné riziká.

Slovenské potraviny v nevýhode

Ako pre Aktuality.sk potvrdila hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová, väčšina z avizovaných opatrení, ktoré začnú platiť od budúceho roka, bude mať negatívny dopad na poľnohospodársku prvovýrobu a potravinársku výrobu, povedie k zníženiu konkurencieschopnosti domácej výroby potravín a k zvýšeniu cien potravín vyrobených na Slovensku.

Na tento fakt upozorňuje aj podpredseda opozičnej SaS Marián Viskupič, ktorý na sociálnej sieti vysvetlil, ako transakčná daň predraží chlieb. „Čím dlhší je výrobný reťazec na Slovensku, tým viac faktúr je vystavených a na každú z nich bude uvalená transakčná daň,“ ozrejmil.

Slovenský poľnohospodár podľa Viskupiča zaplatí za osivo, hnojivá, stroje či zamestnancov a na všetko sa aplikuje transakčná daň. Rovnako to bude v prípade mlynára, ktorý zaplatí za obilie, energie i zamestnancov či pekára, ktorý nakúpi múku, droždie, tiež platí svojich zamestnancov.

Kým sa chlieb dostane na regál, obilie z polí, múka z mlynu aj hotový chlieb musia prejsť logisitkou. Logistickej firme stúpnu náklady, keďže pri každej faktúre zaplatí transakčnú daň. No a na záver obchodník zaplatí dodávateľovi, ktorý mu privezie chlieb, pričom opäť zaplatí aj transakčnú daň.

Zajímavost : Český trh s bydlením patří k nejhorším v EU. Problém má přes milion lidí

Viskupič podotýka, že táto posledná fáza dodávateľsko-odberateľského vzťahu je jediná, v rámci ktorej sa transakčná daň bude vzťahovať aj na dovoz chleba (či iného produktu) zo zahraničia. Keď to zhrnieme, v praxi budú musieť jednotlivé články reťazca platiť transakčnú daň v prípade výroby a dodania slovenského produktu päťkrát, kým za výrobok dovezený zo zahraničia ju zaplatia iba raz.

Cena je pritom dlhodobo jedným z kľúčových aspektov, na ktoré spotrebiteľ prihliada počas nákupu potravín. V prieskume, ktorý agentúra 2muse vlani realizovala pre Zväz obchodu, to potvrdilo až 80 percent respondentov. Z prieskumu spoločnosti Edenred z roku 2022 dokonca vyplynulo, že až 54,9 percenta opýtaných šetrí na strave a potravinách aj na úkor kvality.

Slovenské produkty sú pritom v porovnaní so zahraničnými dlhodobo v nevýhode, keďže potraviny nedokážu vyrobiť tak lacno alebo v takom množstve ako ich zahraniční konkurenti. Napríklad susedné Poľsko patrí v posledných rokoch medzi najväčších výrobcov poľnohospodárskych komodít a potravín v Európskej únii, a to najmä v oblasti produkcie bravčového a hydinového mäsa, ale tiež ovocia a zeleniny.

Poľskí poľnohospodári od štátu zároveň poberajú rôzne typy dotácií, na čo roky poukazujú slovenskí výrobcovia. Poliaci tak dokážu mnohé potraviny vyrobiť omnoho lacnejšie než Slováci.

„Spotrebitelia budú od budúceho roka ešte viac nakupovať podľa ceny potravín, nie kvality a pôvodu potravín,“ predikuje Holéciová a dodáva, že slovenskí farmári s takýmto vývojom nebudú spokojní. „Naším primárnym cieľom je, aby spotrebitelia pri nakupovaní viac rozmýšľali aj nad pôvodom potravín a pri nákupe zohľadňovali aj kvalitu, regionálnosť a tým aj čerstvosť potraviny,“ dodáva hovorkyňa SPPK.

Holéciová zároveň upozorňuje, že kvalitná potravina niečo stojí. „Čím nižšia cena, tým viac musí potravinársky podnik na potravine v nejakej fáze výrobného procesu ušetriť a využiť pri výrobe nejaké formy náhrad. Väčšinou to býva vo fáze výberu suroviny. Suroviny totiž tvoria najväčšie percento nákladov pri výrobe potraviny,“ vysvetľuje.

Práve z tohto dôvodu je podľa komory dôležité, aby spotrebitelia pochopili, že kúpou lacnejších potravín si kupujú aj potraviny menej kvalitné, a teda nie vždy je rozumné investovať do lacných potravín.

Hnačky, bolesti či horúčky

Aktuality.sk sa snažili zistiť, aké potenciálne zdravotné riziká hrozia ľuďom, ktorí uprednostnia cenu pred kvalitou potravín. Oslovili sme Úrad verejného zdravotníctva, ktorý nás však odkázal na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. Tá uviedla, že na otázku sa nedá paušálne odpovedať. „Nižšia kvalita nemusí znamenať niečo nebezpečné pre človeka. To by také výrobky nemohli vôbec predávať,“ odpísala nám odborná riaditeľka štátnej veteriny Zuzana Büchlerová.

Zajímavost : Huliak chce obrať SNS o jedno ministerstvo, ideálne to Tarabovo

Viac svetla do veci vniesli odborníci na výživu. Podľa nutričného poradcu Tomáša Hadžegu je vhodné pozrieť sa na problém aj z opačnej strany, a miesto otázky, prečo sú zdravé potraviny také drahé, sa skôr zamyslieť nad tým, prečo sú nezdravé potraviny také lacné. Odpoveď je podľa neho jednoduchá: pretože nemajú dostatočnú výživovú hodnotu.

