Koleso možno vzniklo na území dnešného Slovenska, tvrdia vedci

BRATISLAVA. Vynález kolesa sa považuje za kľúčový moment v dejinách ľudstva, ktorý spôsobil významné sociálne a ekonomické otrasy, ale presné podrobnosti o jeho objavení dosiaľ nie sú známe.

Najnovšia štúdia publikovaná v časopise The Royal Society Open Science však naznačuje, že koleso pochádza z oblasti Malých Karpát, kde neolitickí baníci ťažili meď 3900 rokov pred naším letopočtom – a práve jedinečné vlastnosti banského prostredia podľa autorov práce umožnili objav kolesa.

„Nechceme naznačovať, že išlo o jediný prípad v histórii, keď bolo koleso nezávisle objavené. Bolerázske kolesá však predstavujú najskorší známy prípad kolesovej dopravy a sú pravdepodobným zdrojom skorého šírenia kolesa v celom Starom svete,“ uvádzajú Lee R. Alacoque, Richard W. Bulliet a Kai A. James v novej práci.

Ako iné prípady nezávislého objavu kolesa spomínajú napríklad územie dnešného Mexika, kde domorodé obyvateľstvo bezpochyby poznalo pohyb na kolesách: dokazuje to prítomnosť kolesových figurín z ôsmeho storočia pred naším letopočtom.

Tri územia

Koleso spôsobilo prevrat v doprave, ale tiež v poľnohospodárstve a remeselníctve, čo viedlo k rýchlej zmene trajektórie civilizačného vývoja a vo vedeckej obci sa v posledných rokoch diskutuje o troch územiach, na ktorých mohlo dôjsť k prelomovému objavu.

Najčastejšie sa vynález kolesa spája s Mezopotámiou, teda územím v regióne Blízkeho východu, na ktorom sa v súčasnosti rozprestierajú Sýria, Libanon, Izrael, Jordánsko, Palestína, Irak a Irán. Zrejme však nešlo priamo o vynález voza, ale skôr hrnčiarskeho kruhu, ktorý sa postupne rozšíril aj do iných častí sveta.

V ďalšom prípade sa hovorí o historickej oblasti Pontos, kde vznikali ľudské obydlia. Územie je situované na severovýchode dnešného Turecka, na pobreží Čierneho mora.

Treťou oblasťou Karpaty, v ktorých ľudia bolerázskej kultúry ťažili meď. S teóriou prišiel v roku 2016 historik Bulliet, ktorý pracuje na Kolumbijskej univerzite a vo výskume novej štúdie mu pomohli inžinieri Alacoque a James.

Tri inovácie

Segmenty drevených vozov sa dochovali v zlom stave, takže Alacoque, Bulliet a James spoločne posúdili nálezy hlinených vozov.

Ich tvary naskenovali do počítača a pomocou počítačového modelu navrhli možný vývoj dvojkolesového voza. Domnievajú sa, že za prechodom od valcov, ktoré ľudia bolerázskej kultúry zrejme vyrobili z kmeňov stromov, k vozom boli tri inovácie.

Obyvatelia neolitu najprv do valcov a debien pravdepodobne vyrezali drážky, ktoré do seba navzájom zapadali; časom vyvinuli dvojkolesový systém, ktorý zase zapadal do drážok na vozoch; a následne nastal prechod k samostatným kolesám a náprave, ktoré dodali vozu schopnosť manévrovať.

Vývoj systému kolesa a nápravy. (zdroj: Lee R. Alacoque, Richard W. Bulliet and Kai A. James)

Podľa autorov je vynález kolesa v rozpore s rozšíreným názorom, že technológie vznikajú náhle z náhodného zjavenia osamelého vynálezcu. Zároveň nesúhlasia ani s extrémom, že koleso nemalo žiadneho vynálezcu, ale vyvinulo sa postupne v širokej geografickej oblasti.

Tvrdia, že jednoducho išlo o postupné drobné úpravy, ktoré vylepšovali manipuláciu s dopravnými prostriedkami.

„Koleso sa vyvíjalo počas mnohých storočí a jeho vývoj bol prerušovaný diskrétnymi inováciami. Zistili sme tiež, že podobne ako biologické organizmy, aj koleso sa vyvinulo zo staršej technológie, z ktorej zdedilo určité výhodné vlastnosti, a tento vývoj bol zásadne spojený s miestnym prostredím,“ uvádzajú autori.

Hrnčeky na kolieskach

Archeológovia, ktorí pôsobili na náleziskách v oblasti Karpát, objavili viac ako 150 hlinených modelov štvorkolesových vagónov, pričom všetky z nich, súdiac podľa rukovätí na modeloch, slúžili ako hrnčeky na pitie.

Uhlíková metóda C14 (názov procesu na zistenie veku biologického materiálu) datuje vznik bolerázskej kultúry najneskôr do roku 3600 pred naším letopočtom, vďaka čomu sú hrnčeky prvými známymi reprezentáciami kolesovej dopravy na svete, uvádza štúdia.

Artefakty zobrazujúce staré vzory kolies: (a) náčrt štvorkolesového hlineného hrnčeka z bolerázskej kultúry; (b) kresba znázorňujúca hlinený model banského vozíka z bolerázskej kultúry; (c) najstaršie známe koleso zo slovinských močiarov; (d) figúrka psa na kolesách z predkolumbovskej Ameriky vytvorená v ôsmom storočí nášho letopočtu. (zdroj: Lee R. Alacoque, Richard W. Bulliet and Kai A. James)

Prečo by však ľudia bolerázskej kultúry pili z hranatých hrnčekov na kolieskach? Vedci sa domnievajú, že modely museli odrážať dôležitý aspekt bolerázskej kultúry, ktorý ich ovplyvnil po každej stránke.

Inšpirovali sa zrejme už spomínanými vozmi na kolesách, ktoré používali na prepravu medi v baniach.

Príspevok do diskusie

Bolerázska kultúra je síce spájaná so Slovenskom, ale nie s jeho dnešným etnikom – Slovania totiž prišli na karpatské územie až v šiestom storočí nášho letopočtu. Výskum zároveň nie je absolútnym dôkazom toho, že koleso vzniklo na území dnešného Slovenska, ale údaje môžu priniesť zaujímavý príspevok do diskusie o objave jedného z najdôležitejších mechanických vynálezov všetkých čias.

Aj bolerázska kultúra, nazvaná podľa obce v Trnavskom okrese, je iba článkom širšej badenskej kultúry, ktorá sa nazýva aj kultúra s kanelovanou keramikou.

Najstaršie zachované koleso, ktoré sa využívalo na dopravu, objavili v roku 2002 archeológovia v Slovinsku. Nález má od 5100 do 5350 rokov (čiže je z rokov 3100 až 3350 p. n. l.). Išlo o dvojkolesový voz, ktorý ťahalo zviera.

Avšak mezopotámskemu a pontskému pôvodu nahráva predovšetkým argument týkajúci sa vyššej technologickej rozvinutosť tamojších kultúr, uvádza ČT24.

„Naša štúdia je príkladom toho, ako môžeme využiť techniky vedy o dizajne a výpočtovej mechaniky na odhalenie nových poznatkov o epizódach z našej vzdialenej minulosti, o ktorých neexistuje žiadny písomný záznam, a našou jedinou indíciou sú artefakty, ktoré po sebe zanechali dizajnéri, ktorí prišli pred nami,“ dodali vedci.

https://doi.org/10.1098/rsos.240373