„Nezdravé potraviny môžu pri dlhodobej konzumácii poškodiť zdravotný stav, ktorý bude nutné naprávať medicínskou starostlivosťou alebo liekmi. A to bude napokon oveľa drahšie ako cenový rozdiel medzi zdravými a nezdravými potravinami,“ hovorí.

Medzi potraviny, ktoré sú výrazne drahšie v prípade, že pochádzajú z kvalitných zdrojov, patria napríklad mäso, mliečne výrobky či vajíčka. Konzumácia nekvalitného mäsa obnáša veľké množstvo rizík od chemických cez biologické až po fyzikálne riziká. Ako ozrejmuje dodávateľ mäsa Mäsodomov.sk, do prvej skupiny spadajú rôzne nežiaduce látky v mäse a mäsových výrobkoch, teda napríklad chemické látky, kontaminanty, ťažké kovy či zvyšky veterinárnych liečiv alebo dezinfekčných prostriedkov.

Biologické riziká zase predstavujú možnosť kontaminácie mikroflórou a parazitmi. Do tejto skupiny spadá aj baktéria salmonely, ktorá vzniká ešte pri spracúvaní mäsa na bitúnku a ktorá u človeka spôsobuje mimoriadne nepríjemné ochorenie – salmonelózu. Tá sa prejavuje nevoľnosťou, bolesťami brucha, akútnymi hnačkami, horúčkou, prípadne zimnicou.

Prečítajte si tiež:

Fyzikálne riziká možnej kontaminácie mäsa predstavujú najmä riziko vniknutia pevných cudzorodých predmetov do organizmu človeka. Môže ísť o úlomky kostí, časti strojov používaných na spracovanie mäsa a podobne.

Výživový expert Maroš Krivosudský však upozorňuje, že zdravé stravovanie je drahšie ako nutrične menej hodnotné iba v prípade, že je nákup neuvážený a postavený prevažne na živočíšnych potravinách. „Zdravá strava by však nemala byť postavená prevažne na týchto živočíšnych produktoch, ale najmä na rastlinných potravinách, ktorých cena je výrazne nižšia,“ ozrejmuje odborník.

Aj v takýchto prípadoch sa však môže stať, že spotrebiteľ, ktorý uprednostní cenu, napokon nebude mať vyhraté. Dobrým príkladom je med. Vlani v auguste sme sa napríklad rozprávali s včelárom, ktorý vysvetlil, že vzhľadom na rastúce ceny energií, skla a ďalších vstupov nevyhnutných na včelárske remeslo nie je možné, aby reťazce predávali slovenský med za tri alebo štyri eurá. „Ak to tak je, gro toho medu nemôže byť zo Slovenska. Ďalšia otázka je, akej kvality je a či je to vôbec med,“ povedal včelár Michal Blaško z malého rodinného včelárstva Blaško.

Nákupný košík sa zmení

Na nižšiu kúpnu silu obyvateľstva, ktorá bude priamym dôsledkom avizovaných konsolidačných opatrení, sa už pripravuje viacero obchodných reťazcov. „Očakávame ešte väčší nárast záujmu o privátne značky, pričom už v súčasnosti u nás záujem zákazníkov o ne neustále rastie, a to dokonca výraznejšie ako je priemer slovenského trhu,“ uviedla Adriána Maštalircová z úseku komunikácie reťazca Lidl.

Zajímavost : Vinczeho za kritický rozhovor potrestali zrážkou z príjmu. V Let’s Dance nebude ani on, ani Adela

V podobnom duchu sa vyjadril aj šéf Kauflandu Sven Rainhard, ktorý v rozhovore pre Aktuality.sk povedal, že reťazec v posledných rokoch u zákazníkov eviduje jednoznačný trend, a to prechod zo značkových produktov na privátne značky, ktoré sú cenovo výhodnejšie.

Prečítajte si tiež:

Podľa Maštalircovej produkty vyrobené exkluzívne pre daný obchodný reťazec firme umožňujú poskytnúť spotrebiteľom nielen výhodnejšiu cenu než pri značkových produktoch, ale tiež mať priamejší dosah na kvalitu.

Obchodných reťazcov sme sa pýtali aj na to, či plánujú nadväzovať obchodné vzťahy s novými partnermi – či už slovenskými alebo zahraničnými – ktorí by boli schopní dodávať im produkty za nižšie ceny.

Coop Jednota uviedla, že jej spolupráca s partnermi je založená na snahe dosiahnuť férové obchodné podmienky, ale tiež kvalitnú a atraktívnu ponuku pre zákazníkov. „Sme otvorení novým obchodným vzťahom, na prvom mieste je však vždy bezpečnosť, kvalita a čerstvosť produktov, ktoré ponúkame,“ priblížila hovorkyňa slovenského reťazca Jana Kuklová.

Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje najmä veľké zahraničné obchodné reťazce, tiež uviedol, že primárnym cieľom obchodníkov je mať čo najkvalitnejší sortiment za čo najvýhodnejšie ceny pre spotrebiteľov.

„Rozvíjame spoluprácu so slovenskými dodávateľmi, avšak tí sú na spoločnom európskom trhu menej konkurencieschopní, čo sa týka ceny a aj množstva. Niektoré produkty sa na Slovensku vôbec nevyrábajú, preto ich musíme nakupovať v iných krajinách,“ konštatoval Krajčovič. Jedným dychom zároveň dodal, že obchodníci problém nevidia až tak v cenách, ale skôr v nízkych príjmoch, ktoré sú na Slovensku podpriemerné.